Málokto vie, že verejné využívanie toalety urobil rímsky cisár Vespasián nesmrteľným svojim výrokom „Peniaze nesmrdia“. To keď v Ríme zaviedol poplatok z používania verejných toaliet a jeho synovi sa to nepozdávalo. Tak mu otcovsky ukázal na peniaze, ktoré sa tak vyzbierali.
Nie vždy tam môžete správne trafiť, najmä ak má tá miestnosť tak mätúce označenie, ako v kúpeľoch Sliač. V ankete na sociálnych sieťach to niektorí odhadli na „trucovňu alebo spiacu miestnosť spoločensky unavených“, „kontrolu náradia“ (?!), „úpravovňu liečivej vody v oddelení pre mužov, holičstvo“ (v kúpeľoch chce byť každý za fešáka), „pitevňu“ (ďalší píše: „niečo podobné majú u nás, ale to je pohrebný ústav“?!?), „masážnu miestnosť“, „sídlo chiropraktika“, „miestnosť na odloženie svojich hábov“… Koľko nedorozumenia pre netradičný (či skôr naopak príliš tradičný?) názov:
Dnes absurdne aktuálny „problém“ WC pre 72 pohlaví vo viacerých bratislavských baroch už vyriešili. Akurát, že v tomto bola taká „tlačenica“, že celé zariadenie zrejme skolabovalo 
Asi si vzali príklad z letiska Stansted, kde použitie stráži dokonca zriadenec s vysielačkou?!
A tak vzniklo toto medzinárodne jasné označenie kto kam patrí na WC, pokiaľ je nomálny, keďže trans-experimenty nie sú obecnou normou, ale umelou aberáciou zneužívanou tými, čo majú z týchto tranzícií zlatú baňu.
Len čo sa vydáte na cesty, nevyhnutne sa stretnete s toaletným folklórom, ktorý vyvoláva občas úsmev, inokedy kultúrne nedorozumenia.
Tak napríklad v Indii nenájdete toaletný papier, namiesto toho je tam kýblik s vodou.
Naopak v Japonsku vás zaujme celý ovládací panel popri WC mise, kde si regulujete fontánku, ktorá práve ten indický zvyk umývania namiesto utierania rieši najnovšou technológiou dobre cielenej „fontánky“. Nechýba ani tlačítko na záverečný „fén“.
Na Bali to vzali skôr edukačným smerom a tak sa páni dozvedia podľa farby moču, či nie sú nebezpečne dehydratovaní (čím tmavšia farba, tým varovnejšie znamenie).
V Číne sa dozviete lámanou angličtinou, že to čo konáte zoči-voči pisoáru je „Malý krok pre človeka, veľký pre ľudstvo“. To je parafráza na výrok prvého kozmonauta na Mesiaci.
Inde to riešia hravou formou a keďže každý muž bol aspoň chvíľu futbalistom, nainštalovali do mušle pisoáru bránku so zavesenou umelohmotnou loptičkou! Takže počas malej potreby je možné triafať veľké góly 🙂
Iste si niektorí z nás ešte spomenú na tzv. turecké záchody, tiež zvané „šlapačky“. Lenže aj v Turecku už v tomto smere pokročili tak, že ma milo prekvapil tento vynález na jednej z benzínových púmp. U nás dosiaľ nevídaný…
Tento odkaz pri osamelom bufete pri „diaľnici“ na Kube snáď pochopí každý:
Samostatnou kapitolou sú osvetové odkazy písané hlavne tetami upratovačkami.
Tento je v maďarčine, ale aj so stručným slovenským záverom.
Niekde to skúšajú aj zveršovať:
Inde zostavili pre návštevníkov celý kvíz!
Na Donovaloch nedajú na reči. Pochybne nainštalovanú fotobunku si rašej na fest zamkli?!!
Osvetové odkazy sú v drvivej väčšine určené mužom, ale nájdu sa aj výnimky:
A jeden prudko aktuálny odkaz:
Invázia angličtiny dosiahla aj túto slovenskú inštitúciu regionálneho významu, kde anglicky hovoriaceho návštevníka neuvidia ani náhodou. No ale, keby sem zablúdil:
Na takýchto miestach nájdeme aj politické odkazy. Tento v jednej kaviarni v centre Ljubljane je odkazom propagátorovi „resetu“ Schwabovi z Davosu, ktorý by rád reinkarnoval marxistické šialené sociálne experimenty pomocou najnovších virtuálnych technológií, ktoré z nás urobia poslušných robotov. Toto je odkaz na jeho posadnutosť „resetom sveta“:
Na takomto mieste si niektorí radi aj zafilozofujú:
A na záver tu predstavujem skutočný objav storočia. Prešiel som kus sveta, ale takéto privítanie v kaviarničke Sissi pri KC Fontána za promenádou v Piešťanoch ma dostalo. Možno ide o nejaký dobový cisársky vzor?
Možno je práve aj toto riešenie. Estetika príkladom, nie slovom…
