Kompletný rozhovor pre Hlavný denník
s otázkami Eky Balaškovej
Dobrý deň pán Murín, ako sa dnes máte?
V slovinskom jazyku sa dôchodca volá „upokojenec“. A ja som naozaj upokojený, lebo mám popri dôchodku stále, čo robiť. Moje blogy už dosiahli 7 miliónov čítaní, aj s rekordom štvrť milióna len na jednom článku. Takže tam už mám rekordy za sebou a pomaly túto činnosť utlmujem. Mimoriadny úspech mojich kníh o slovenskej mafii odoznel a nemám problém aj túto kapitolu uzavrieť. Treba hľadať iné tvorivé úlohy. A tak si vydávam e-knihy, o ktorých tuším, že ich nikto čítať nebude, ale mapujú moju doterajšiu tvorivú činnosť. Napríklad v e-knihe rozhovorov, ktoré som v minulosti poskytol, len výber vyšiel na 420 strán! Spracoval som tiež tri desaťročia mojej práce pre PEN klub aj s opisom krajín a miest, ktoré som vďaka tomu navštívil.
A v printe si vydávam sám napríklad knihy o dlhovekosti, z ktorých dve sa už vypredali a tretiu predáva osvedčený e-shop internetového rádia InfoVojna tak, že za prvých 24 hodín si knihu „Laboratórium dlhovekosti“ kúpilo viac ako sto čitateľov. To v žiadnom kamennom kníhkupectve dnes nedosiahnete.
Vy ste však zaujal aj projektom, v ktorom predstavujete úspešných Slovákov.
S novou vládou skutočných vlastencov ožil aj môj dlhoročný projekt najúspešnejších Slovákov a Sloveniek vo svete. Viete že taxi-službu Uber založil Slovák, portál Yahoo je tiež dielom Slováka a spoluprojektantom Panamského prieplavu bol Slovák? Autorom navigačného systému GPS bol Slovák, prvý HIV-test vyvinul Slovák a hlavný rabín Jeruzalema pochádzal zo Slovenska. Mimochodom, keď šiel Pellegrini ako predseda vlády na stretnutie s prezidentom Trumpom, priniesol tomuto bejzbalovému nadšencovi palicu vyrobenú na Slovensku a podpísanú jeho slovenským trénerom na vysokej škole v USA! Tento nástroj našej verejnej a kultúrnej diplomacie pripravujem už viac ako desať rokov. A verím, že ukáže ako malé Slovensko dodalo celému svetu veľké osobnosti vedy, kultúry, biznisu, aj športu. Tie vedecké osobnosti (vrátane deviatich nositeľov Nobelovej ceny s koreňmi na Slovensku!) predstavujeme už v stálej rubrike na internetovom portáli noveslovo.eu…
Pracujete na nejakej novej knihe? Povedzte nám o nej pár slov…
Dokončili sme korektúry knihy „Feminizmus ako tretie zlo“. Ten totiž imituje nacizmus, ktorý delil ľudí podľa rasy, aj komunizmus, ktorý delil ľudí podľa ekonomických tried. A na šialenú marxistickú, ale hlavne enegelsistickú teóriu o zániku rodiny feminizmus nadväzuje a delí nás podľa pohlavia na vzájomných nepriateľov. Kniha už je v tlači.
Súbežne som na korektúru odovzdal rukopis tretieho dielu knihy „Povstanie – 60 dní národa“, čo je unikátna zbierka povstaleckých príbehov, ktorú ešte nikto takto nedal dokopy. A sú to veľmi silné príbehy statočnosti našich dedov a starých mám zoči-voči besneniu nemeckých SS-ákov a ich ukrajinských prisluhovačov z SS-divízie Galizien, teda Halič. Už sa zasa najnovšie dali dokopy, takže je to poučenie z minulosti o budúcnosti, ktorú nám vojnoví štváči spoza oceánu chystajú a naši papagáji, na čele s Korčokom, nás ohlupujú, že je to pre naše dobro?!
