Andrej Bugos, prvý Slovák v americkej politike.
Emigroval z malej dedinky Lúčina pri Prešove.
V roku 1882 prichádza do USA a usádza sa v Mahanoy City, PA.
Začal pracovať v uhoľných baniach, kde v tom čase už pracovalo veľa našich krajanov.
Ambiciózny mladík išiel tvrdohlavo za svojím americkým snom. Po tom, čo vyfáral, chodil ešte do večernej školy a postupne šetril doláre. Keď sa konečne hodlal osamostatniť, prišla ekonomická kríza roku 1893 a banka aj s jeho úsporami skrachovala.
Ako Fénix však znova vstal a v roku 1898, vtedy 33-ročný, zo seba konečne striasol banský prach. Otvoril si vlastný obchod s pekárňou a saloonom.
Vďaka nasporeným peniazom sa skúšal zdokonaliť aj v iných povolaniach. Prihlásil sa do školy, aby sa naučil angličtinu, americký obchod a ekonomiku.
Vlastnil niekoľko obchodov s potravinami, pekáreň, salón, hotel..
Zaujímal sa o politiku a začal sympatizovať s Republikánskou stranou.
V novembri 1900 ho zvolili do zákonodarného zboru štátu Wyoming, kde pôsobil do roku 1907. Stal sa tak prvým americkým Slovákom, ktorý pôsobil v tak vysokom úrade v U.S. politike.
Získal si úctu mnohých prominentných občanov štátu Wyoming.
Bol pyšný na svoje slovenské korene a dedičstvo.
Taktiež bol členom Národnej slovenskej spoločnosti v Rock Springs, WY.
Otec viceprezidenta Fordu Johna Bugasa.
John Bugas (zmena mena z Bugos), z 10 detí
(1908, Rock Springs, WY – 1982, Ann Arbor, MI)
Syn slovenského emigranta Andreja Bugoša.
Bol viceprezidentom spoločnosti Ford Motor Company v čase, keď bol prezidentom spol. Henry Ford II. (najstarší vnuk zakl. automobilky H. Forda) = 2. najvyššie postavený človek v prezídiu spoločnosti.
Študoval právo na University of Wyoming.
Štúdium si financoval tým, že pracoval ako lesný robotník, robotník v rafinérii a vodič.
V roku 1934 po ukončení štúdia odchádza pracovať pre Federálny vyšetrovací úrad (FBI).
O 4 roky neskôr ho šéf FBI J. Edgar Hoover vymenoval za vedúceho kancelárie FBI v Detroite. Zastával strategicky veľmi dôležitú pozíciu. Najskôr zabezpečoval bezpečnosť proti nacistickej špionáži (kauza kňažnej Grace Dineen). „Ak vás niekedy zaujímalo, kto riadi antisabotážny a antišpionážny tím v Michigane, prečítajte si tento príbeh o pánovi menom John S. Bugas,“ písali v júni 1940 noviny Detroit Free Press.
Neskôr dostal do hľadáčika auto-priemysel.
Vyslúžil si povesť človeka s neobmedzenou trpezlivosťou a efektívnosťou vo svojej práci.
On a Hoover zostali blízkymi priateľmi až do smrti Hoovera v roku 1972.
Od roku 1944 začína pracovať pre Ford Motor Co. Jeho hlavnou úlohou bol ochrániť vnukov Forda pred únosom (viď prípad únosu Lindberghovho 20-mesačného syna), čoskoro ale narazil na korupčnú schému vnútri podniku, ktorú viedol istý Harry Bennett (pôvodne založil Fordovu súkromnú armádu), známy tým, že používal svoju pištoľ aj v úradovni. Bugas inicioval jeho prepustenie a mal za úlohu mu to aj oznámiť. Zobral si na to zbraň a zišla sa mu. Neskôr o tom povedal: „Prešiel som jeho dlhou kanceláriou až pred stôl. Vtom začal Harry vrieskať: ,Viem, že za tým všetkým stojíš ty, ty sku…syn!‘ Nazval ma všetkými možnými nadávkami, a to vám poviem, on ich poznal všetky. Napokon otvoril šuplík a vytiahol svoj .45 kalibrový revolver. Ja som zvieral svoj .38 kaliber v saku. Povedal som mu, že si za to môže sám, otočil som sa a kráčal tou dlhou chodbou preč. Čakal som, či vystrelí.“
Výstrel teda neprišiel. A Bennet odišiel.
John Bugas mal svojské zvyky, keď hovorieval: „Nikdy sa nenechaj prichytiť s novým klobúkom na hlave.“ A novú pokrývku hlavy si vraj vždy najskôr zašpinil blatom a prestrelil revolverom. Jeho snímky t však nepotvrdzujú.
Bol majiteľom obrovských dobytčích fariem.
Zdroje:
https://en.wikipedia.org/wiki/John_Bugas
https://eu.freep.com/story/money/cars/ford/2024/01/28/after-thwarting-nazi-spies-in-detroit-he-stopped-a-threat-to-ford/72356537007/
Bol dvojkou vo Forde, odhalil nacistickú špiónku. Korene má na východe Slovenska
Spracoval: Gustáv Murín
