Gabriela Vránová (* 27. 7. 1939, Nové Mesto nad Váhom – † 16. 6. 2018, Praha) pochádzala z učiteľskej rodiny; otec Jaroslav Verián Vrána (1904-1988) bol stredoškolský profesor a katolícky orientovaný básnik, mamička Slovenka bola tiež učiteľkou.
Vyrastala v Brne, kde tiež vyštudovala herectvo na JAMU (1960). Krátko pôsobila v Štátnom divadle v Ostrave ako v roku 1962 prešla do Divadla čs. armády respektíve Divadlá na Vinohradoch, kde pôsobila po celú svoju hereckú kariéru do roku 2004 (ešte hosťovala v rokoch 2012–2016) a kde mala desiatky rolí v českom i svetovom repertoári, z ktorých pripomíname aspoň titulné postavy v hrách Nora (Cena Jaroslava Průchy ), Antigona, Maryša a Faust a Markétka alebo ďalšie postavy v klasike svetovej (Romeo a Julie, Tri sestry, Letní hostia, Drobčeky, Krehká rovnováha) aj domáci (Dalskabáty aneb Hříšná ves, Loupežník, Měsíc nad řekou, Tvrdohlavá žena ).
Začínala rolami naiviek, či romantických dievčenských postáv, neskôr vyzrela v charakternej herečku.
Vo filme sa objavila prvýkrát v roku 1961 ako dedinská dievčina Betka v Krškove snímke „Kde řeky mají slunco“. Nasledovali len hlavné ženské role v snímke „Hledá se táta!“ a v dvoch kriminálnych príbehoch „Poklad byzantského kupce“ a „Smrt za oponou“. Potom sa na plátne objavovala iba sporadicky.
Oveľa väčšiu príležitosť jej poskytla televízia v rade inscenácií, rozprávok, filmov a cyklov (napr. Bakalári, 3 plus 1 s Miroslavom Donutilom, Uctivá poklona, pán Kohn) alebo v seriáloch, najmä v rolách Lízy Bornovej v Sňatkoch z rozumu (1968), ľahkomyseľné Bety v F. L. Vekovi (1971), Aničky Čihákovej v Chalupároch (1975) a psychicky vyčerpanej učiteľky Hajskej v seriáli My všetci školou povinní (1984). Ďalej sa objavila v seriáloch Rozprávky z tisíc a jednej noci (1971), 30 prípadov majora Zemana (1976), Dlhá biela stopa (1982), Rozpaky kuchára Svätopluka Karáska (1984), Malé dejiny jednej rodiny (1984), Prísahám a 1990), Hriechy pre divákov detektívok (1995), Námestíčko (2004), Obete (2008), Doktori z Počiatkov (2013), Bastardi (2014), Stopy života (2015) a Doktorka Kellerová (2016). Veľmi významná bola jej činnosť recitátorky (Viola, Lyra Pragensis, Pamětník národného písomníctví, Pragokoncert, cena Krištáľová ruža na Poděbradských dňoch poézie 1995) a rozhlasové herečky (Cena Československého rozhlasu 1963 Prix Bohemia). Pôsobila často v dabingu, kde okrem iného nahovárala party Marilyn Monroeovej, Catherine Deneuveovej, Jeanne Moreauovej alebo Elizabeth Taylorovej. Dostala Cenu Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvá v dabingu 2004. S tým súvisí aj práca na postsynchrónoch českých filmov; nahovorila napríklad Marketu v Markete Lazarovej alebo Gemmu Roselliovú v Jarných vodách. Bola rozprávačkou v cykle animovaných Krušnohorských rozprávok. Od roku 1974 učila herectvo na Pražskom konzervatóriu. Venovala sa aj písaniu osobne ladených fejtónov, ktoré neskôr vydala v zbierke Magnetický vietor (1994, 2001). Bol jej venovaný jeden diel cyklu Neobyčajné životy (2010; r. Ondřej Kepka), televízny dokument Kráľovstva poézie Gabriely Vránovej (2010; r. Ondřej Kepka) a epizóda z cyklu 13. komnata (2015; r. Alena Derzsiová).