A som asi v dvoch tretinách rukopisu knihy „Demolácia našej demokracie – začalo to Havlom“, kde názorne ukazujem ako insitného Havla vyfabrikovala za prezidenta dohoda Reagana s Gorbačovom následne splnenou vzácnou súhrou CIA a KGB. Odvtedy u nás naklonovali ďalšie politické figúrky, ktoré vytvorila umelá inteligenCIA. O Havlovi som mal materiálu na tri knihy, takže to šlo ľahko. Zvládol som aj rozkrádača nášho národného majetku Dzurindu, čo sa vracia ako Zambie, aby sa odvďačil svojim zaoceánskym tútorom. Aj kapitola o Kiskovi nedala veľa práce, lebo som tohto animátora amerického sna spracoval už v knihe „Mafia v Poprade“. Ale zasekol som sa na predposlednej kapitole (posledná bude o politickom klane Šimečkovcov). Je totiž o našej recyklovanej Zuzanke zo skládky a za celé desaťročia sa mi nestalo, že by som písal s takou až fyzickou nechuťou. Keď totiž o jej výčinoch obhajovania brutálneho zločinného zneužívania moci „čurillovcami“ s Lipšicom a o tom ako chodí žalovať do Bruselu na vlastnú krajinu, začujeme len raz za čas, dá sa to zniesť. Ale ja mám na stole koncentrovanú podobu ňou vyprodukovaného zla takých rozmerov, že sa z toho slušnému človeku naozaj obracia žalúdok. Viete, mafiáni páchali hrozné zločiny, ale nehrali sa na neviniatka. Ale táto nedoštudovaná juristka, ktorú vytiahli ako zajaca v klobúku, aby pomohla strate našej samostatnosti, pácha zlo, ale tvári sa pritom falošne, akože je ona sama proti zlobe sveta??! Je to fakt hrozné vedieť, že si nevšimla smrť piatich študentov zabitých autom šoférovaným ožratým športovým funkcionárom, ani útok fašistickej úderky Antifa na malé kníhkupectvo Svojeť, ale hneď utekala objímať majiteľa Teplárne a pohotovo slzila pri vchode s nálepkou zobrazujúcou zdroj marihuany?! Úlisne sa fotila s pánom profesorom Traubnerom, ale keď ho Hanzelová (známa svojimi voľnými mravmi) napadla absurdnou „storkou“ typu Me Too, nezastala sa ho?! Kde sú hranice servilnosti zlu z dovozu u tejto Barbiny na diaľkové ovládanie? Veď sa dočítate, až kniha vyjde vo vydavateľstve skvelých smelých kníh Torden.
Keď už sme pri knihách, Vy ste si tými Vašimi „vyslúžil“ nálepku konšpirátora. Ako sa Vám s ňou žije? (zaujíma ma to, ako sa táto nálepka prejavuje napríklad pri „upozaďovaní“ Vašich kníh, „stopke“ v niektorých médiách a podobne, je mi jasné, že z takýchto nálepiek nemáte „nočné mory“)
To je omyl, ktorý vyžaduje vysvetlenie a vôbec sa netýkal kníh. Nikdy som nemal nič s konšpiráciami, čo je totiž utajené konanie a ja som, naopak, svoje názory na obhajobu demokracie a slobody slova hlásal vždy verejne. Veď na rozdiel od mnohých samozvancov, ja mám na to najlepšiu kvalifikáciu v mojej dlhoročnej práci pre jedinú celosvetovú spisovateľskú organizáciu PEN International. Konkrétne prípady porušovania demokratických princípov a základného ľudského práva v slobode slova momentálnou neoliberálnou mocou som navyše komentoval zásadne solídne argumentmi z výhradne západných zdrojov. V skutočnosti už roky vystupujem voči konšpirácii úzkej zločinnej Globalizačnej kliky, čo má svojich poskokov v Bruseli na čele s korupčníčkou Lajnovou, ale aj Naďo-kolaborantov u nás (+ Osuský, Dostál, najnovšie Korčok atď atď). No a práve proti hľadačom pravdy, ako som ja, vynašli západné tajné služby smradľavé nálepky a univerzálne floskuly ako „konšpirácia“, „hoaxy“, „fake news“, či „radikalizácia“. Z autorstva ich usvedčujú anglické základy týchto nezmyslov. Stačí sa len zamyslieť nad výrazom „toxické informácie“ a je nám jasné prečo sa boja slobody slova. Je to manipulácia s významom slov a tak tisícročia osvedčené párové súžitie muža a ženy, základ každej rodiny, teraz nazývajú „rodový sterotyp“?! Na to sú zvlášť školené politické mimovládky, ktoré potom školia komsomolcov