Ján Kadár (* 1. apríl 1918, Budapešť – † 1. jún 1979, Los Angeles) bol slovenský filmový scenárista a režisér židovského pôvodu.
Narodil sa do rodiny advokáta a nadšeného ochotníka Rezsöho (Rudolfa) Kadára ako najmladší z troch detí (mal brata a sestru). Spočiatku vyrastal v Rožňave, neskôr rodina postupne prešla Brezno, Modrý Kameň, Senec a Gutu. Už od mladosti športoval, navštevoval divadlá a biografy. Nastúpil na Štátne československé reformné reálne gymnázium v Lučenci (1928-34), ale zmaturoval na reálnom gymnáziu v Leviciach (1934-36). V roku 1936 začal študovať právo na pražskej Karlovej univerzite, ale v lete 1938 toto štúdium zanechal a nastúpil na nový filmový kurz Karla Plicku na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Kvôli politickej situácii sa musel koncom jesene 1938 vrátiť späť do Guty, ktorá zostala v maďarskom zábore. V rokoch 1939-40 sa zdržiaval v Budapešti. Od roku 1940 bol kvôli židovskému pôvodu internovaný v pracovnom tábore v Galante a až do roku 1944 vo Vácu. V decembri 1944 sa mu z tábora podarilo utiecť do Budapešti, kde sa skrýval v nemocnici až do oslobodenia mesta vo februári 1945. S výnimkou brata všetci jeho najbližší príbuzní zahynuli v Osvienčime. Krátko pracoval ako tlmočník pre Červenú armádu a už v Budapešti sa začal zaujímať o aktívnu filmársku dráhu.
Keď v máji oslobodili Prahu a Československo bolo obnovené, Kadár sa vrátil späť. Dúfal, že jeho pedagóg Karol Plicka mu pomôže nájsť zamestnanie na Barrandove. Ale profesor mu poradil, aby začal radšej pracovať v Bratislave, kde bolo podľa neho viac možností. Kadár súhlasil a nakrútil prvé dva dokumentárne filmy o piatich tragických rokoch. Najprv „Na troskách vyrastá život“ (1945) o vojnových škodách na Slovensku a vzápätí dvojdielny strihový film „Sú osobne zodpovední“ (1946).
Po vojne sa venuje profesiám asistenta produkcie a režiséra dokumentárnych filmov v bratislavskom Krátkom filme. V rokoch 1947-1949 pracoval v Prahe. Po roku 1949 sa vracia na Slovensko a tu začína točiť hrané filmy. Prvý výraznejší počin Jána Kadára je film KATKA (1949), rozprávajúci príbeh o mladom dievčati, ktoré sa stretáva s novými životnými skúsenosťami vo veľkej továrni. Roku 1952 začína spolupracovať s českým režisérom Elmarom Klosom. Spolu s ním natočili celkom osem snímok. Začínali opäť politickou agitkou ÚNOS (1953). Snímka rozpráva o provokácii „imperialistov“, ktorých agenti ukradnú lietadlo z trate Ostrava – Praha. Obetie únosu má byť zneužité na rozpútanie štvaníc proti ľudovodemokratickému Československu. Nasleduje hudobná komédia HUDBA Z MARSU (1955), dráma z pražského predmestia TAM NA KONEČNÉ (1956), satira TRI ŽELANIA, vojnová dráma SMRŤ SI HOVORÍ ENGELCHEN (1963) a politická dráma OBŽALOVANÝ (1964). Vrcholný snímok, ktorý vzišiel z ich spolupráce, nesie názov OBCHOD NA KORZE (1965). Ten bol v roku 1966 ocenený Oscarom ako najlepší cudzojazyčný film. Pôvodne sa film mal natáčať v Rožňave, ale pre nesúhlas vedenia mesta sa natáčal v Sabinove.
Od roku 1968, kedy emigroval z vtedajšieho Česko-Slovenska, žil v USA.
Filmografia:
- 1949: Katka
- 1952: Únos, s Elmarom Klosom
- 1955: Hudba z Marsu, s E. Klosom
- 1957: Tam na konečné, s E. Klosom
- 1958: Tři přání, s E. Klosom
- 1963: Smrt si říká Engelchen, s E. Klosom
- 1964: Obžalovaný, s E. Klosom
- 1965: Obchod na korze, s E. Klosom
- 1969: Touha zvaná Anada, s E. Klosom
- 1970: The Angel Levine [Anjel Levine], USA
- 1975: Lies My Father Told Me [Čo mi otec narozprával], Kanada
Kadár pôsobil od začiatku 70. rokov až do svojej smrti v USA a v Kanade. Jeho film „Čo mi otec naklamal“ získal Zlatý glóbus 1975 za najlepší zahraničný film.
V Rožňave, na priečelí budovy, kde Ján Kadár býval s rodičmi od roku 1921, osadili v roku 2005 pamätnú dvojjazyčnú (slovensko-maďarskú) tabuľu.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Kad%C3%A1r
https://www.csfd.sk/tvorca/2957-jan-kadar/biografia/
https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/464693-kadarovo-rozmotavanie-uzlov/
https://dafilms.sk/director/11619-jan-kadar
Spracoval: Gustáv Murín
