Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval (* 6. január 1807, Spišská Belá – † 19. september 1891, Viedeň) bol slovenský fyzik, matematik a vynálezca činný najprv v uhorskej, neskôr v rakúskej časti Rakúsko-Uhorskej monarchie. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky.
Ľudovú školu vychodil v Spišskej Belej a v Kežmarku, nižšie gymnázium v Podolínci, vyššie v Levoči, v rokoch 1823-1825 študoval na Kráľovskej akadémii v Košiciach, v rokoch 1825-1826 pôsobil ako vychovávateľ u grófa Almášiho v Ždani pri Košiciach. V roku 1826-1828 študoval na Institutum geometricum v Budapešti a v roku 1828 sa zapísal na tamojšiu Filozofickú fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky. Titul Ing. získal v roku 1828 a PhDr. v roku 1832 a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na Peštianskej univerzite. V roku 1837 bol menovaný za riadneho profesora vyššej matematiky a pozvaný na Viedenskú univerzitu.
Na Viedenskej univerzite 40 rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení algebrických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, ďalej balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov a predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.
V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu). Tiež navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, v princípe jednoduchý, v skutočnosti prevratný dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Petzvalovu lampu a zdokonalil mikroskop. Petzval je považovaný za zakladateľa modernej fotografie.
Od roku 1877 bol na dôchodku. Žil vo Viedni v ústraní v budove opusteného kláštora na Kahlenbergu, ktorú si po príchode do Viedne prenajal. Petzval mienil vydať knižne súbornú prácu o optike. V marci 1858 predložil obsiahlu správu o svojej sedemnásťročnej práci v tejto disciplíne a navrhol, že o optike napíše trojzväzkovú prácu. V roku 1859 sa však do jeho bytu vlámali zlodeji. V byte všetko rozhádzali a časť vecí aj spálili. Materiály, ktoré sa zachovali, už nekompletizoval a napísania diela o optike sa vzdal.
Zomrel vo Viedni, kde je pochovaný na tamojšom Ústrednom cintoríne. Desať rokov po jeho smrti sa našli časti rukopisov (Teória systémov tónových osnov; Teória oporných čiar; Petzvalove sedemmiestne logaritmy).
Na jeho pamiatku bola v arkádach čestného nádvoria viedenskej univerzity v roku 1901 osadená pamätná tabuľa zásluhou viedenskej Fotografickej spoločnosti. Podľa neho je pomenovaný jeden z kráterov Mesiaca a planétka objavená v roku 1980 českým astronómom Antonínom Mrkosom. Jeho menom bolo pomenovaných aj niekoľko ulíc v európskych mestách. V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Petzvala – ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie. U nás sa pamätná Medaila Jozefa Petzvala udeľuje tradične za zásluhy o fotografiu. V jeho rodnom dome bolo 2. júla 1964 otvorené múzeum ako jedno z oddelení Technického múzea v Košiciach s modernou expozíciou dejín optiky a fotografie. V roku 1965 bola pred budovou múzea odhalená jeho busta, ktorej autorom je akademický sochár V. Löffler. V roku 2007 Národná banka Slovenska vydala striebornú mincu nominálnej hodnoty 200 Sk k 200. výročiu Petzvalovho narodenia.
Zdroje:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Maximili%C3%A1n_Petzval
Spracoval: Gustáv Murín