žltej tlače (SME-čka, denník N-ádor, týždeň a aktuality.sk). Tá práve tým bojuje o dezinformačný monopol, aby ho tí hľadači pravdy nerušili. Takto falošne označených by radi vyradili z otvorenej diskusie, v ktorej by inak prehrali a boli usvedčení z najhorších zločinov proti humanizmu. Veď aj preto slovo „humanizmus“ vymizlo z nimi ovládaných médií a naopak ja som dostal ocenenie Humanista roka. Žijeme totiž rok „1984“ podľa rovnomenného utopického románu Orwella, kde nástrojom takýchto politických zločincov je „double-speak“. V ňom najväčšie lži šíri takzvané „Ministerstvo pravdy“. Oni to Orwellove varovanie verne opakujú. Napríklad dezinformačná centrála RTVS, vedená finančným, ale už aj morálnym bankrotárom Machajom (nezabúdajme, že si ho vybral a presadil psychopat Matovič), vytrvalo bojuje proti tzv. dezinformáciám, aby na ne mohla mať tiež monopol! Všimnite si, že pani Lajnová v panickom strachu pred júnovými voľbami do Euro-parlamentu, ktoré by ju konečne mohli zbaviť zneužívania moci a usvedčiť zo zločinného konania, teraz volá proti „dezinformáciám“, teda má strach, že pravda vyjde najavo. Nezabúdajme, že najobludnejšou dezinformáciou tejto doby bolo tvrdenie vyliečeného alkoholika Busha Jr., že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia! O tom sú už ticho, lebo táto donebavolajúca lož bola zámienkou na hanebnú okupáciu tejto krajiny Američanmi, ich nehanebnému vydrancovanie jej bohatstva, vraždy viac ako 100 000 jej obyvateľov americkými žoldniermi a vyvolala vznik obludného Islamského štátu, čo dnes paradoxne priznáva Clintonová (ktorá bola pri tom), aj Trump, ktorý ju považuje za spoluvinnú. Ale vráťme sa na naše malé hryzovisko. Vždy boli kolaboranti. Zažil som starých boľševikov, takže títo noví ma nemôžu prekvapiť. V roku 2022 som bol pozvaný ako účinkujúci v hlavnom programe knižného festivalu „Knihfest“ organizovaného SK Vajnorská v Bratislave. Len čo sa objavili plagáty s mojím menom, už sa na sociálnej sieti o mňa len „obtrel“ tzv. progresívny poslanec Pavol Troiak. Nemalo to veľkú čítanosť a hneď sa tam objavil aj komentár občana, ktorý ho nabádal, aby sa staral viac o chodníky v tejto mestskej štvrti a nepolitikárčil. Takže žiadny problém, nebola to oficiálna sťažnosť a keď som toho pána upozornil, že špiniť niekoho meno je trestné, hneď sa ospravedlňoval, že veď on vlastne nič nezakazuje. On len „progresívne“ udáva. Lenže to lajno už padalo a to rovno na hlavu vtedajšej dočasnej riaditeľky, Mgr. Márie Priečinskej, ktorá z hrôzy nad tým o svojej vlastnej „progresívne preventívnej“ vôli (teda nie na žiadosť toho poslanca) zrušila moju účasť?! Mne to zdôvodnila tým, že s dotyčným „potížistom“ má už dlho problémy a nechce riskovať svoje menovanie riadnou riaditeľkou. Nepomohlo ani to, že na najbližšom zastupiteľstve sa ma zastal zástupca starostu, aj iný poslanec, a ona bola bez problémov potvrdená vo funkcii. Už svoje pre-po-rozhodnutie nezrušila. No a festival skončil fiaskom, bolo tam viac účinkujúcich, než návštevníkov. Nebol by som si na to ani spomenul, keby ste mi to nepripomenula. Už roky si totiž nikto netrúfol mi dať takúto falošnú smradľavú nálepku. Možno sa poučili od istej Miroslavy Kernovej, ktorá si dovolila takto si o mňa obtrieť svoju chlebáreň a potom sa musela ísť obhajovať na Políciu. Ja si takýchto okydávačov vychutnávam…
Vy, ako vedec by ste podľa módnych trendov mali zastávať názor, že neviem koľko desiatok druhov pohlaví je v poriadku, že neoliberalizmus je pre život ideálna možnosť, že je v poriadku, že dnes sa niekto cíti tak a zajtra inak, prípadne že sa niekto „zosobáši“ s čo ja viem garnižou… No Vy sa držíte svojho konzervatívneho názoru. Nebolo by pohodlnejšie „zaprieť“ svoj názor a hovoriť, čo sa od Vás očakáva?
