Filip Lenard ( (* 7. jún 1862, Bratislava – † 20. máj 1947, Messelhausen, Nemecko), nositeľ Nobelovej ceny za fyziku.
Narodil sa na Kozej ulici (dnes č. 24-26) do rodiny veľkoobchodníka so šumivým vínom. Už ako 3-ročný stratil matku, ktorú nahradila jeho teta, s ktorou sa jeho otec aj oženil. Keďže v tej dobe bolo obvyklé domáce vzdelávanie, do školy prišiel až ako 9-ročný. Bola to prestížna škola pri Dóme sv. Martina a Lenard na aj po rokoch spomínal, že tu dostal vynikajúce základy geometrie, kreslenia a prírodných vied.
Pochádzal z rodiny rakúskeho obchodníka s vínom, ktorá sa prisťahovala do Bratislavy z Tirolska. Rodine bol v roku 1722 udelený dedičný šľachtický titul von, ale potomci ho už nepoužívali od konca 19. storočia. V rodnom meste vyrastal do svojich 18 rokov. Potom väčšinu života strávil v Nemecku.
Po maturite na reálke v Bratislave študoval fyziku na univerzitách v Budapešti, Viedni, Berlíne a Heidelbergu. Posledné obdobie svojej vedeckej i pedagogickej kariéry strávil na univerzite v Heidelbergu (1907– 1931), kde bol tiež riaditeľom Rádiologického ústavu.
V roku 1900 vypracoval teóriu telies, ktorá má veľmi veľa spoločného s neskorším Rutherforsdovým modelom atómu.
Skonštruoval špeciálnu katódovú trubicu s malým otvorom, ktorú zapožičal aj Röntgenovi, čím nepriamo prispel k objavu lúčov X (Röntgenového žiarenia).
Na objave žiarenia, ktoré neskôr dostalo názov podľa Röntgena, tiež úspešne pracoval aj on sám a boli preto spoločne nominovaní na udelenie Nobelovej ceny.
Röntgen však nebol ochotný sa deliť o slávu a urazený Lenard reagoval: „Kto má väčšiu zásluhu na narodení dieťaťa, otec či pôrodná baba?“
Podobný osobný konflikt mal Lenard aj s Albertom Einsteinom. Ten Nobelovu cenu nedostal za teóriu relativity, ale za odhalenie zákonitosti fotoelektrického efektu.
Za objaviteľa samotného fotoelektrického javu sa však považoval Lenard a udelenie Nobelovej ceny Einsteinovi chápal ako veľkú osobnú krivdu a nespravodlivosť.
Za práce o katódových lúčoch dostal v roku 1905 Nobelovu cenu.
Pri všetkých tých objavoch laika iste najviac zaujme, že Lenard vysvetlil prečo je stavba fontán užitočná pre ľudí. Dochádza pri nich totiž k podobnému efektu, aký priťahuje ľudí k vodopádom. Je to spôsobené vznikom záporných iónov v ovzduší pri vzájomnom narážaní molekúl vody. Ľudia už v staroveku rozpoznali, že oblasti bohaté na záporne nabité ióny vyvolávajú pocit osvieženia mysle. Tento fenoménu rozkryl a teoreticky spracoval práve Lenard, podľa ktorého sa nazýva Lenardov efekt.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Filip_Lenard
https://bratislava.sme.sk/c/20875561/nobelovu-cenu-dostal-aj-rodak-z-presporka-filip-lenard.html
https://www.teraz.sk/veda/filip-lenard-dostal-nobelovu-cenu-za-vy/260679-clanok.html
Spracoval: Gustáv Murín
