Banja Luka – zabudnutý kút Európy

O tomto meste už roky nepočuť v bežných správach, čo je len dobré znamenie vzhľadom k turbulentným 90-tym rokom, kedy tých správ bolo až priveľa neradostných. Nie je to tiež obecne propagovaná turistická destinácia. A práve preto je to ideálne miesto pre cestovateľských fajnšmekerov, ktorí takéto zabudnuté kúty Európy s potešením objavujú.

 

Dedičstvo krvavej minulosti

   Slovensko je v závetrí dejinných udalostí, kým iní sú aj proti vlastnej vôli do nich periodicky zaťahovaní. Veď ani štatút Republiky Srbskej, ktorej hlavným mestom je Banja Luka, je vraj len dočasným svedkom „zamrznutého konfliktu“. A tých toto mesto a jeho obyvatelia zažili v histórii až príliš.

Dlho bola celá táto oblasť pod nadvládou Osmanov a preto opakovane dobýjaná rakúsko-uhorskou armádou. Po nej tu ostala pevnosť  typicky nulovej architektúry, zato s podzemnými kazematami. Veď kvôli tejto rakúsko-uhorskej okupácii prepukla  I. svetová vojna! Fronta sa prevalila mestom ta i späť. Horšie to bolo za II. svetovej vojny, kedy bola odtiaľto deportovaná väčšina Srbov a Židov. Mesto totiž okupovali ustašovské chorvátske jednotky. Tých ne-Chorvátov, čo nevyhnali, pobili v pogrome 7. februára 1942 ustašovské polovojenské jednotky vedené františkánskym mníchom Miroslav Filipović, zabil viac ako 2300 Srbov (z toho 500 detí). Mnohé telá boli pohádzané do rieky…

Pravoslávny kostol

Keď ustali ľudské nešťastia, prihlásilo sa to prírodné. V dňoch 26. a 27. októbra 1969, mesto zasiahli dve ničivé zemetrasenia (6,0 a 6,4 dňa Richterovej stupnice) poškodil mnoho budov. Zahynulo asi 20 až 23 ľudí a viac ako tisíc bolo zranených. Veľká budova s ​​príslovečným názvom Titanik v strede mesta bola zrovnaná so zemou a oblasť sa neskôr zmenila na centrálne verejné námestie. Za prispenia celej Juhoslávie bola Banja Luka opravená a prestavaná. Miestnu železničnú stanicu v modernom štýle prišlo stavať až 70 000 mladých ľudí z celej Juhoslávie. V tomto období sa do mesta sťahovalo veľké množstvo srbských obyvateľov z okolitých dedín a zo vzdialenejších oblastí v Hercegovine.

Predvolebný kolotoč sa rozbieha

Počas balkánskych vojen v 90-tych rokoch sa vrátil revanš za pogromy z II. svetovej vojny. Do Banja Luky sa totiž stiahlo približne 40 000 Srbov z chorvátskych a bosniackych oblastí Bosny, ktorí boli vyhnaní zo svojich domovov. Tak boli pre zmenu z mesta vyhnaní Chorváti a Moslimi, zbúraných bolo aj všetkých 16 mešit. Najvzácnejšia mešita Ferhat Paša z roku 1579 bola vyhodená do vzduchu v roku 1993. Celkovo škody dosiahli priamu hodnotu 42 miliónov dolárov. Ešte 7. mája 2001 zaútočilo niekoľko tisíc srbských nacionalistov na skupinu Bosniakov a členov diplomatického zboru, ktorí sa zúčastnili na slávnosti pri príležitosti rekonštrukcie historickej budovy zo 16. storočia. Tá bola nakoniec dokončená v roku 2016, znovuotvorená a zapísaná v zozname UNESCO.

 

A čo dnes?

   Toto mesto teda prekonalo búrlivé vlny histórie a dnes, viac ako storočí je opäť tým, čím bolo od prvopočiatku – kozmopolitným mestom, kde sa striedajú všetky tri kultúry manifestované spomínanou mešitou, katolíckymi i pravoslávnymi kostolmi. Prejavuje sa to aj v gastronómii, kedy tu vychýrený „banjalučki čevap“ je len miestnym variantom tureckého kebabu. Mesto má ľudské rozmery, to znamená, že na všetky významné miesta dôjdete peši. Ich najväčšia koncentrácia je okolo bulváru Kralja Petra I Karađorđevića, ktorý je hlavnou tepnou mesta. Pozoruhodné je, že na víkend tu autá nemajú vstup a mení sa na širokú pešiu zónu.

Banski dvor a prezid. palác

Na hlavnom námestí nájdete hneď tri najdôležitejšie budovy – Banski dvor, prezidentský palác a chrám Krista Spasiteľa s byzantínskymi architektonickými prvkami. Postavený pôvodne v rokoch 1925 až 1929 bol za II. svetovej vojny zničený a obnovený po desaťročiach až v rokoch 1993 až 2004. Pozoruhodná je nízka budova pred ním, kde sa dolu schodmi ocitnete v miestnosti vyhradenej len pre obetné sviečky, tak typické pre pravoslávne kostoly.

