Pôvodná Rača, ako prímestská dedina, sa vytráca z pamäti súčasníkov. Noví obyvatelia si už pôvodnú Raču ani nevedia predstaviť. A pamätníci nás postupne opúšťajú. A práve preto, aby sa ich už pomaly skoro storočné svedectvo zachovalo, ponúkame výber z pamätí račanských seniorov, tak ako ich vyspovedali pre projekt OZ Pamäti a spomienky študenti so SOŠ masmediálnych a informačných štúdií pod vedením PhDr. Zdenka Cho. Tento unikátny projekt opakovane podporili poslanci MČ Rača. Vďaka nim a pánovi starosti Michalovi Drotovánovi vám výber ich spomienok môžeme ponúknuť. Napríklad:
GASTRONÓMIA V RAČI
Ivan Holík
Mama bola veľmi dobrá kuchárka. Vedela veľmi dobre variť. Celý týž-deň sme mali prakticky bezmäsité jedlá. Jedine v nedeľu bola tradičná hovädzia polievka a rezne. Nedeľu, čo nedeľu. Ale cez týždeň mamka napiekla osúchy, buchty, makové slíže, tvarohové slíže, šúľance, kapust-níky a jedlá zo zemiakov. Takže to boli po celý týždeň nejaké prívarky, omáčky a zeleninové polievky. Z fazule, lúskov, kapusty, hríbov. Varila najmä sezónne jedlá. Chovali sme doma králiky a sliepky. Takže z času na čas sa vylepšil jedálniček o nejaké to kura, sliepku alebo zajaca.
Na Vianoce vždy sme mali kapustnicu, polievku s rybami, hubovú po-lievku s kapustou, aj vyprážaný kapor musel byť. Bez kapra by sa nám Vianoce nerátali. Po večeri boli nejaké tie koláče. Tie sa piekli v prvom rade tradičné. A to boli makovník a orechovník. Potom mama zvykla piecť nejaké tie pusinky, alebo niečo nové, čo pochytila od známych. Vždy boli aj novinky, okrem makovníka a orechovníka. Ale makovník a orechovník, to bolo to tradičné, čo vždy muselo byť!
Soňa Jakabovičová
Na Vianoce sme si užili slávnostnú večeru: oblátky s medom, rozkra-jovalo sa jablko, rozbíjali sa orechy a veštilo sa z nich zdravie celej rodi-ny. Na stole bolo prestreté pre jedného navyše – pre pocestného. Na večeru sme mali dve polievky – rybaciu a šošovicovú, vyprážaného kap-ra a zemiakovo-cibuľový šalát. Dospelí pili víno a deti malinovku. Po večeri prichádzali koledníci.
Svadobné menu bolo: slepačia polievka s rezancami, „vajsprádlová“ omáčka (so smotanou) s vareným hovädzím mäsom a knedľami (to je Račanská špecialita), vyprážané bravčové rezne a kuracie stehná, pečené kurčatá, pečené mäso, ryža, zemiaky, zemiakový šalát, aj iné šaláty, kom-póty, a zmrzlina…. samozrejme nesmeli chýbať rôzne svadobné zákusky, torty, račanský svadobný koláč – Calta, pagáče a slané pečivo.
Anna Würflová
Ani sa moc nevyváralo, ako dneska. Len nejaké omáčky, knofle (guľo-vé knedle z kociek pečiva), vtedy sme nemali ani na rybu. Otec len pár korún zarobili…
Už sem tu mala veľa ľudí, že sa to pečenie učili. To keď zarobím a kaž-dá skúša – to cestíčko – aké je, čo je. Tak najlepší to je aspoň raz to vidieť. No a už oni potom povedia: „A jéjha babka, dobre sa to podarilo, chvála Bohu!“
A ja: „Dobre, naučte sa.“
Však ja si do hrobu ten recept nezeberem. Preto som vydala recepty na dve kuchárske knihy o pečení a o varení.
Začínali spolu, aby napiekli aj pre 150 svadobných hostí.
Môj recept na pagáče? No, kilo polohrubej múky, tri kyselé smetany, dve malé lyžičky soli, štyri žĺtka a uvarené zemáky, aspoň štyri také ši-kovné a uvarené nastrúhať a potom si spraviť mléko a kvásek. Na to kilo múky dávam jeden a pol kocky kvasníc, a tak si spravím kvásek, to mi za chvíľu vykysne a pridám ešte dve lyžičky oleja. No a potom, keď je cesto vykysnuté, vysypem ho na pomúčenú dosku a 60 deka oškvarkov zemletých, to si rozsúkam to cestičko, dám tie oškvarky a tak pol masla, ale to si tak s nožíkom na také šmytky narobím alebo nastrúham a ešte ich posolím, no a potom to skládam. To cesto si poskládam, zakryjem ob-rúskem a nechám aspoň na tých 25 minút odpočinúť, aby to kyslo a tri-krát to prevaľkám, trikrát to preložím a už potom keď to trikrát spravím, potom ešte to nechám, ale štvrť hodiny, dvadset minút, než to roz-vaľkám a potom vykrajujem koléska s takým kolečkem a už rovno na plechy. A to zas spravím vajíčko… žĺtek s olejem a to natieram a zas troš-ku posolím po vrchu. A keď mám sezam, mám orechy, mám títo lupén-ky, dneska sem dávala títo mandľové, tak čo nájdem to mám, kmín, ho-cičo môže sa tam dať.
Pre mňa to neni. Ja keď zjem tri, štyri, včera sem ani neochutnala co sem napékla, ani jeden. Všetok materiál si najradšej kupujem sama. Už mám zoznam zas napísaný na druhý týždeň, čo potrebujem, každý deň niečo musím kupovať. Na druhý týždeň mám veľkú objednávku, dneskaj mi už volali, no tak na druhý týždeň v úterí pečem orechovníky, aj makovníky jedným. A potom zas pagáčky a potom už pújdu Vánoce, už potom pújdu zase orechovníky a makovníky.
Vojtech Polakovič
K tradičným račianskym jedlám patrila „fizula“ – fazuľová polievka so širokými rezancami. Toto tradičné jedlo dávali aj vo vinohrade robotní-kom. V kanvičke priniesli tú „fizulu“, a potom ju podávali vo vrchná-koch z tej kanvičky. Bol to taký špeciálny tanier. Ďalej to boli makové rezance – pre deti hlavne. Račianskych jedál je dosť, ale samozrejme, podľa chuti každého jednotlivca. V nedeľu muselo byť mäso a polievka s tenkými slížmi. Rezeň so zemiakmi, a potom nejaká štrúdľa a pagáče. Keď niekto prišiel na návštevu, vždy tam boli nejaké pagáče alebo nakrá-janá štrúdľa, k tomu bolo pripravené víno. Nikto neodišiel bez toho, že by si nedal pohár vína. To boli také zvyky, ktoré možno nie sú všade, ale v Rači boli.
Sladkosti neboli v tom čase bežne dostupné. Dal sa kúpiť „krumpl cukr“ (teda sladkosť vyrobená zo zemiakov), turecký med a na pitie „brauza“, ktorá sa zarábala s vodou. Našou detskou pochúťkou bol mastný chlieb posypaný kryštálovým cukrom.
