Od pondelka, 23. 7. 2022, do piatka 27. 7. 2022 som v rámci šnúry besied pre dospelých aj žiakov a študentov navštívil tieto kníhkupectvá, aby som tu pre svojich verných čitateľov zanechal moje knihy s univerzálnym venovaním a podpisom:
Začal som v Lučenci v kníhkupectve Martinus, kde ma privítali dve mladé predavačky.
Po ceste do Košíc som sa zastavil v jódových kúpeľoch Číž, kde môj verný čitateľ Michal Fajin okrem iného založil klinku pre pacientov po mozgovej príhode. Bol som očarený, ako perfektne funguje táto oáza navráteného zdravia vrátane reštaurácie prepojenej s jedálňou. Rád sa vrátim…
Nasledovali Košice a hneď skraja som navštívil kníhkupectvo Panta rhei v OC Optima, kde sa ma ujala pani manažérka, ktoré tu pracuje už 18 rokov a tak sme si mali čo povedať, ako pandémia postihla predaj kníh. Čitatelia sa do kamenných kníhkupectiev vracajú len pomaly…
V Košiciach má osobité postavenie kníhkupectvo Panta rhei na Mlynskej ulici, ktoré je sem presťahované z Hlavnej ulice od októbra minulého roku. Kraľujú tu pani Violka a pani Ivetka a pochopiteľne vnímajú úbytok čitateľov. Snáď sme opäť nájdu cestu.
Po ceste od kníhkupectvo Panta rhei na Mlynskej ulici po ďalšie v OC Aupark ma zaujal tento nápis, ktorému pravdupovediac nerozumiem. Ale ktosi považoval za potrebné nás s tou správou oboznámiť.
Tiež ma zaujala originálna inštalácia starého zvona, kde inak, než na Zvonárskej ulici.
V kníhkupectve Panta rhei v OC Aupark mi pomohla s podpisovaním slečna Zuzka a pridala sa aj pani Ali/Alena, ktorá má na starosti práve ten žáner ponuky kníhkupectva, kam spadajú aj moje knihy.
Oproti OC Aupark ma zaujal pomník osloboditeľskej Červenej armády, ktorý aj v týchto dramatických časoch ostal ušetrený trápnych osobných exhibícií tiež-umelcov ako Kalmus, či toho druhého, ktorého meno škoda spomínať. História je história, tá tu s nami bude naveky a je ukážkou vyspelosti spoločnosti, že dokáže odradiť instantných boričov pomníkov, ktorí si takýmito agresiami voči pietnym miestam, ktoré sa nemôžu brániť, len leštia svoj falošné ego. Koniec-koncov generálny prokurátor Žilinka to správne nazval trestuhodným extrémizmom.
Na tejto prechádzke po košických kníhkupectvách ma už tlačil čas a tak som použil od Auparku autobus k OC Galéria. Mimochodom, je tu aj linka s konečnou stanicou „Džungľa“! Na radu miestnych som našiel tú správnu linku. A úprimne ma potešilo, ako sa ma hneď ujali spolucestujúci, keď som s prekvapením zistil, že na spiatočnej zastávke nie je automat na lístky. Vďaka, dobrí ľudia!
V košickom kníhkupectve Martinus v OC Galéria som našiel mladú vedúcu Denisu, s ktorou nám urobil fotku na pamiatku pohotový čašník Dávid. V tejto sieti sa včas vyhli konkurencii e-shopov, keďže majú vlastný a ten sa práve v pandemickom období výborne osvedčil s tým, že čitatelia si pre knihy prichádzajú do predajne.
Po ceste späť na hotel a k autu ma zaujala táto momentka. Aj cyklo-nosiči jedál majú svoje porady. Táto sa udiala priamo na Hlavnej ulici.
Kým predošlé kníhkupectvá už zhruba poznám z mojich minuloročných výjazdov, do kníhkupectve Panta rhei v OC Eperia v Prešove som prišiel po prvý krát, keďže je tu relatívne krátko. Milo ma potešila pani vedúca Sylvia, ktorá včas oznámila mojej čitateľke, pani Eve, že prídem a tak si hneď zakúpila moju knihu, ktorú som tak mohol podpísať adresne. Asistovala mi vedúce smeny Ivka a zvečnila túto milú chvíľu Daniela.
V prešovskom kníhkupectve Panta rhei v OC MAX sa mi osobne venovala pani vedúca Majka. Tak som sa dozvedel, že už v auguste privedie na svet miminko a keďže nepátrali po jeho pohlaví, tak majú v zálohe meno Michal aj Alžbeta. Aj oni pociťujú úbytok čitateľov spôsobený pandémiou, za ktorú si viacerí už navykli na služby e-shopov.
