Michal Lošonský pôsobil na západnej strane Železnej opony

Michal Lošonský (1925, Malé Brestovany) sa narodil v rodine poštmajstra ako deviate dieťa. Neskôr žili v Modre a aj v Trnave. Už počas štúdia na Gymnáziu J.Hollého v Trnave sa angažoval aj v trnavskom divadle. Založil stály divadelný ochotnícky krúžok Nová scéna, s ktorým inscenoval okrem iného aj pásmo poézie „Od poroby k slobode“. Dostal sa do nepriazne komunistického režimu, ktorý sa zameral na študentov, podporujúcich vo voľbách 1946 demokratov. Nevyhol sa vyšetrovaniu tajnou políciou. V roku 1946 odišiel do Prahy študovať filmovú réžiu a estetiku a dejiny umenia. Neustály dohľad a nesúhlas s nastupujúcim režimom ho v júni 1949 viedli k emigrácii do zahraničia, kde pokračoval v štúdiu na Univerzite v rakúskom Innsbrucku. Spolu s inými emigrantmi organizoval svojpomocnú službu pre obete stalinizmu a pomáhal dostať sa za hranice prenasledovaným ľuďom. Od roku 1953 pracoval v rádiu Slobodná Európa v Mníchove, najskôr ako režisér, potom ako redaktor so pseudonymom Michal Želiar. Je autorom mnohých rozhlasových seriálov a pásiem. Písal verše, úvahy a fejtóny do exilových časopisov. Redaktorsky sa podieľal na príprave pravidelných relácií. Do zásuvky písal aj filmové scenáre a divadelné hry.

Napriek hraniciam a ďalším obmedzeniam zostal úzko spojený so svojou rodnou krajinou vďaka vlastnej tvorbe a angažovanosti. M. Lošonský v čase totality spájal svojimi príhovormi a pôsobením v Slobodnej Európe svet a emigrantov. K dlhoročnej neúnavnej práci patrilo aj uchovávanie vzácnych umeleckých diel a mapovanie autentických osudov slovenských emigrantov a spomienok na vojnové roky. Podarilo sa mu tak zozbierať úctyhodnú kolekciu obrazov a umeleckých predmetov, ktoré po otvorení hraníc predstavil aj na Slovensku. Sem patrí aj pozoruhodná zbierka uchovanej korešpondencie s významnými osobnosťami kultúrneho a spoločenského života, ako sú napríklad Koloman Sokol, Hana Ponická, Dominik Tatarka, Vincent Hložník, Karel Kryl.

Jeho hlas poznali všetci, ktorí v komunistickom Československu počúvali zakázané vysielanie Rádia Slobodná Európa. Ako  už viac ako pol storočia píše úspešné rozhlasové hry a v zahraničí zbiera slovenské umenie. Filmový režisér ušiel pred viac než polstoročím do Rakúska, kde namiesto vysnívaného nakrúcania filmov začal bojovať za slobodu v rodnej krajine. Popritom napísal niekoľko úspešných rozhlasových seriálov i hier, a dokonca spolu so skupinou slovenských emigrantov založil vlastné exilové rádio. Pre Hospodárske noviny v roku 2009 povedal: „Moja činnosť sa nepáčila komunistickému vedeniu v Československu. Nasadili na mňa viacero eštebákov, ktorí sa ma dokonca pokúsili z Rakúska uniesť. Prišli ako športovci či utečenci, nejeden z nich však mal na nose napísané, že je to agent alebo udavač. Ja som bol vždy dostatočne opatrný, aj keď niekoľko mojich kamarátov a kolegov skutočne uniesli.“

Jubileum 90-tich dožitých rokov oslávil 2. mája 2015 v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika prezentáciou jeho novej knihy „Listy aj pre Teba“.

V roku 2021 mu bola udelená „Cena slobody Antona Srholca“.

 

Zdroje:

https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/slovensky_narodny_archiv/archivne_pomocky/michal_losonsky_1910_1944_2010_inventar.pdf

Michal Lošonský oslávi 90-ku prezentáciou knihy Listy aj pre Teba

https://hnonline.sk/slovensko/225474-slovak-co-sa-za-nas-bil-na-zapade

https://www.trnava.sk/userfiles/file/nzr%20m%C3%A1j%202015%20eu.pdf

Michal Lošonský

 

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

SLÁVNOSŤ pamätí seniorov

Už po štvrtýkrát sme sa v Obecnej záhrade v Rači zišli pri prezentácii tentoraz desiatej a jedenástej publikácie projektu OZ „Pamäti a spomienky“. Oslávencov, ich

Piešťanský literárny okruh 2024

Môj už tradičný tvorivý pobyt v Domove Ivana Stodolu v Piešťanoch, ktorý vzorne vedie a udržiava Literárny fond, som už opäť tradične využil na stretnutie