No, aby bolo jasno – neurážajme vedu! To čo ste vymenovala je znôška debilít, čo každý normálny občan rozpozná. Na to nemusí byť vedec. Ale pretože ja som vedec s medzinárodnou reputáciou, hľadal som dôvod, prečo nás pod zámienkou neoliberalizmu, premenovaného najnovšie na „progresivizmus“, Globalizačná klika kŕmi takýmito nezmyslami šírenými u nás žltou tlačou a dezinformačnou centrálou RTVS. Nad tým sa zamyslime! Veď oni musia vedieť, aké kraviny šíria. Tak prečo vlastne?
Vy viete, prečo?
Podľa mňa je to test kam až manipulácia s masami môže zájsť. Zažívame to v totálne nevedeckej kampani o „globálnom otepľovaní“ z ktorého urobili našu „kolektívnu vinu“ (čo je od čias nacizmu neprípustné obvinenie), hoci ide o normálny cyklický jav. Zažili sme to v umelo dramatizovanej covidovej pandémii, po ktorej dnes prichádzajú hrozné svedectvá nevinných obetí. Vtedajšia selfie-vláda plagiátorov zvolala hneď tri krízové štáby a to len preto, aby si Psychopatovič našiel ten, ktorý prikývne na jeho šialené nápady zúfalo nevzdelaného plagiátora, čo prestal brať lieky na hlavu! A takýto psychopat riadil Slovensko s následkom 10 000 obetí covidu! A celý ten čas skládková Zuzanka tomuto zločinnému masovému experimentu typu „atómovej bomby“ neodporovala! Našich občanov nezabíjal covid, ale toto súručenstvo nedoukov, medzi ktorých ona, ako nedoštudovaná juristka, patrí! Veď dnes už vieme, že zasadnutie takejto pandemickej komisie spočívalo v troch hodinách, kedy sa odborníci pokúšali plagiátorovi Matovičovi vyhovoriť jeho šialené nápady a po troch hodinách diskusie si aj tak urobil po svojom?!! Na úkor občanov Slovenska! Prečo ešte Generálna prokuratúra neobvinila túto politickú zberbu, kam patrí aj „admirál všetkých spojených pltí na Váhu“ Jarko Naď, čo sa sprosto vyhrážal tým, ktorí by neprišli na „atómovú bombu“ hromadného testovania. To bolo v príkrom rozpore so základným princípom izolácie jednotlivcov pred infekciou v ich domovoch! S novou vládou sa zase veda dostane k slovu a všetci títo nedoukovia sa budú zodpovedať za svoje činy. Ich súpis je v mojej knihe „Koronavírus ako terorizmus“.
Okrem toho, že ste autorom mnohých kníh o organizovanom zločine, ste aj vedecký pracovník. Čomu sa venuje vedec Gustáv Murín?
Spomienkam. Svoju vedeckú kariéru som ukončil tým o čom sa mi v jej začiatkoch nemohlo ani snívať. Ja som sa totiž vydal dvomi cestami – pátraním po dlhovekosti a testami životného prostredia. V tej dlhovekosti som dospel až po úspešnú metódu mladnutia, ale len na rastlinných modeloch (pričom išlo o reparáciu DNA, ktorej princípy sú zhodné s ľudskou). V rastlinných testoch sme boli spolu s kolegom Karolom Mičietom svetovými pioniermi praktického využitia rastlín ako majákov znečistenia životného prostredia v ich vlastnom prostredí. Takto sme publikovali mimoriadne prekvapujúce poznatky o znečistení Vysokých Tatier, zaujímavé svedectvo o následkoch vojny v Perzskom zálive, o zvýšenej rádioaktivite v okolí atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, či následkoch zločinného NATO-bombardovania bývalej Juhoslávie bombami s ochudobneným uránom. A práve o tieto unikátne výsledky prejavilo záujem špičkové vedecké vydavateľstvo NOVA Science z New Yorku, ktoré si muselo počkať deväť rokov, kým som všetky naše výsledky zosumarizoval a s pomocou kolegov z USA a vzácnej známej z Kanady dal do špičkovej angličtiny. Monografia vyšla, pomník sme si postavili a tak som odišiel do predčasného dôsledku. Aj preto, že novodobí komsomolci začali masovo obsadzovať pozície zaslúžilých starších vedeckých pracovníkov a profesorov, presne ako pred polstoročím to robili ich boľševické vzory. Som šťastný emeritus…
A čomu sa venuje Gustáv Murín, keď práve nepíše knihy? Ako relaxujete?
