Michal Lošonský pôsobil na západnej strane Železnej opony

Michal Lošonský (1925, Malé Brestovany) sa narodil v rodine poštmajstra ako deviate dieťa. Neskôr žili v Modre a aj v Trnave. Už počas štúdia na Gymnáziu J.Hollého v Trnave sa angažoval aj v trnavskom divadle. Založil stály divadelný ochotnícky krúžok Nová scéna, s ktorým inscenoval okrem iného aj pásmo poézie „Od poroby k slobode“. Dostal sa do nepriazne komunistického režimu, ktorý sa zameral na študentov, podporujúcich vo voľbách 1946 demokratov. Nevyhol sa vyšetrovaniu tajnou políciou. V roku 1946 odišiel do Prahy študovať filmovú réžiu a estetiku a dejiny umenia. Neustály dohľad a nesúhlas s nastupujúcim režimom ho v júni 1949 viedli k emigrácii do zahraničia, kde pokračoval v štúdiu na Univerzite v rakúskom Innsbrucku. Spolu s inými emigrantmi organizoval svojpomocnú službu pre obete stalinizmu a pomáhal dostať sa za hranice prenasledovaným ľuďom. Od roku 1953 pracoval v rádiu Slobodná Európa v Mníchove, najskôr ako režisér, potom ako redaktor so pseudonymom Michal Želiar. Je autorom mnohých rozhlasových seriálov a pásiem. Písal verše, úvahy a fejtóny do exilových časopisov. Redaktorsky sa podieľal na príprave pravidelných relácií. Do zásuvky písal aj filmové scenáre a divadelné hry.

Napriek hraniciam a ďalším obmedzeniam zostal úzko spojený so svojou rodnou krajinou vďaka vlastnej tvorbe a angažovanosti. M. Lošonský v čase totality spájal svojimi príhovormi a pôsobením v Slobodnej Európe svet a emigrantov. K dlhoročnej neúnavnej práci patrilo aj uchovávanie vzácnych umeleckých diel a mapovanie autentických osudov slovenských emigrantov a spomienok na vojnové roky. Podarilo sa mu tak zozbierať úctyhodnú kolekciu obrazov a umeleckých predmetov, ktoré po otvorení hraníc predstavil aj na Slovensku. Sem patrí aj pozoruhodná zbierka uchovanej korešpondencie s významnými osobnosťami kultúrneho a spoločenského života, ako sú napríklad Koloman Sokol, Hana Ponická, Dominik Tatarka, Vincent Hložník, Karel Kryl.

Jeho hlas poznali všetci, ktorí v komunistickom Československu počúvali zakázané vysielanie Rádia Slobodná Európa. Ako  už viac ako pol storočia píše úspešné rozhlasové hry a v zahraničí zbiera slovenské umenie. Filmový režisér ušiel pred viac než polstoročím do Rakúska, kde namiesto vysnívaného nakrúcania filmov začal bojovať za slobodu v rodnej krajine. Popritom napísal niekoľko úspešných rozhlasových seriálov i hier, a dokonca spolu so skupinou slovenských emigrantov založil vlastné exilové rádio. Pre Hospodárske noviny v roku 2009 povedal: „Moja činnosť sa nepáčila komunistickému vedeniu v Československu. Nasadili na mňa viacero eštebákov, ktorí sa ma dokonca pokúsili z Rakúska uniesť. Prišli ako športovci či utečenci, nejeden z nich však mal na nose napísané, že je to agent alebo udavač. Ja som bol vždy dostatočne opatrný, aj keď niekoľko mojich kamarátov a kolegov skutočne uniesli.“

Jubileum 90-tich dožitých rokov oslávil 2. mája 2015 v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika prezentáciou jeho novej knihy „Listy aj pre Teba“.

V roku 2021 mu bola udelená „Cena slobody Antona Srholca“.

 

Zdroje:

https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/slovensky_narodny_archiv/archivne_pomocky/michal_losonsky_1910_1944_2010_inventar.pdf

Michal Lošonský oslávi 90-ku prezentáciou knihy Listy aj pre Teba

https://hnonline.sk/slovensko/225474-slovak-co-sa-za-nas-bil-na-zapade

https://www.trnava.sk/userfiles/file/nzr%20m%C3%A1j%202015%20eu.pdf

Michal Lošonský

 

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

„Progresívna“ kultúra banalít

Dávno zabudnutý bývalý mladý autor Miško Hvorecký otvoril vraj relaxačnú výstavu. Ale zdá sa, že relaxovali hlavne „umelci“ zvaní „inštalatéri“. Odpočiatku jeho literárnych snažení sa

„Progresívne“ metódy čurillovcov

Nechvalne známu „elitnú“ bandu čurillovcov politicky viedla a kryla Matovičova politická zberba a tak každý rozumný občan predpokladal, že keď konečne padla moc týchto plagiátorov,