Turistické zájazdy sú lotériou kolektívneho pohodlia. Akýmsi diabolským mechanizmom sa do každého väčšieho zájazdu zamotajú aspoň dvaja exoti. Ten jeden je všade prvý a na tú druhú treba vždy pol hodinu čakať. Okrem toho tu máme zakaždým manželský pár, ktorý zásadne s ničím nesúhlasí, alebo aspoň protestuje, a vôbec najviac vzrušenia nám dopraje pani, ktorá síce cestuje k moru letecky, ale neznáša lietadlá, more a aj cestovanie. Verte, že tým sme spektrum zájazdových osobitostí (k osobnostiam majú ďaleko) zďaleka nevyčerpali.
Toto všetko sa dá zvládnuť pokiaľ zájazdu vládne neviditeľná a nekompromisná ruka pevného časového plánu cestovnej kancelárie. Nikde inde sa neprejavuje diktatúra tak blahodarne, ako v tomto dočasnom spojení inak nespojiteľných indivíduí. Len čo tento drsný, ale nevyhnutný prístup povolí a sprievodca (nedajbože!) dá možnosť rozhodnúť sa pre dve alternatívy, je blaho v prachu a s ním aj zdravý rozum. Takmer zákonite dôjde ku konfliktu zástancov PRE a zástancov PROTI a ak ich do desiatich minút nerozoženie rýchly policajný zásah s nasadením vodných diel, spôsobí to nedozerné následky s trvalými škodami na duši porazených a preto urazených. A vždy sú pri tom nejakí porazení. Sprievodca v našom autobusovom zájazde z Káhiry do Hurghady presne takúto chybu urobil. Opýtal sa, či by sme sa v strede únavnej cesty rozpálenou púštnou krajinou, v autobuse ktorému skolabovala klimatizácia, nechceli na chvíľu zastaviť a okúpať. Polovica autobusu bola okamžite PRE a druhá samozrejme PROTI.
Už som zažil takých exotov, čo odmietli ponuku bulharského sprievodcu na večer s koštovkou bulharských vín spolu s večerou, ktorú sme aj tak mali už v cene, len za tie vína bolo treba mierne priplatiť. Okamžite sa postavil hrdina, ktorý vyhlásil, že zabávať sa dokáže aj bez sprostého chľastu. Okolo neho sa vytvorila skupina pravoverných, bezalkoholových samozabávačiek. Našťastie nezmarili ten večer, len boli, v pozoruhodnej reštaurácii umiestnenej na samom vrchu morského útesu, usadení k zvláštnemu stolu. Ten stôl sa vyznačoval zarazeným tichom, keď nám ostatným za veľkým stolom začali k jednotlivým chodom večere nosiť zdanlivo nekonečné zástupy najrozličnejších (a skvelých!) vín. Po dvoch hodinách, keď našinci už bujaro vyspevovali a tancovali na stole, si skupinka mlčanlivých samozabávačov objednala zlomeným hláskom jednu fľašu vína. Tá ich ale stála!
V autobuse do Hurghady nastala regulárna hádka. Skupina PRE sa rozhodla prekričať skupinu PROTI, ale tí sa nedali. Do toho sa občas z autokarového ampliónu ozval nezreteľný hlas „česky mluvícího průvodce“, mladého Egypťana, ktorý len nešťastne opakoval „proším, proším…“. Bolo to márne a len prírodný úkaz, v tomto prípade skorý západ slnka, ukončil slovnú delostreľbu. Ale to bol iba odklad, nič sa nevyriešilo. A obe skupiny sa spoľahlivo znenávideli až do konca zájazdu…
Len jediný múdry sa hádky nezúčastnil. Za tie kilometre, čo mlčal, si dokonale vštepil do pamäti jednotvárnosť púšte, s otvoreným srdcom bez štipky zloby privítal západ Slnka vzápätí dokonalo vyvážený východom Mesiaca, ktorý je tu zvlášť veľký a žiarivý. A vydržalo mu to nad morom piesku a aj morom vody, ktoré sa objavilo čoskoro. Navyše si všimol, že Mesiac tu akoby necúval, ani nepribúdal, ale stúpal a klesal. Jediný múdry si tak dokonalo vykúpal dušu v tej kvapke, čo zostala po plánoch a sľuboch cestovnej kancelárie. Zaspával v tlmenom monotónnom hukote motora vyrovnaný s ľuďmi aj Prírodou.
Veľmi by som chcel byť tým múdrym. Ale nepodarilo sa. Viedol som tú skupinu, čo bojovala za prestávku s kúpaním…
Gustáv Murín
Ukážka z knihy cestovných príbehov “Komáre v raji” dokončenej vďaka štipendiu Fondu na podporu umenia.