Takmer každý pondelok v skvelej spoločnosti tenisová štvorhra (a to sú páni, ktorí ešte svätia posedenia po hre pri kávičke) a každú stredu ping-pong v jedinej oficiálnej veľkohale, ktorú máme v bratislavskej štvrti Krasňany rovno pred nosom. No a v lete Ju-Ra-Va! Dodnes nikto nepoďakoval vtedajším starostom Jura, Rače a Vajnor ako skvelo prepojili cyklotrasou tieto tri obce. A nie je to žiadny podvod, ako za Sencom smerom na Bratislavu, kde na pár sto metroch zjavne vyminuli náklady na celú zlatú baňu! A som absolútny nadšenec elektro-bicyklov. Tak ako som odporcom nezmyselnej bruselskej diktatúry elektro-mobility u áut, toto ma naopak nadchýna užitočnosťou a technickou „vymakanosťou“. Dôvod je prostý. Od nás je na hrebeň Karpát taký strmý kopec, že sme to celé roky riešili tlačením bicyklov do kopca. Dnes si zapnem elektro-forsáž, elegantne som za pár minút na hrebeni a potom už na bežných prevodoch s malou dopomocou brázdime s mojou ženou úchvatné zákutia Lesoparku. O tom som napísal mnohé nadšené reportáže na mojej cestovateľskej web-stránke Tulacky.net. A mám šťastie, že keď ma moja vzácna žena Janina nemôže na cyklo-výlete sprevádzať (ako telocvikárka ma často opúšťa pre ich školské kurzy), zaskočí spriatelený sused, ktorý kedysi v lesoch nad Krasňanmi pracoval, takže ma dokáže priviesť na úplne neznáme miesta. Som rododendron, mám rád teplo, a cyklovýlety k letu patria…
Viem, že ste príkladom toho, že „jablko nepadá ďaleko od stromu“ – po Vašom otcovi je v Bratislave dokonca pomenovaná ulica. Bolo pre Vás prirodzené, že ste sa vydali v jeho stopách, alebo ste sa chceli venovať niečomu inému?
Môj otec nechcel, aby som robil vedu. Keď sme boli s mladším bratom malí, skúšal nás nahovoriť na bádanie. Dokonca nám kúpil malé plastové „mikroskopy“, ale nás to nebavilo. Potom si všimol moje literárne pokusy a nad mojou vedeckou budúcnosťou mávol rukou. Ani ja som vedu robiť nechcel. Chystal som sa na žurnalistiku a v zálohe som mal aj scenáristiku. Bolo to veľmi naivné, lebo hlavne žurnalistika bola vtedy politicky ostro sledovaná a ja som mal na prijatie zlý „kádrový profil“. Obaja moju rodičia totiž boli po roku 1968 vyškrtnutí zo strany a deti takých „odrodilcov“ vôbec nemali mať prístup na vysoké školy! Tej dilemy ma zbavil otec mojej staršej spolužiačky na gymnáziu, pán Alexander Bachnár. Pôvodne som za ním šiel s vierou, že on mi naopak pomôže sa tam dostať, pripraví ma na skúšky. Vôbec som netušil, že je komunistami proskribovaný. A dobre odhadol, že za komunistickej vlády by ma moje kritické pero ako profesionálneho novinára privádzalo to stálych konfliktov s vládnucou mocou. A keby prišli represálie (čo aj prišli) a ja by som bol študentom žurnalistiky, bol by koniec aj môjmu vysokoškolskému štúdiu. Tak ma nasmeroval na odbornú žurnalistiku, ktorá vychádza z toho, že ovládate odbor, o ktorom píšete. Mňa zaujímala ochrana životného prostredia, ale tá vtedy ešte ani nebola ako študijný odbor, tak som šiel na všeobecnú biológiu, odbor cytológia. A to ma pred tými protiútokmi komunistickej moci zachránilo. Paradoxne, ešte aj ako spolupracovník týždenníka ÚV KSS Nové slovo som dostával „tiché dištance“. A v tých vynútených pauzách ma tá biológia tak zaujala, že som jej ostal verný aj keď už po páde komunizmu prišli z redakcií ponuky aj na stále zamestnanie. S vedou som potom precestoval veľký kus sveta a dosiahol už spomínané nevídané méty…
Ste „dieťa“ veľkomesta. Aký je Váš vzťah k vidieku? Viete si predstaviť, že by ste žili niekde „na samote pri lese“?
