Holandsko je dokončená krajina. Nevidel som na svojich cestách po viacerých kontinentoch tak bezo zvyšku kultivovanú pôdu. Všetko je tu na svojom mieste, dotknuté ľudskou rukou, zaregistrované, určené k použitiu a ošetrované. Samozrejme, že tu majú okrem ciest a chodníkov aj cestičky pre bicyklistov. Veď to už pomaly poznáme aj u nás. Ale oni majú špeciálne, pieskom vysypané, chodníčky aj pre kone. A v parkoch sú špeciálne kontajnery na psie kôpky aj so sáčkami, do ktorých ich majú majitelia zbierať. A navrch vás pri vstupe do dunovej rezervácie čaká automat na zakúpenie lístku na náučný chodník! Len si to uvážte – široko ďaleko nikoho. Len duny, chodník a automat. A Holanďan príde, kúpi si lístky pre celú rodinu a vykročí. Viete si to predstaviť u nás?! 
Aj tam kde nie je vstup na lístky z automatu, vás môže čakať príjemné prekvapenie. Napríklad farma s laňami a pštrosmi. Sem-tam rozpadnutá pevnôstka z druhej svetovej, ktorá domácim veľmi neposlúžila. Ani kanály nazastavili útočníkov. Keď pri nich dnes stojíte, priam fyzicky cítite, že tu je život naozaj položený pár centimetrov nad hladinou kanálov a v skutočnosti často až dva metre pod morskou hladinou. Kanály, ktoré pravidelne križujú polia, sú po okraj naplnené. Ešte kvapka a prelejú sa do polí, ktoré majú odvodňovať. Prechádzka holandským vidiekom vedie zvyčajne po dokonalo asfaltovaných cestách a cestičkách. Ale pozor na to, čo sa môže nehlučne vyrútiť proti vám. Je známe, že Holanďania milujú bicykle. Našinca trochu prekvapí, že ich šetrnosť prevláda nad vášňou a tak sa spokojne prevážajú na starých, ťažkých bicyklových herkách. Opačným pólom sú experimentátori, ktorí sa rútia do zákrut pololežiac na akejsi bicyklovej dvojkolke. Niektoré majú dokonca plátenú kapotáž, z ktorej majiteľovi vidieť len oči a cyklistická helma. Vrcholom (a symbolom) holandského zmyslu pre úspornosť a zdravý pohyb je vynález kočíka, ktorý má zvláštne stúpačky pripevnené krížom na zadných kolieskach. Menšie dieťa sa tak vezie v kočíku a väčšie stojí za ním takmer ako historický majordómus. To všetko poháňané jednou spokojnou ľudskou silou.
Cesta za kométou
Holanďania v dejinách podnikli úspešnú inváziu do Anglicka a za 18-te storočie s ním vydobyli štyri vojny. Oni založili New York (vtedy Nový Amsterdam), osídlili Austráliu (Nové Holandsko) a Holandskú Indonéziu. O všetko postupne prišli. Dnes okopávajú svoje záhradky a z vlastnej krajiny urobili dokončenú skladačku. Holandsko je takmer kontinuálne zastavané a zdá sa, že sme tu aj svedkami limitu osídlenia kultivovanej krajiny. Vynikne to o to viac, ak do Holandska cestujete vlakom, či autobusom. My sme sa tak vydali vlastne akoby nasledujúc kométu, ktorá v tej dobe žiarila na oblohe. Dostihli sme ju na vrchole jasu práve na pobreží Holandska a stiahli si ju obzrieť na päť minút námorným ďalekohľadom, postaveným na turistickom chodníku na celkom iné účely. A tak ako kométa má svoju žiarivú hlavu, za ktorou sa trúsia prstence ligotavej vlasatice, aj Holandsko sa nám na spojnici stredná Európa – západné pobrežie Severného mora zdalo najžiarivejším bodom. Cestou späť sme prechádzali bývalými Sudetami a západnými Čechami. Bol to zdrvujúci kontrast. Prichádzali sme z krajiny, kde ľudia kultivujú a s láskou opatrujú každý meter pôdy. Ocitli sme sa na ceste krajinou, ktorá je obývaná a predsa opustená. Akoby po druhej svetovej vojne prisídlené obyvateľstvo Čiech nenašlo vzťah ku krajine, v ktorej žije. Ani roky ranného kapitalizmu tu nedokázali prekryť ešte staré socialistické fasády z päťdesiatych rokov minulého storočia. Pri tom všetkom si nechtiac uvedomíte, že od Holandska nás nedelí len pár tisíc kilometrov, ale aj dlhá cesta k hľadaniu vzťahu k vlastnej krajine, pôde, sebe samým. A pevne verím, že raz sa konečne karta obráti. Kométa otočí svoju dráhu a k nám sa budú chodiť pozerať iní na šťastnú hviezdu nad dokonale kultivovanou krajinou.
Autor: Gustáv Murín
Viac informácií o Holandsku nájdete na: http://www.walkers.sk/holandsko.php
