To čo nám predvádza vedenie tejto galérie na čele s riaditeľkou Mgr. Katarínou Trnovskou, ArtD. nie je náhoda.
Začalo to tým, že keď „progresívny“ barový hráč Vallo obsadil primátorské kreslo, začal dosadzovať všade svojich kamošov a kamošky (známy je škandalózny prípad podvodníčky, z ktorej urobil riaditeľku ZOO). A tak prišlo aj na mestskú galériu, ktorú roky viedol PhDr. Ivan Jančár, osobnosť európskeho formátu, ktorý priniesol do tejto galérie naozaj klenoty minulosti, aj súčasnosti. Pôsobil tu 38 rokov, z toho 22 ako úspešný a vo svete uznávaný riaditeľ. Vallo vypísal nové výberové konanie, ktoré bolo škandalózne „progresívne“ zmanipulované (a to je ešte unikát, že sa Vallo s tým divadielkom vôbec obťažoval, lebo jeho predvolebne proklamovaná transparentnosť ho zjavne v praxi otravuje). Aj známemu výtvarníkovi a pedagógovi Vladimírovi Kordošovi sa z priebehu výberového konania zdvíhal žalúdok. Jeho článok v denníku Pravda z 24.3.2020 z internetu záhadne zmizol. Ale keďže ho mám odložený, môžem citovať tie „progresívne perly“, čo komisia kládla uchádzačom o miesto riaditeľa GMB. Tak si to „vychutnajte“:
„Ako si predstavujete spoluprácu so Zoologickou záhradou?“
„Čo si predstavujete pod kódexom feministickej inštitúcie?“,
či „Predstavujete si uvoľnenú dramaturgiu takým spôsobom, že by sa v nej aj cvičila joga?“.
TOTO v pôvodne prestížnej galérii mali byť priority. A keďže skvelá predošlá práca PhDr. Ivana Jančára ohrozovala už vopred vybranú „progresívnu“ víťazku, osobne zaznamenal aj toto: „…to výberové konanie bolo neskutočne nepríjemné. Napríklad tesne pred mojou verejnou prezentáciou tam vystúpila z Metropolitného inštitútu (nová organizácia mesta) nejaká sl. Siderová, potencionálna riaditeľka tej inštitúcie, ktorá tam povedala, že výmena je skutočne potrebná, že síce ona v GMB nikdy nebola, ale konečne bude zmena. A podobne…“
Ale Jančár nesmel uspieť aj preto, že si dovolil verejne sa ohradiť voči absurdite, ktorú zaviedol do pôvodne najatraktívnejšej výstavnej siene hlavného mesta istý Jeno Kratochvil, ktorý vyhlásil: „Podľa niektorých hlasov by údajne umenie (a teda aj inštitúcie, ktoré ho prezentujú) nemali byť politické. To je však obrovský omyl a nepochopenie súčasného umenia, ktoré bytostne politické je a byť musí.“ To je návrat do boľševických 50-tych rokov?!! A tak to tam aj vyzerá, keď sa na tie srágoriny nikto pozerať nechodí a tak je už roky tá výstavná sieň prázdna.
A tak Trnovská obsadila „progresívne“ stoličku riaditeľky GMB a TOTO nám včera predviedla pod názvom LINGUA FRANCA údajne z dovozu až z Brazílie.
Dobre vidíte, v tejto pôvodne prestížnej galérii je „vystavené“ lešenie „vylepšené“ tehlami a fľašami s Coca-Colou?!!! ALE dokonca s tou „umeleckou pridanou hodnotou“, že tu knihy zámerne pôsobia, ako podložka pod zbytočnú konštrukciu?!! A iste k tomu mal nejaký kurátor kopu zaumných rečí. Pretože títo „inštalatéri“ porušujú zásadu výtvarného umenia, ktoré nastupuje vtedy, keď nám slová nestačia. U nich je opak – trpia dyzentériou slov, aby zakryli úbohosť svojich srágorín.
Všetci vieme, že tieto zjavy nahrádzajú nedostatok talentu drzosťou, ale aby vedenie GMB tolerovalo, že sa takto ocitla, ako nepotrebná a týmto konaním znevážená kniha o jednom z najzaslúžilejších osobností Slovenska, o Alexandrovi Dubčekovi?!! To predsa ten brazílsky exhibicionista naozaj neurobil náhodou, to mu musel niekto poradiť a kurátorka za GMB odsúhlasiť?! A takáto špinavosť je verejne vystavená v mene občanov hlavného mesta a jeho návštevníkov?! Kam až táto nekultúrnosť zájde pod patronátom „progresívneho“ Valla?!!
Knihy ako súčasť výtvarného diela? Ale áno, to už tu bolo. A hneď v susedstve tohto HNUSU je v samostatnej miestnosti stála expozícia „Pasáž“, ktorú galérii venoval dnes už vo svete uznávaný výtvarník Martin Krén. To ešte, symbolicky, zabezpečil pre návštevníkov hlavného mesta Slovenska vallovcami vyštvaný Ivan Jančár.
A práve v ten istý deň tejto vernisáže bola iná vernisáž v galérii Kerametal, kde vystavovalo až 22 výtvarníkov a výtvarníčok.
Kto tam prišiel, mohol sa dozvedieť, že skutoční slovenskí výtvarníci, ktorí sa trápia s jedným obrazom aj pol roka, sú vo svete uznávaní a oceňovaní. A to najmä za klasické diela remeselne zručne a umelecky nápadito spracované. Lebo to sú výtvarníci a nie „inštalatéri“, ktorých do pôvodne prestížnej galérie prepašovala za peniaze občanov hlavného mesta „vallovka“ Trnovská…
