Richard Réti (* 28. máj 1889, Pezinok – † 6. jún 1929, Praha) bol slávny rakúsko-uhorský šachový majster, neskôr po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie česko-slovenský šachový veľmajster s nemeckým materinským jazykom.
Jeho otec bol židovský lekár Samuel Réti pochádzajúci z Hlohovca a matkou bola Anna rodená Májerova z Pezinka. Mal francúzsku vychovávateľku. Už ako dieťa Richard Réti videl hrať šach svojich rodičov a jedného dňa prišiel za nimi, že si chce zahrať. Otca hneď porazil len na základe toho, čo odpozoroval. V školskom veku v roku 1904 sa presťahoval s matkou do Viedne, absolvoval gymnázium a študoval matematiku, avšak rýchlo ho začal fascinovať šach.
Savielly Tartakower o tomto čase: „Réti študoval matematiku, ale nebol suchým matematikom, hrá za Viedeň, ale nie je Viedenčan, je rodený Uhor, nevie po maďarsky, rozpráva rýchlo, a pritom koná rozvážne, a ešte sa stane najlepším šachistom na svete, ale nedosiahne korunu majstra sveta. On je bádateľský umelec, ktorý sa nezaoberá príčinou záležitostí, ale podstatou…“
Keby si však ako študent nezabudol diplomovú prácu vo viedenskej kaviarni Café Central, kam chodil hrávať šach, všetko by mohlo byť inak. Jemu sa však nechcelo stratenú prácu písať odznova, a tak sa nestal matematikom, ale profesionálnym hráčom šachu.
Medzi rokmi 1918 a 1924 dosahuje veľké turnajové úspechy a patrí do absolútnej svetovej špičky. V roku 1924 je prvý po desiatich rokoch, komu sa podarí poraziť veľkého, „neporaziteľného“ Capablancu v turnajovej partii. Dodnes je jediným šachistom zo Slovenska, ktorý porazil neporaziteľného majstra sveta v šachu.
Réti sa stal radikálnym „novátorom“ šachového otvorenia a spolu s Aaronom Nimzowitschom a Gyulom Breyerom bol jedným z vedúcich predstaviteľov „hypermodernej šachovej školy“. Po ňom pomenované otvorenie Rétiho hra (1.Jf3 d5 2.c4) je typickým výdobytkom tej epochy.
V roku 1925 dosiahol svetový rekord v simultánke naslepo, keď z partií na 29 šachovniciach 21 vyhral 6 zremizoval a 2 prehral.
Aj ako autor šachovej literatúry dokázal veľa, jeho knihy „Die neuen Ideen im Schachspiel (Nové myšlienky v šachovej hre) z roku 1922 a „Die Meister des Schachbretts“ (Majstri na šachovnici) z roku 1930 sú klasickými dielami šachovej literatúry.
V roku 1925 sa zoznámil v Moskve s dcérou ruského básnika Sergeja Gorodeckého – Ragnedou. Zobrali sa až o rok, pretože čakal, kým jeho nastávajúca dovŕši 18 rokov. Keď v roku 1928 spolu s manželkou a dvomi priateľmi išli do lunaparku za Prahou, natrafili na vešticu, ktorá im predpovedala budúcnosť z ruky. Žena vyveštila, že jeden z nich zomrie do mesiaca, druhý do roka a tretí rok nato. Možno si všetci pomysleli, že ide o zábavu, ale veľmi rýchlo zmenili názor. Právnik zomrel do troch týždňov, lebo dostal zápal pľúc. Keď sa to stalo, Réti sa zľakol. Bol na turné po Škandinávii a niekde z Nórska písal priateľovi Dubskému do Čiech, že to berie vážne a začína si spisovať štúdie, ktoré chce zanechať ďalším generáciám. Keď prišiel naspäť do Prahy v roku 1929, dostal šarlach a hoci ho hospitalizovali, skolil ho. Tretí kamarát nezomrel rok nato, ale v koncentračnom tábore.
Vo veku len 40 rokov umrel v Prahe na šarlach. Pochovaný je vo Viedni.
Svoju genialitu dokázal aj vo vyše 50 šachových štúdiách.
V roku 2018 ho v americkom St. Louis zaradili do svetovej Siene slávy v šachu.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Richard_R%C3%A9ti
https://www.cas.sk/clanok/871846/zabudnuty-sachovy-genius-richard-reti-40-z-pezinka-smrt-po-hrozostrasnej-vestbe/
Spracoval: Gustáv Murín
