Pavel Babka (13. mája 1955, Kovačica) založil v roku 1991 Súkromnú galéria insitného umenia Babka v Kovačici. Prostredníctvom nej sa dostali diela kovačickej insity na mnohé svetové výstavy ako EXPO 92 Sevilla, EXPO 96 Lisabon, EXPO 2000 Hannover, EXPO 2006 Aici – Japonsko, Medzinárodný fond vo Washingtone, OSCE vo Viedni, UNICEF v Ženeve, UNESCO v Paríži atď. V roku 2007 galéria sa predstavila aj v Bruseli, Štrasburgu a v Tokiu. V Galérii Babka sa každoročne koná podujatie pri príležitosti Dňa materinského jazyka. Plánuje sa tiež výstavba Etnocentra Babka. V roku 2011 Galéria Babka predstavila prvú multimediálnu Encyklopédiu slovenského insitného umenia v Srbsku.
Babka propaguje kovačické insitné umenie aj svojimi známymi kalendármi, jeden vydal aj v spolupráci so Slovenským centrom PEN v kombinácii textov členov centra a vybraných ilustrácií.
Jeho energická propagácia kovačických majstrov naivného umenia by mala byť odmenená 7. decembra 2024 zápisom kovačického maliarstva na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Na pripomienku 100 rokov od narodenia Martina Jonáša a v roku 2025 aj 100 rokov od narodenia Zuzane Chalupovej vydali vedeckú štúdiu o tomto maliarstve, ktorá dostala cenu WIPO Ženeva.
Pri tejto príležitosti si Babka zaspomínal:
„Keď som ako mladý galerista v roku 1992 pripravoval výstavu v Medzinárodnom menovom fonde vo Washingtone, Martin Jonáš mi dal túto radu:
• Nikdy sa nezľakni ľudí s veľkou autoritou, aj takí budú prichádzať na tvoje výstavy. Rešpektuj ich funkciu, no maj na mysli, že sú to stále len ľudia.
• Každý dinár má mať svoju váhu, my Slovania púšťame dinár veľmi ľahko z ruky, zatiaľ čo anglosaský duch je úplne iný, oni dávajú ťažšie, a preto aj majú. A nakreslil mi túto kresbu.
Dnes, po 32 rokoch, keď oslavujeme 100. výročie jeho narodenia, viem, že mal pravdu.“
Organizuje výstavy v Bratislave, Nitre, Piešťanoch, Banskej Bystrici, Košiciach… Spolupracuje s Národnou bankou Slovenska, Bibianou… Ďalej smele až drzo, spolupracuje so svetovou výstavou EXPO (Sevilla 1992, Lisabon 1996, Hannover 2000, Nagoja Aichi 2005 a Shangai 2010), najvýznamnejšími medzinárodnými inštitúciami: UNESCO, UNICEF, OSN, Svetová Banka, MMF, IDB, EBRD, vystavoval trikrát v sídle EÚ v Bruseli; nasledovali Berlín, Pittsburg, New York, Washington, Helsinky, Štokholm, Oslo, Londýn, Bonn, Paríž, ako aj: Madrid, Štrasburg, Ženeva, Rím, Krakov, Viedeň, Atény, Vilnius, Bonn, Praha, Petrohrad, Moskva, Soul, Tokio, Kyoto, Abú Dhabí…
Galéria Babka pochodila 3 kontinenty a neuveriteľných 29 krajín, vystavujúc kovačické insitné maliarstvo a popularizujúc dobrú povesť Kovačice. Kovačicu prézentoval svetu a Svet lákal do Kovačice.
Vydal aj 12 kníh, hlavne s insitnou tematikou „Encyklopédiu slovenského insitného umenia v Srbsku“ (2011, 2015), „Katalóg 63 slovenských insitných maliarov zo Srbska“ (2013), od najstarších po najmladších. Inicioval a roky realizuje Medzinárodný deň materinského jazyka pod záštitou UNESCO (v sídle UNESCO vyzdvihnutý ako najlepší v Panónskej nížine a na Balkáne), je iniciátorom a realizátorom zápisu slovenského naivného maliarstva do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska (2012). Rovnako je i iniciátorom návrhu o zápis Kovačického insitného maliarstva do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO (zápis sa očakáva medzi 2. až 7. decembrom 2024).
Zdroje:
http://www.slovackizavod.org.rs/kultura-i-sira-javnost/kulturna-mapa/mesta/1481
in lettris
Spracoval: Gustáv Murín
