Čo viem o bazénoch (Americký príbeh)

Amusement Park, Albany

Znakom prosperity krajiny i úspechu jednotlivca je mať vlastný bazén. V Spojených štátoch takmer nie je dom, aby tam nejaký bazén nebol. Lietadlo, ktoré pristáva pri niektorom z amerických veľkomiest, vám ako bonus ponúkne pohľad na trblietavé modré plôšky na záhradách za domami. Vyzerá to úchvatne, realita je omnoho triezvejšia.

Mám dobrého priateľa, čo sa budovaním a údržbou bazénov živí. A tak viem, že živý je aj taký bazén, ak sa oň nestaráte. Takže ho musíte čistiť, filtrovať vodu a raz za čas doň hodiť nejakú chemikáliu. A to nie je všetko.

Ešte za komunistickej vlády si istý básnik (to boli časy, básnik!) dal postaviť v rodinnom dome vnútri bazén. Vnútri preto, aby susedia nezávideli, ale aj pre celoročné využitie, pretože si plánoval každodenným plávaním napraviť od veršov zhrbenú chrbticu. Mám podozrenie, že na to každodenné plávanie nedošlo. Dokonca si myslím, že na pravidelné plávanie nedošlo vôbec. Jediné, čo na tému bazéna básnik v spoločnosti utrúsil, bola sťažnosť, ako od toho bazéna vlhnú steny a aké nehorázne poplatky za elektrinu jeho vyhrievanie zožerie. A tuším, že ten bazén po čase celý vypustili…

Komunistický režim padol, zbohatli už len ne-básnici a medzi nimi aj jeden môj veľmi dobrý známy. Býval v bežnom obytnom dome až kým nenahonobil toľko, že sa pustil do stavby rodinnej vily s bazénom. Stavba trvala roky a aj keď už bola hotová, akosi sa mu do nej nechcelo nasťahovať. Takže tam hodný čas bývala tá partia ukrajinských robotníkov, čo mu tú vilu postavila. No ale naveľa, došlo aj k sťahovaniu a slávnostnému spusteniu bazéna so zastrešením a protiprúdom. Viem o tom veľmi dobre. Každú letnú sobotu, či nedeľu som mal po ránu rovnaký telefonát. Volal ten kamarát s bazénom a obsah telefonátu bol stále ten istý. Či máme na víkend nejaké plány. Niekedy áno, niekedy nie, ale tak, či onak ponuka bola rovnaká: „Príďte si k nám zaplávať!“ A rovnaká bola aj odpoveď: „Čo blázniš, načo by som sa autom trepal k tebe kvôli bazénu, keď mám tu pod nosom kúpalisko, aj pešo tam zájdem a za nejaké euro ho mám k dispozícii, aj s bufetom a čapovaným pivom“. Potom smutne zavesil. Viem si to živo predstaviť: ráno sa majiteľ bazéna zobudil, pozrel z okna na bazén, kde mu bežal každú minútu pomyselný taxameter nákladov na jeho údržbu a využitie nulové. Ani vyťahovať sa nie je pred kým…

Ak si niekto myslí, že tým trápenia s bazénmi končia, je na omyle. Opäť príklad zo širšieho okruhu známych. Dcérku našej známej zobrali starí rodičia na dva týždne k moru do Egypta. Veľmi sa potešila a tak sa im rozhodla pripraviť skvelé privítanie. Upiekla tortu, doniesla k nim do ich veľkodomu v Rusovciach, spustila napúšťanie bazénu a vybrala sa pre nich autom na letisko vo Swechate. To máme hodinu cesty tam, pol hodinu čakania na prílet, zvítanie a hodinu nadšenej cesty naspäť. Dosť na to, aby sa ten bazén naplnil, aj prelial a aj vytopil celý suterén toho veľkodomu. Pekné privítanie…

Myslíte si, že nemôže byť horšie? Na spisovateľskom pobyte v spisovateľskej kolónii OMI, asi 150 kilometrov nad New Yorkom, som si vypočul a čiastočne bol aj svedkom tohto príbeh. Naša literárno-výtvarná kolónia bola uprostred pahorkatiny s výhľadom na hory Catskills a jej patrón a milionár mal o pár kilometrov ďalej rozsiahlu usadlosť s bazénom. Tam som po prvýkrát a naposledy videl úžasný vynález samočističa bazénu. Bol to umelý tvor s veľkou hlavou a dielikovaným chvostom. Ako tou hlavou prechádzal prúd vody do chvosta, ten sa prirodzene vlnil a tak posúval celú umelú potvoru vlnovito vpred. Náš patrón a majiteľ usadlosti nám ponúkal možnosť, aby sme si tam chodili zaplávať, ale odrádzala nás vzdialenosť a ten príbeh. Jedno leto tam bola jeho žena s milovaným päťročným synom. Syna strážila opatrovateľka a jej robila spoločnosť priateľka. Jedno ráno si šla opatrovateľka po prebdenej noci u chlapca, ktorému sa tlačili zuby, aspoň na chvíľu oddýchnuť. Matka s priateľkou sedeli na terase na opačnej strane domu, než bol bazén, a dávali si rannú kávu. V tej chvíli absolútnej pohody sa chlapec potichu vykradol z domu, takže si musel otvoriť niekoľko dverí, akosi sa dostal aj bránkou v oplotení bazéna, skočil doňho a utopil sa. Jediný, milovaný, prvorodený…

Tragédia, ktorá sa nemala stať a už sa neodstane. Otca to od matky odcudzilo a ona v snahe s ním opäť otehotnieť, dala sa do rúk akýmsi hochštaplerom so zázračnými prostriedkami. Namiesto vytúženého otehotnenia prišla jej rakovina. Rozviedli sa, našiel si inú, ktorá mu toho vytúženého syna porodila. Opustenú manželku a matku nešťastne utopeného syna som ešte stretol v našej spisovateľskej spoločnosti. Niesla to statočne. Zmarený život syna i svoj osud pre jedno ráno, kedy sa zdalo, že sa nič zlé nemôže stať…

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on email

Podobné články

Marcinko

„Tvrdý bojovník“ Marcinko

Ďalším Slovákom, ktorý sa presadil v ďalekom svete bol Richard „Dick“ Marcinko (* 21. november 1940, Lansford, Pensylvánia, USA – † 25. december 2021). Najviac