Pavel Dvořák, prekladateľ, syn historika, spisovateľa a vydavateľa Dvořáka. sa oženil s Číňankou v Číne, prekladá pre podnikateľov, ale prekladal aj pre známeho herca Jackie Chana.
Do Číny sa zamiloval už v detstve vďaka filmom s Jackiem Chanom. Táto krajina sa stala jeho vášňou, ktorú pretavil aj do štúdia čínštiny či sinológie. Do Číny sa prvýkrát dostal počas štúdia v roku 2009 a nadchla ho natoľko, že v nej napokon zostal žiť (miaumagazin.sk): Do Číny som po prvý raz prišiel počas štúdií na jeden rok. Potom som sa musel vrátiť domov, ale neustále som premýšľal, ako sa čo najskôr vrátiť. Zamestnal som sa ako sprievodca v cestovnej kancelárii a šiel na svoj prvý zájazd ako sprievodca v zácviku. Mal to byť výlet iba na dva týždne, tak som bol aj pobalený, nemal som so sebou žiadne veci navyše a ani žiadne peniaze. Avšak keď som prišiel do Číny, uvedomil som si, že nechcem ísť domov, musím si aspoň skúsiť vybudovať život v Číne. Mal som tu už našťastie zopár kamarátov, ktorí mi ponúkli zázemie, ale začiatky boli aj tak ťažké. Na druhej strane, hoci som v Číne ostal nečakane a všetkých som tým prekvapil, vrátane mňa samého, úplný šok to nebol. Už roky som po tom túžil, len sa naskytla vhodná príležitosť… Cítim, že sem patrím. Aspoň v tomto období môjho života. Odpoveď na túto otázku by vám mala dať moja hlava, ale môj vzťah k Číne nepramení z hlavy. Rozhodnutie venovať sa Číne bolo urobené srdcom a neviem, či sa dá vysvetliť, prečo sa tak rozhodlo. Bol to prosto môj osud.“
Pavel na svojom blogu, v knihe, ale už aj v spolupráci s RTVS prináša zaujímavé reportáže, ktoré Slovákom približujú život a prostredie inej kultúry.
Sám seba charakterizuje ako sinológa/čínštinára, spisovateľa a youtubera.
Čína je jeho domovom, ten však má naďalej aj na Slovensku (slovander.sk): „Slovensko stále vnímam ako domov. Skôr to beriem tak, že mám domovy dva, aj keď pre niekoho je to možno nepochopiteľné. Jednoducho stojím rozkročený medzi týmito dvoma krajinami, a hoci to občas nie je ľahké vybalansovať, nechcem prísť ani o jeden.“
Miluje čínsky čaj. Nadchli ho však samotní Číňania, s ktorými si rozumie. Dokonca sa tam i oženil. Žil v Šanghaji, odkiaľ však pre nulovú politiku v súvislosti s covidom odišiel do čínskej dediny Shaxi. Po 10 rokoch života vo veľkomeste Šanghaj mu nateraz vidiek vyhovuje viac (slovander.sk): „Je tu fajn, úžasný pokoj, môžem tu tvoriť a nič mi nechýba.“
Život si už nevie predstaviť bez čínskeho jedla. Má rád reštaurácie, ale varí si aj doma. Upozorňuje, že aj na Slovensku sú reštaurácie, kde robia autentickú čínsku stravu – väčšinou na to majú špeciálny jedálny lístok, ktorý dajú zákazníkom, len ak si ho vypýtajú. Automaticky najskôr ponúknu „slovenskú čínu“.
Viac sa dozviete na jeho osobnej stránke venovanej Číne: TU.
Zdroje:
https://www.cestycinou.sk/
https://www.startlab.sk/projekty/2749-pavel-dvorak-moja-cinska-dekada/
Spracoval: Gustáv Murín
