Dr. Bronislava Matošková (1965, Bratislava), v Miláne sa vypracovala na špicu prestížneho Ústavu pre molekulárnu onkológiu.
Vyštudovala medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 1989. Krátko pracovala na oddelení vírusovej onkogenézy Ústavu pre výskum rakoviny SAV v Bratislave.
Matoškovej sa podarilo odísť na Západ už počas štúdia pred pádom komunizmu – kým jej spolužiaci išli na letné brigády do Ruska, ona sa dostala dvakrát na stáž do Švédska. V apríli 1990 odišla na päť rokov do Spojených štátov, kde s zoznámila s budúcim manželom, Talianom. V roku 1995 sa spolu presťahovali do Talianska, kde sa jej manžel stal vedeckým riaditeľom jedného z ústavov.
V rokoch 1990 až 1995 bola príjemcom štipendia Fogarty v Národnom inštitúte zdravia. Pracovala na nereceptorových tyrozínkinázach rodiny src v laboratóriu Vývoj a onkológia v NIDR v talianskom Miláne. Neskôr sa pripojila k skupine Pier Paolo Di Fiore v LCMB, NCI, aby pracovala na mechanizmoch a substrátoch signalizácie EFGR. Do IEO prešla v roku 1995, aby pokračovala v práci na signalizácii EGFR v IEO v skupine Matthiasa Krausa. Od roku 2000 zastávala pozíciu vedúcej laboratória Ústavu v IFOM až do roku 2007, kedy prevzala pozíciu manažérky Oddelenia molekulárnej medicíny v IEO. V súčasnosti sa vrátila k práci vo vedeckej skupine Pier Paolo Di Fiore, pričom stále poskytuje manažérsku podporu programu Novel Diagnostics na Oddelení experimentálnej onkológie Európskom onkologickom ústave, IEO.
Pre Hospodárske noviny vysvetlila: „Hlavným cieľom nášho projektu je spraviť z nádorov a rakoviny vôbec prinajhoršom chronickú chorobu, s ktorou sa dá žiť… Práve to je cieľ modernej onkológie.“
Práve milánsky Ústav patrí k najmodernejším a najprestížnejším na výskum rakoviny v celej Európe.
V Taliansku žijú spolu s manželom a vychovávajú tu aj svoje deti.
Zdroje:
http://hnonline.sk/svet/c1-41600750-slovenka-co-patra-po-vselieku-na-rakovinu
https://www.research.ieo.it/bronislava-matoskova/
Spracoval: Gustáv Murín
