Ladislav Hudec – slovenský architekt

Ladislav Hudec (* 8. január 1893, Banská Bystrica – † 26. október 1958, Berkeley) bol slovenský architekt, ku ktorému sa vehementne hlásia aj Maďari (za Rak.-Uh. ho viedli pod menom Laszlo Hudyecz). Základy staviteľstva získal u otca, kresliť ho učil Dominik Skutecký, 1911-1914 študoval na technike v Budapešti, získal titul Ing. Arch. Počas 1. svetovej vojny ako dôstojník Rakúsko-uhorskej armády bojoval na ruskom fronte, 1916 padol do zajatia, 1916 ušiel do Číny, 1916 sa usadil v Šanghaji (s bratom Gejzom), kde sa oženil s dcérou zámožného bankára. Tu tvoril a má zrealizovaných viacero významných stavieb. Najznámejšia je hotel Park, ktorý bol svojho času najvyššou budovou v Ázii a dlho ostal váženým centrom spoločenského života. Jeho hnedá fasáda je dodnes dominantou najznámejšej obchodnej ulice mesta, Nanjing Road.

Hotel Park
Hotel Park

Po 1945 sa presťahoval do Švajčiarska, podnikal študijné cesty po Taliansku a Grécku, pracoval ako poradca pri úprave okolia Vatikánu. Od roku 1947 pôsobil v USA. Spočiatku pracoval v cudzích staviteľských firmách, potom sa osamostatnil ako popredný architekt (v jeho ateliéri pracoval aj Vojtech Holesch), projektoval 22-podlažnú výškovú budovu bankového koncernu, bola najvyššia v Šanghaji a v celej Ázii, Grand Theatre, nemocnicu Hospital, kostol Santa Monica a i., 6-9 podlažné obytné nájomné domy v koloniálnom štýle s prvkami čínskej eklektiky. Absolvoval námornú cestu s Jurajom Thurzom. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, kam boli jeho pozostatky na jeho želanie prevezené z Ameriky v roku 1970.

 

Pripravil: G. Murín

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Ladislav_Hudec

Podobné články

Statočný policajt Ján Kaľavský

V tejto databáze sme doteraz uvádzali samých úspešných Slovákov a Slovensky vo svete. Žiaľ, odkedy sa k moci dostala koalícia zla vedená psychicky labilným Matovičom, začínajú odchádzať do

Kuriozity miest úľavy

Málokto vie, že verejné využívanie toalety urobil rímsky cisár Vespasián nesmrteľným svojim výrokom „Peniaze nesmrdia“. To keď v Ríme zaviedol poplatok z používania verejných toaliet