Juraj Herz – režisér, ktorý sa presadil v českej kinematografii

Juraj Herz (* 4. september 1934, Kežmarok – † 8. apríl 2018, Praha) bol slovenský režisér a herec žijúci v Česku.

Herz pochádzal zo židovskej rodiny, ktorá ako mnohé iné v Kežmarku počas 2. svetovej vojny formálne konvertovala a dala sa pokrstiť evanjelickým farárom, aby predišla deportáciám. Samotný Herz bol pokrstený roku 1943, neskôr bol ateista. Napriek tomu asi pol roka pred ukončením vojny bol spolu s rodičmi deportovaný do koncentračného tábora v Ravensbrücku, neskôr po rozdelení bol umiestnený do konca vojny v Sachsenhausene.

 

                                Juraj Herz, Praha, pol. 80. rokov 20. storočia, fotografia Tomáš Fassati

Študoval fotografiu na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a neskôr réžiu a bábkoherectvo na DAMU v Prahe. V rokoch 1960 – 1961 pôsobil ako herec a režisér v pražskom divadle Semafor. Od roku 1961 bol asistentom réžie a neskôr režisérom na Barrandove v Prahe. Po odchode do Nemecka v roku 1987 nakrúcal najmä pre televíziu.

Na filmoch spolupracoval s kameramanmi ako Stanislav Milota, Jozef Šimončič alebo Jiří Macháně. Dobre sa poznal aj s výtvarníkom a režisérom Janom Švankmajerom, ktorý sa na niektorých jeho filmových projektoch podieľal.

Radí sa k českej novej vlne a vyznačuje sa prvkami hororu, špecifického humoru a erotiky. Medzi jeho najznámejšie filmy patrí na Oscara navrhnutá hororová komédia Spaľovač mŕtvol, dráma Petrolejové lampy, ktorá bola uvedená na FF v Cannes, rozprávka Panna a netvor alebo prvý český horor Upír z Feratu.Za filmovú tvorbu získal nespočetný rad domácich a zahraničných ocenení, vrátane cien z festivalov v Karlových Varoch, v Monte Carle, v Chicagu. Za televízny film Sladké hry minulého leta, za ktorý získal Zlatú nymfu a Grand Prix na MTF Monte Carlo,V roku 2013 ho Medzinárodný filmový festival ART FILM FEST v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne ocenil cenou Zlatá kamera.

Bol členom Európskej filmovej akadémie.

Za svoje celoživotné dielo si prevzal v roku 2009 Českého leva. V roku 2010 dostal na festivale v Karlových Varoch Kryštálový glóbus za dlhoročný umelecký prínos k svetovej kinematografii.

Dňa 20. októbra 2009 mu pri príležitosti 740. výročia udelenia mestských práv a pri príležitosti životného jubilea bolo udelené čestné občianstvo mesta Kežmarok.

V roku 2017 ho prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vyznamenal Radom Bieleho dvojkríža II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry, filmového umenia a za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Dlhé roky žil v Mníchove a v Prahe s českou herečkou Terezou Pokornou a dcérou. Jeho syn je dokumentarista Michal Herz. Jeho celoživotnou vášňou boli kúzelnické triky.

Zomrel 8. apríla 2018 v Prahe.

 

2014

Slovensko 2.0

2010

Habermannův mlýn

2009

Dívka a kouzelník (TV film)

2009

T.M.A.

2005

Miluj bližního svého (TV film)

2004

Tajné sny (TV film)

2001

Politik a herečka (TV film)

1996

Pasáž

1993

Císařovy nové šaty

1993

Hloupá Augustina

1991

Žabí kráľ

1988

Liebe ist stärker als der Tod (TV film)

1986

Galoše šťastia

1985

Zastihla mě noc

1984

Sladké starosti

1983

Straka v hrsti

1981

Buldoci a třešně

1981

Upír z Feratu

1979

Křehké vztahy

1978

Deváté srdce

1978

Panna a netvor

1976

Den pro mou lásku

1975

Holka na zabití

1974

Holky z porcelánu

1973

Toulavý Engelbert (TV film)

1972

Dotek motýla (TV film)

1972

Morgiana

1971

Petrolejové lampy

1970

Kočka (TV film)

1969

Sladké hry minulého leta (TV film)

1968

Kulhavý ďábel

1968

Spalovač mrtvol

1966

Znamení Raka

Zdroje:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Herz

https://www.csfd.sk/tvorca/1538-juraj-herz/prehlad/

https://dafilms.sk/director/9463-juraj-herz

 

Spracoval: Gustáv Murín

 

 

Podobné články

MOTÍV ATENTÁTNIKA PREKVAPUJÚCI!

Ale len pre toho, kto nepozná históriu. Veď aj preto zlyhali „preventívci“ ochranky, pretože atentátnik nezodpovedá profilu SÚČASNÉHO útočníka!!! Ale perfektne zodpovedá profilu, ku ktorému

FEMINIZMUS AKO TRETIE ZLO

Čo môže byť symbolickejší dar k vlastnému jubileu, než keď si autor aj sám venuje dho pripravovanú novú knihu. Gustáv Murín, oslávil svoje 65-te narodeniny