Výhoda turistickej výpravy pobaltskými štátmi (ktorú ľahko absolvujete aj za týždeň) je v dobrom prepojení vlakmi a diaľkovými autobusmi. Tak sa dostanete nočným vlakom z Vilniusu do Rigy, len sa musíte pripraviť na miestnu špecialitu – spoločné kupé pre mužov aj ženy. Tak môžete stráviť noc s atraktívnou študentkou, ale aj chrápajúcim veteránom druhej svetovej vojny. Je dobré mať v novom meste spriateleného domorodca – pre nás je ním básnik a novinár Atis Klimovičs s denníka Diena. Ten nás upozorňuje na množstvo mladých párov korzujúcich ulicami – podľa nich by sa Riga mohla nazývať aj „Mestom zaľúbených“.
Je poznať, že na dohľad je už Baltické more. Plodov mora si užijete dosýta v miestnej samoobslužnej reštaurácii pri rieke Daugava, zapíjať ich môžete miestnym pivom Aldris. Komu by to bolo málo, neďaleko je Irish Pub a kúpalisko Lido, na ktoré sme my v Bratislave už pomaly aj zabudli. Hlavné mesto Lotyšska s približne 826 000 obyvateľmi je podstatne väčšie než Vilnius a je to hneď poznať na počte miest, ktoré sa oplatí pozrieť. Ani tu však nechýba Múzeum deportácií a okupácie (ktoré si môžete pozrieť zadarmo), ale aj Múzeum voskových figurín (to stojí za návštevu už len preto, aby ste zistili akí ste oproti svetoznámym lotyšským basketbalistom „maličkí“). Nedávne staré časy nám pripomenie opäť trh, tentoraz na brehu rieky, so záľahami tovaru bazárového typu. Neďaleký Palác vedy je kópiou siedmych moskovských mrakodrapov stalinskej éry (tak ako Palác kultúry vo Varšave). Jeho budovatelia ale určite nepredpokladali, že sa v ňom v našich časoch budú slúžiť omše a navyše na americký spôsob s gospelovým spevom! V pozoruhodne zachovalom historickom jadre môžeme odporučiť na námestí bar s príznačným názvom Nostalgia. Len čo nazriete do jedálneho lístku, narazíte na povedomé slovo – „cena“. Tým to ale nekončí. S Lotyšmi máme spoločnú aj „žuvačku“ a nie je problém pochopiť slová ako „krokodilas“, „protestujem“, „scena“, „forma“, alebo „cukrus“. A to sa miestni jazykovedci v úzkostlivej snahe očistiť lotyštinu od rusizmov pokúšajú o novotvary, ktoré sme my prekonali už pár rokov po revolúcii. Tu musí nositeľ nového lotyšského občianskeho preukazu úradne preukázať, že ovláda túto reč (v susednej Litve kvôli tomu založili dokonca aj „jazykovú políciu“, ktorá spolupracuje s „Centrom štátneho jazyka“). Dôvodom sú opäť problémy s veľkou menšinou Rusov (až 33% populácie). Tí sa sem za sovietskej éry prisťahovali a po vzniku samostatného Lotyšska odmietli nové lotyšské, ale aj ruské pasy. Vraj im stačia tie staré, sovietske. Ak sa ubytujete na priváte, nebuďte prekvapení u nás nezvyklými bezpečnostnými opatreniami. Zamykanie domových dverí poznáme aj u nás, ale tu sú navyše bytové dvere dvojité, pričom vonkajšie sú obvykle kovové a na tri zámky. So slobodou sem žiaľ prišla aj vlna kriminality. Pozorný turista by však mal prejsť mestom bez úhony. Na výlet odporúčame blízke kúpele v Jurmale, kam sa dá dostať prímestským vláčikom. Je to centrum zábavy a oddychu, kde tí náročnejší nájdu aj služby na úrovni hotela Radisson. Na večer vás čaká promenáda s viacerými nočnými podnikmi a pestrými možnosťami zábavy.
Autor: Gustáv Murín
Viac informácií o Lotyšsku nájdete na http://www.walkers.sk/lotyssko.php.