Miesto na sviečky

V kontraste s touto historickou pamiatkou i rovnako historizujúcou Ferhanovou mešitou je ultra-moderný katolícky chrám sv. Bonaventúru, kde máte pocit, že architekt mal ambíciu ohúriť každého okoloidúceho.

Späť na hlavnom námestí nájdeme na adrese Trg srpskih vladara 2 hlavné kultúrne centrum mesta v historickej budove z roku 1932 – Banski dvor (to nemá nič spoločné s baňami, ale to bolo sídlo miestneho vladára „bána“). V týchto reprezentačných priestoroch sa napríklad tretí septembrový víkend 2022 prebehlo v hlavnom meste Republiky Srpskej (Bosna a Hercegovina) Banja Luke už 7. Medzinárodné literárne stretnutie s účastníkmi z Bulharska, Čiernej Hory, Francúzska, Kanady, Kosova, Macedónska, Maďarska, Srbska, Slovinska a Slovenska. Vďaka jedinému slovenskému delegátovi, Gustávovi Murínovi, pri otváracom ceremoniáli zazneli aj verše o poézii od Miroslava Válka zo zbierky „Slovo“. Miestnych vybraných básnikov viedol predseda Asociácie spisovateľov Republiky Srpskej, Predrag Bjelošević.

Festival A

Spoločné foto

 

Prechádzkou z tohto centrálneho námestia k miestnej pevnosti Kaštel po hlavnej pešej zóne nájdete po ľavej strane rozľahlú zastrešenú tržnicu.

Atrakcia na ulici
Pešia zóna
Auto-predaj

Našinca tu prekvapí široká ponuka húb, ale aj miestnych odrôd známych druhov ovocia a zeleniny.

Samotný Kaštel nemá významnejšie budovy, len pevnostné múry a neveľké podzemie.

 

 

 

 

 

 

Vojdete bez vstupného a pri troche vytrvalosti dôjdete až na hradby, z ktorých je skvelý výhľad na najväčšiu miestnu prírodnú atrakciu – rieku Vrbas. Jej názov pochádza z miestneho názvu „vŕba“, a to vďaka počtu vŕb, ktoré lemujú brehy riek a poskytujú tieň pre pokojné prechádzky. Nachádza sa tu viacero kaviarní, ktoré napodobujú slávne belehradské „Slapovi“.

Takže sa tu ponúka nielen posedenie, ale aj zábava. V roku 2005 sa na rieke Vrbas konali majstrovstvá Európy v raftingu sa v roku 2009 bola Banja Luka hostiteľom Svetového pohára v raftingu.

Znovuobjavovanie

   Banja Luka nie je tak úplne zabudnutá, veď má 11 partnerských miest: 3 v Taliansku, 2 v Srbsku a po jednom v Nemecku, Grécku, Izraeli, Slovinsku, Rusku a Ukrajine. Diplomatické zastúpenie tu prostredníctvom generálnych konzulátov udržiavajú Rakúsko, Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Srbsko, Spojené kráľovstvo a USA.

Miestna univerzita má 11 tisíc študentov. Mesto má modernú infraštruktúru a hotely primeranej kvality. Hotel „Bosna“ je priamo v centre.

Pri meste je medzinárodné letisko s pravidelným spojením s Viedňou lacnými leteckými spoločnosťami.

Podľa internetu by ste mali sem prísť autom z Bratislava za šesť a pol hodiny, ale nám to trvalo cez Maďarsko o tri viac. Cez Rakúsko je to ešte horšie, najmä ak uviaznete v kolónach dovolenkárov na chorvátsku slovinskej hranici. Do Banja Luky sa dostanete cez hranicu Bosny a Hercegoviny, pričom vám stačí občiansky preukaz. Majú tu pozoruhodnú menu – konvertibilná marka, ktorá sa mení voči euro približne v pomere 1:2 v prospech eura. Žiaľ, málokedy tu môžete platiť kartou, takže je nutné využitie bankomatu. Cenu sú tu pre našinca viac ako prijateľné, až na módne butiky v hoteli.

Vitajte v Banja Luke!

Gustáv Murín

Podobné články

Zamilovaní do skla a maľby

Je to naozaj vzácna chvíľa, keď sa v záľahe rôznych módnych trápnych „inštalácií“ a úbohých „performancií“ (v Bratislave propagovaných istým Jénom, ktorý našťastie vďaka novej

Závod gulášmajstrov v Závode

Záhorácka obec Závod má už desaťročia stabilných do 3 000 obyvateľov. Obec Závod leží v centrálnej časti Borskej nížiny a chotár vytvárajú prevažne mladotreťohorné íly