Prof. Ing. Aurel Stodola, Dr.h.c. (* 10. máj 1859, Liptovský Mikuláš – † 25. december 1942, Zürich, Švajčiarsko) bol slovenský fyzik, technik, zakladateľ teórie parných a plynových turbín.
V roku 1865 nastúpil do vrbisko-mikulášskej ev. školy v ktorej absolvoval štyri školské roky, po skončení ktorých ho otec poslal do obce Stráže pod Tatrami (dnes súčasť Popradu), aby sa zdokonalil v nemčine. Strednú školu začal navštevovať v Lučenci, neskôr v Kežmarku. Vedomosti si dopĺňal aj individuálnym vzdelávaním. Maturoval v Košiciach. Od roku 1876 študoval na technike v Budapešti, kde absolvoval dva semestre. V prvom ročníku dostal za svoje usilovné štúdium jednorazovú odmenu 300 zlatých.
V rokoch 1878 – 1881 študoval na mechanicko-technickom oddelení polytechniky v Zürichu. Štúdium skončil s vyznamenaním. Následne sedem mesiacov pracoval vo fabrike v Budapešti.
V školskom roku 1882/1883 navštevoval vysokú školu technickú v Berlíne.V septembri 1883 bol štyri mesiace dobrovoľníkom v konštrukčnom ateliéri v Paríži, kde sa zdokonaľoval vo francúzštine, čo bola dôležitá súčasť pedagogického pôsobenia v Zürichu, na ktoré sa pripravoval. Individuálne študoval aj filozofické práce. Z Paríža cestoval do Anglicka a Holandska.
Od roku 1884 pôsobil v Prahe, v Českomoravskej strojárni, ale po krátkom čase prešiel do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol. Spočiatku prekresľoval technické výkresy. Od júla 1889 bol hlavným konštruktérom. Získal tu praktické skúsenosti z navrhovania, montáže a testovania energetických strojov.
V roku 1892 prijal pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom (1893) a zostal tam pôsobiť až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1929. V svojej vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automat. regulácie strojov, položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval 1915 pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh. Najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Bol konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete. Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve s odoberaním tepla z vody jazera.
Profesora Aurela Stodolu možno považovať za renesančného človeka, ktorý sa narodil do doby plnej objavov. Okrem toho, že bol už za svojho života považovaný za „otca parných turbín“, mal aj nezvyčajný hudobný talent a bol vynikajúcim pedagógom a dobrým priateľom s Albertom Einsteinom.
Svoje životné dielo zavŕšil monografiou o turbínach, ktorá v šiestom vydaní v roku 1924 prekročilo počet tisíc strán.
Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity mu udelili najvyššie vyznamenania a hodnosti. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied. Pomenovali po ňom aj vzdialenú planétku číslo 3981, objavenú v 80. rokoch v súhvezdí Raka. V Československu vyšla známka s jeho portrétom a je tvárou prvej slovenskej pamätnej euromince.
O jeho práci a živote podrobne informuje samostatná web-stránka na oslavu 160. výročia jeho narodenia: http://aurelstodola.sk/.
Od roku 1989 je pochovaný v Liptovskom Mikuláši.
Napriek tomu, že väčšinu života prežil v zahraničí, o časť svojej rodiny, ktorá zostala na Slovensku, sa veľmi zaujímal, rovnako ako o dianie doma a nikdy na Slovensko nezanevrel.
Zdroj:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Aurel_Stodola
https://www.seas.sk/kariera-seas/pre-studentov/cena-aurela-stodolu/kto-bol-aurel-stodola/
Príbeh Aurela Stodolu je plný mýtov. Zostrojil rodák z Liptova prvé tepelné čerpadlo?
Spracoval: Gustáv Murín
