Ako v známej anekdote s pointou „Všetko je inak“, aj v prípade Nežnej revolúcie je všetko inak. Aspoň čo sa týka falošného mýtu, ktorý dodnes šíria naše médiá o „hrdinských študentoch“, ktorí vraj tú revolúciu vyvolali a vyhrali. Nemôže byť väčší blud.
Samozrejme, študenti boli zneužití ako masa v kombinácii s hercami a to jednoduchým trikom (podrobnosti TU). Zámerne na Národní třídu nalákaní študenti, boli účelovo zmlátení (v príkrom rozpore s príkazmi vedenia KSČ!) a takto skrvavení natlačení do vestibulu Národního divadla, aby to príslušne iritovalo národných umelcov. Túto výbušnú zmes dala do kopy časť ŠtB pod velením generála Lorenza. Ako svoju najúspešnejšiu (samovražednú) akciu (podrobnosti TU). A domysleli to až po dezinformáciu o študentovi Šmídovi (v skutočnosti agentovi ŠtB Zifčákovi!, podrobnosti TU). Nemôže byť exaktnejšie potvrdenie tejto dezinformačnej akcie ako to, že samotní Neholucionári zriadili vyšetrovaciu komisiu, aby zistila, ako sa vlastne k tej moci dostali!
A, samozrejme, že došlo k tichej dohode s Havlom, ktorému ešte aj ako „vodcovi revolúcie“ robili poradcov aj ŠtB-áci (podrobnosti v knihe V. Ondruša TU).
To treba sústavne opakovať všetkým „bojovníkom“ proti „fake-news“, že by dnes nemohli robiť falošné vlny, keby aj im „fake-news“ vyprodukovaná ŠtB nezabezpečila slobodu slúžiť už inej tajnej službe s celým tým trápnym slovníkom o „konšpiračných teóriách“, „hoaxoch“ a „toxických“ pravdách.
Na Slovensku fraška
Určite treba uznať zásluhy Jana Budaja, Kňažka a ďalších na tom, že nepodľahli nátlakom z Prahy a urobili Nežnú revolúciu pod slovenskou vlajkou. Dokonca (keďže nevedeli o tichých dohodách Havla s časťou vedenia KSČ) zaskočili Občanské fórum požiadavkou zrušenia článku Ústavy o „vedúcej úlohe strany“ a tým rozviazali nevedomky Havlovi od tých dohôd ruky. Ale keďže to robili celý čas „našsky“, vyznelo to ako piknik guláš-partie (podrobnosti TU).
Na to sa nedalo reagovať inak, než humorom a tak vznikol prvý a jediný porevolučný samizdat „Hlas kotolne“ (podrobnosti TU).
O tom, kde sa vzali vedúce osobnosti Nežnej revolúcie na Slovensku je celá kniha „Osudy v kameni“ ako retro-román o tom, ako sa mladí ochrancovia Prírody a našich vzácnych dejín stali v súboji s komunistickou mocou napokon vodcami Nežnej revolúcie. A ako ich tá revolúcia zomlela…
Fedor Gál tvrdil už ako „pamätník“ v rozhovore pre Plus 7 dní č.45/2009, že „nebolo väčších idiotov, ako boli Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum.“ Som rád, že na to konečne prišiel, ale dávať do jednej roviny VPN a OF je idiotizmus na druhú. Predovšetkým, v Prahe nikomu nenapadlo, cez deň robiť revolúciu a po večeroch spisovať svoj „vklad do dejín“. To je Gálov unikát. Priznal sa k nemu pri jednom z výročí Novembra. Keď sa po podvodnom odstavení Budaja dostal do čela VPN, priviedol toto hnutie v regulárnych voľbách ku krachu. To bol koniec vápenkárov. Ale on s aroganciou jemu vlastnou vyhlásil, že mu nevadí, že VPN prehralo. To je ako keby niekto nabral plný autobus ľudí, čo mu veria (voličov, priaznivcov, sympatizantov) a potom vyhlásil, že mu nevadí, že s nimi všetkými z vlastnej hlúposti havaroval. To dokáže naozaj len (politický) idiot (podrobnosti TU).
Kariéra „prevracačov kabátov“
V tom čase sa na múre v bratislavskom Starom meste objavil nápis „Opitý mocou neriaď“. Túto dobrú radu Neholucionári nepočúvli a zle dopadli.
Bola to doba instantných kariér, ale veď pri troche jasnozrivosti sa to dalo odmietnuť – aj tentoraz „revlúcia požierala svoje deti“ (podrobnosti TU).
K moci sa však už drali iní. Hoci vtedy sa často používali slogany o „starých štruktúrach“ a „prevracačoch kabátov“, predstavitelia oboch už predvádzali ideologický striptíz, aby sa „samo-očistení“ hlásili „o služby“ demokracii. Samozrejme, nie zadarmo. Na literárnej scéne to bol Ján Štrasser, ktorý s len jemu vlastnou aroganciou „profesionálneho vriťolezca moci“ potom, čo slúžil svojimi častuškami komunistickému režimu a dvakrát podpísal Antichartu, sa spolu so Zajacom nalepili na Šimečku ml. a „preporodili“ za inštruktorov demokracie! A odvtedy Štrasser začal drzo kádrovať iných (podrobnosti TU).
Ale ešte väčší kotrmelec predviedol „profesonálny zväzák“ Pavol Rusko, ktorý pohotovo (a bol pri tom aj ďalší „televízny zväzák“ Václav Mika!) zradil svojich dovtedajších chlebodarcov (lebo ako známy „slintoš“ nebol na nič v Slovenskej televízii profesne súci) a dral sa do povedomia, hoci fakticky o dramatickej zmene vysielania nerozhodol, to rozhodlo pôvodné vedenie s generálnym riaditeľom STV Hlinickým (podrobnosti TU). Veď sa mu za to aj náležite zákerne pomstil (podrobnosti TU).
A už sa hlásili o svoje nové korýtko aj zjavy novej doby – mimovládni aktivisti, ako istý Nič, ktorý v priamom televíznom prenose napadol národného umelca Mináča, len aby ukázal zúfalú nevedomosť a aroganciu nevzdelancov, ktorí tu strašia dodnes už ako „progresívci“ (podrobnosti TU).
No a iróniou osudu nám neholucionár Havel okrem zákernej likvidácie zbrojného priemyslu na Slovensku (v Čechách sa ho ani nedotkol) priniesol aj nebývalý nárast kriminality, keď svojvoľnou amnestiou vypustil 90% väzňov, ktorých nazval „drazí přátelé“. Slovenskí odporcovia komunistického režimu však ostali za mrežami, zato na slobodu išla celá špička budúcej slovenskej mafie (podrobnosti TU). Ale to už je iná kapitola…
