Besedy som mal už takmer v stovke miest a obcí na Slovensku, ale do Lučenca chodím zvlášť rád. Úžasne tam pracujú s čitateľmi a čitateľkami, dokážu pohotovo zorganizovať a aj spropagovať besedu a vždy sa rád stretnem s pani riaditeľkou PhDr. Mgr. Dašou Filčíkovou a metodičkou PhDr. Monikou Albertiovou. Bol som tam už aj tento rok v apríli a tak ma tentoraz nasmerovali do okolia.
Prvá zastávka bola v Málinci, kde ma privítala pani Anna Kančová. Beseda bola v škole, kde boli pozorní žiaci. A to asi tretina z nich boli rómske deti – pekne upravené, vnímavé a zvedavé. Ako je to možné? No predsa tak, že celá ZDŠ má dokopy 120 detí a v celom deviatom ročníku je len deväť žiakov. Takže učitelia majú na nich čas! Premietol som im aj krátke ukážky z novej série TV dokumentov o mafiánoch na Slovensku v 90-tych rokoch, ale základom bola prednáška o Najúspešnejších Slovákoch v zahraničí. Viac sa o našich úspešných krajanoch dozviete z projektu Slováci a svet práve tu na Tulacky.net.
Nasledovala beseda pre dospelých vo Fiľakove, ktorej základom bol už dokončený diel z uvedenej pripravovanej série – o zabijakovi mafie Roháčovi. Prišli mladí aj starší a debatovali ešte dlho po skončení besedy. Vedúca knižnice, pani Katarína Nagyová, si pamätala ešte našu besedu spred desiatich rokov, kedy sme prišli v zostave Banáš – Murín – Piško. Tak zase dovi-dopo najneskôr o desať rokov 🙂
Zaujímavý dozvuk tejto besedy nastal večer, keď som si zašiel do miestnej reštaurácie na chutnú večeru a obsluhoval ma skvelý čašník Michal. Zaujali ma tam štyri dámy, čo hovorili „po fiľakovsky“, to znamená chvíľu slovensky a chvíľu maďarsky. Tak som sa zoznámil s mojimi čitateľkami – Juditou-Jucou, Marikou I, Marikou II a Ivetou – ktoré sľúbili, že na budúce si donesú z domu aj moje knihy na podpis.
Do tretice som mal besedu vo Veľkom Krtíši. Opäť hlavne na tému o Najúspešnejších Slovákoch v zahraničí. Už som to prednášal na mnohých školách, ale v prvom rade vľavo sediacia Lolitka (naozaj sa tak volá) ma zaskočila tým, ako je sčítaná, rozhľadená a pohotová. Takže nádejná na zaradenie do tohto môjho projektu, ak ju osud zavedie kamsi za hranice, kde sa určite nestratí. Rád sa sem vrátim, keďže s pani riaditeľkou knižnice Mgr. Zuzanou Unzeitigovou a hlavnou metodičkou Mgr. Dankou Šagiovou sme sa dohodli na besede zase o rok.
Na záver tejto mini-šnúry besied som navštívil malé kníhkupectvo vo Veľkom Krtíši, kde obetavo šíria knižnú kultúru. Nemali tam práve veľa kníh odo mňa, pretože tam nedávno prišiel nejaký pán a vykúpil celú sériu mojich kníh. Aj to poteší…