Za svoje spoločenské aktivity, týkajúce sa najmä česko-slovenskej vzájomnosti získala Medailu Karla Čapka (1994) a na Slovensku Cenu Karla Čapka (1996).
Jej druhým manželom bol stredoškolský profesor matematiky a autor učebníc Jiří Kepka; ich syn Ondřej Kepka (nar. 1969) začínal ako detský herec, dnes pôsobí ako televízny režisér. Jej mladšia sestra Miriam Vránová (nar. 1959) bola tiež herečkou, v roku 1982 emigrovala do Spojených štátov s manželom, hercom Zdeňkom Maryškom.
Filmografia:
Kde řeky mají slunce (1961; r. Václav Krška), Hledá se táta! (1961; r. František Daniel), Tchyně (1963; r. Jaroslav Mach), Křik (1963; r. Jaromil Jireš; hlas), Místenka bez návratu (1964; r. Dušan Klein, Miroslav Sobota), Smrt za oponou (1966; r. Antonín Kachlík), Nahá pastýřka (1966; r. Jaroslav Mach; hlas), Poklad byzantského kupce (1966; r. Ivo Novák), Marketa Lazarová (1967; r. František Vláčil; hlas), Rekviem za kouzelnou flétnu (TV-1968; r. Václav Kašlík), Jarní vody (1968; r. Václav Krška; hlas), Den končí ráno (TV-1970; r. Ludvík Ráža), Konfrontace (TV-1971; r. Jiří Sequens), Lev je v ulicích (TV-1972; r. Jaroslav Dudek), Okno ještě svítí (TV-1973; r. Jiří Horčička), studentský f. Geneza a katastrofa (1974; r. Marcel Dekanovský), Jak vytrhnout velrybě stoličku (TV-1977; r. Marie Poledňáková), Hop – a je tu lidoop (1977; r. Milan Muchna), Jak dostat tatínka do polepšovny (TV-1978; r. Marie Poledňáková), Všichni za jednoho (TV-1979; r. Věra Jordánová), Tažní ptáci (TV-1983; r. František Filip), Velká filmová loupež (1986; r. Oldřich Lipský, Zdeněk Podskalský), Čekání na Patrika (1988; r. Petr Tuček), Uf-oni jsou tady (1988; r. Ota Koval), Utopím si ho sám (TV-1989; r. František Filip), Bludiště (TV-1989; r. Pavlína Moskalyková), studentský f. Tvůj svět (1995; r. Ondřej Kepka), Společník (TV-2003; r. Miroslav Sobota), Smetanový svět (TV-2004; r. Ondřej Kepka), Žil jsem s cizinkou (TV-2005; r. Dušan Klein), Poslední kouzlo (TV-2006; r. Ondřej Kepka), Tři životy (TV-2007; r. Jiří Strach), Karambol (TV-2009; r. Petr Slavík), Bekyně mniška (TV-2008; r. Ondřej Kepka), Bastardi 2 (2011; r. Jan Lengyel), Bastardi 3 (2012; r. Tomáš Magnusek).
Svoj vzťah k Slovensku vyjadrila slovami „Narodila som sa českému profesorovi a jeho bývalej žiačke Slovenke, ktorej stará mama bola Maďarka. Cítim sa ,Čechoslováčkou‘. Tak to je a tak to aj zostane. Bez zveličenia – keď prejdem cez hranice, nič sa pre mňa nemení. Stále som doma. Milujem krásnu slovenčinu, slovenskú poéziu, literatúru, všetkých dobrých ľudí a zvlášť mojich slovenských divadelných priateľov. Ani si neviete predstaviť, s akou láskou som recitovala verše Vojtecha Mihálika alebo Viliama Turčányho…“
Zdroje:
https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/20527/gabriela-vranova
https://sk.wikipedia.org/wiki/Gabriela_Vr%C3%A1nov%C3%A1
https://www1.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/gabrielou-vranovou-78-osud-dvakrat-kruto-zahral-konca-zivota-ju-matala-smrt-brata
https://plus7dni.pluska.sk/ludia/posledny-rozhovor-pred-smrtou-poskytla-gabriela-vranova-tyzdenniku-plus7dni-najviac-hromzila-slovenskych-katolikov
Spracoval: Gustáv Murín
