Víťazoslav Hronec (7. augusta 1944, Pivnica, Vojvodina). Základnú školu navštevoval v Boľovciach, v Pivnici, v Bajši a v Báčskom Petrovci, do gymnázia chodil v Báčskom Petrovci a v Zemune (1959-1963). Študoval na Lekárskej fakulte Belehradskej univerzity (1963-1969), ale po absolvovaní piatich ročníkov sa štúdia vzdal. Pôsobil ako novinár v týždenníku Hlas ľudu, aj ako redaktor knižných vydaní vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade (1972-1983, 1990-1993). V roku 1993 sa stal šéfredaktorom knižných vydaní vo Vydavateľstve Obzor-Tvorba a ním zostal aj keď sa toto vydavateľstvo spojilo s Účastinnou spoločnosťou tlačiareň Kultúra v Báčskom Petrovci. Bol šéfredaktorom mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život (1982-1989) a zástupcom šéfredaktora tohto časopisu (1995 – 1997).
Od roku 2007 do roku 2010 pracoval ako šéfredaktor knižných vydaní v Slovenskom vydavateľskom centre, odkiaľ odišiel na dôchodok.
Do literatúry vstúpil ako básnik v druhej polovici 60-tych rokov minulého storočia, neskôr, od polovice 70. rokov písal paralelne s poéziou písal aj prózu, zároveň sa venoval literárnej kritike a esejistike, kde sa zaoberal najmä literatúrou vojvodinských Slovákov. Debutoval zbierkou poézie Hviezdy, pobrežie (1969), po nej vydal zbierku Soľ, ale piesok (1971). Napísal dve zbierky poviedok a román, ktoré sú trilógiou – rodinnou ságou o Lutrovcoch. Prvá, Prievan (1976) je označená ako modernistická, druhá zbierka Pán vzduchu a kráľov syn (1993) je postmodernistická a román Plný ponor (1999) je označený ako hyperrealistický.
Vydal literárno-kritické knihy Za poetikou (1979), Svet básnického obrazu (1988) a Generácia vo vlastnom tieni (1990).
V roku 2009 vydal vlastnú Personálnu autobibliografiu (1956 – 2005).
Uverejnil niekoľko kníh bibliografií vzťahujúcich sa na slovenskú literatúru vo Vojvodine a napísal literárno-vedecké dielo Chrestomatia slovenskej vojvodinskej poézie (2010).
Zostavil desať antológií poézie a antológiu prózy a esejí. Z antológií poézie sú najvýznamnejšie Antológia slovenskej poézie 20. storočia (1986) a Antológia slovenskej vojvodinskej poézie (2007). Vytvoril štyri bibliofílie.
Je aj prekladateľom slovenských básnikov do srbčiny a srbských básnikov do slovenčiny. Jeho básnické zbierky preložili do srbčiny a maďarčiny a prozaické knihy boli preložené do srbčiny a rusínčiny.
Je členom Spolku spisovateľov Vojvodiny (od roku 1971), ktorého predsedom bol v rokoch 1981-1982, a člen Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.
Zdroje:
https://www.litcentrum.sk/autor/vitazoslav-hronec/zivotopis-autora
https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/hronec-vitazoslav/
Spracoval: Gustáv Murín