Kníhkupectvo Panta Rhei na Radničnom námestí v Bardejove dáva každému návštevníkovi šancu pokochať sa krásami tohto historického námestia. V kníhkupectve ma privítala pani Danka, ktorá pamätá, že tu ešte pred piatimi rokmi bolo iné kníhkupectvo. Potešilo ma, že majú moju najnovšiu knihu „Osudy v kameni“.
Po ceste za ďalšími besedami občas narazím na pohľady, ktorým sa jednoducho nedá odolať. Takúto úžasnú veľko-skalku som našiel pred obcou Malcov. Uvážte sami, koľko práce a zanietenia muselo jej vybudovanie stáť.
V popradskom OC MAX je dlhoročnou vedúcou pani Martinka. Tá si pochopiteľne pamätá aj ten nával čitateľov, keď vyšla moja kniha „Mafia v Poprade“. Vtedy objednávala jej výtlačky po stovkách. Fotku na pamiatku nám urobil jej kolega Janko.
V kníhkupectve MARTINUS v Poprade ma nadchla ich zásoba výtlačkov mojej najnovšej knihy, ale aj v tomto meste obľúbeného titulu „Mafia v Poprade“. Rád som podpísal a šikovná mladá pani vedúca hneď dala podpísaným knihám značku pre mojich verných čitateľov, čo to zvlášť ocenia.
Po ceste domov zo šnúry ciest na východe Slovenska nikdy neobídem kníhkupectvo v Liptovskom Mikuláši. Takže s pani vedúcou Annou sme už starí známi a vieme podiškurovať aj o tom, ako kto prekonal tie pandemické dva roky. Momentku nám urobila brigádnička Tamara.
Do kníhkupectva Panta rhei v Ružomberku som dorazil v piatok okolo obeda a tak sme s pani Dankou a pani Alou mali čas prehodiť aj zopár slov napríklad o tom, že im sa starší čitatelia po pandémii postupne vracajú. Čakajú tu na nich z mojich kníh také tituly ako „Generál Milan Lučanský“, „Mafiánske bratstvá“ a najnovšie „Osudy v kameni“.
V kníhkupectve Panta rhei v OC Tulip v Martine som nezastihol pani vedúcu Danku, s ktorou sa poznáme už roky. Zato stihla inštruovať svoju kolegyňu pani Katku a mladého kolegu Jakuba, aby pripravili peknú výstavku mojich kníh.
V martinskom kníhkupectve Martinus v OC Galéria sa mi venovala Michaela, ktorá je tu len od februára, ale páči sa jej prostredie aj práca s novými knihami.
V Martine som zaskočil aj do Národnej knižnice odovzdať povinné výtlačky z produkcie nášho OZ „Pamäti a spomienky“, kde sme zachytili životné osudy seniorského páru Jakabovičovcov z bratislavskej Rače a pán Šinályho, ktorý žije v Rači a v Domove sociálnych služieb. Národná knižnica je mohutná budova, ktorej fakticky nejde normálna cesta, len akási prehliadnuteľná odbočka rozbitou cestou a jej nepriehľadné brány vás nijako nevítajú. Ešte aj východ nájdete vďaka takémuto kurióznemu nápisu.
V OC Aupark Žilina ma srdečne privítal pán Tomáš, ktorého som na prvý pohľad ani nepoznal, keďže s účesom pokročil k najnovšej móde! Pani vedúca Iveta ma priviedla k super-výstavke mojich z kníh spolu sme vybrali tie, čo by stáli za univerzálne venovanie a podpis.
V OC Dubeň Žilina mi tiež povedali o tom, ako pandémia zasiahla knižný trh. Dokonca majú síce stálych, takmer každodenných, návštevníkov staršieho veku, ktorí ale nekupujú, len sa prídu „zohriať“ pohľadom na nové knihy. Snáď ich moje knihy s univerzálnym venovaním a podpisom presvedčia, že aspoň niektoré sa oplatí mať aj doma. Pani Bejka nám urobila momentku s brigádničkou Silviou, ktorá mi pri výbere kníh a podpisovaní pomáhala. Silvia študuje na VŠMU divadelnú réžiu. Tak držím palce, Silvia!
Poslednou mojou zastávkou na tejto šnúre 17 podpisoviek bolo kníhkupectvo v OC Laugarício v Trenčíne. Moju návštevu vopred so mnou vykorešpondoval Viktor, ktorý sa vraj málo usmieva, ale keď nás fotila jeho kolegyňa Janka, predsa sme sa toho dočkali. Moje knihy sú tu pekne vystavené a potešujúce je, že kniha „Generál Milan Lučanský“ a tu stále dobre predáva. To znamená, že naši ľudia nezabúdajú na svojich padlých hrdinov. Ja zasa nezabudnem na tento týždeň stretnutí s predavačkami a predavačmi siete kníhkupectiev Panta rhei a Martinus, ktorí sa každodenne starajú o to, aby aj moje knihy našli svojich spokojných čitateľov.