Ja som nikdy nebol chalupársky typ a už vôbec nie záhradkársky. Ale ešte ako vysokoškolák som pochopil, že v chatičke na štyroch kameňoch, čo v Oravskej Lesnej zbudoval zo senníka náš otec s dedom a strýkami, sa môžete ľahko zblázniť. Bola tam totiž len malá predsieň a jedna izba. Suchý záchod vonku. A keď začalo v lete pršať, tak pršalo aj celý týždeň. A to je teda veľký útok na nervy. Ale po dedovi ostala nižšie veľká chalupa, ktorú vzorne zveľadili Ostraváci, takže ju naša mama nazvala „drevený palác“ a našu chatu „drevený stan“. A nebolo by sa to zmenilo, keby v rámci „chytrého“ komunistického plánovania síce postavili priehradu nad Starou Bystricou, ktorá zaliala cestu z Ostravy k nám, ale dlhé roky nepostavili novú. Tak došlo k predaju, kedy sme my bez váhania zaplatili vtedy nehoráznu sumu, lebo sa mi v noci snívalo, že ju kúpiť jednoducho musíme. A do tej sumy nám pomohli pôžičkou dvaja kamaráti. Stalo sa to v roku 1989 a už o rok bola tá nehorázna suma prekonaná ponukou náhodne poblízku dovolenkujúcej nemeckej rodiny. Držíme sa tu už viac ako 30 rokov a každý rok tu zažívame niečo nové. Napríklad motýle v zime, čo je milé. Ale sú aj „šokantné“ novinky…
Bolo prekvapenie aj v tomto roku?
Po dlhej zimnej pauze sme tento rok prišli na Veľkú noc do chalupy, ktorá si žila celé mesiace vlastným životom. O tie sa postarali myši, ktoré nielenže zmamrali tubu dermálnej masti (všetko jedlé sme totiž už pevne uzamkli), ale po desaťročiach sa po prvýkrát pustili aj do plastovej rúry vodovodného odpadu z drezu (!), takže tým je kuchyňa vyradená z obvyklej prevádzky. Ďalším unikátom sú dva vtáčiky, ktoré sa od rána pokúšajú zobáčikmi preraziť okienko do pitvora. Prečo, nevedno, na otázky neodpovedajú. A celkovo by tu bolo krásne, keby nebolo akurát hnusne. Sme totiž na kopci a tu fučí tak strašne, že to trhá nové vetvičky od kmeňov líp nad nami a striešku vetrania to vytrhlo zo strechy aj s pôvodnou obručou, takže máme v streche vzornú dieru.
Murín je meno, na ktoré keď sa v Oravskej Lesnej opýtate, odpovedia vám, že tých tu je mnoho…
Náš Murínovský rod spoluzakladal túto dedinu pred 300 rokmi a naša chalupa stojí na dedičnej „rali“ spolu s deviatimi ďalšími Murínovskými domami, chalupami a chatami. Inak by ma sem nedostali ani heverom. Kto si myslí, že horná Orava je ideálnym miestom na rekreáciu, je bláááázon. Tu z 365 dní v roku viac ako 270 dní prší alebo sneží. Ja hovorím, že keď je na rave pekne, tak je tu krásne, Ale pekne je málokedy…
Ale hádam to nebude také zlé…
No, zase sa tu skvelo spí, lebo tu je naozaj ticho tiché a tma tmúca. Občas máme v noci to najúchvatnejšie Božie divadlo v podobe Mliečnej dráhy. A je to skvelé miesto na tvorbu. Spísal som tu už desiatky mojich úspešných kníh. A z okienka pracovne vidím na čerstvo rozkvitnutú lúku so stovkami fialových hlavičiek šafranov. A na horizonte majestátny Rozsutec. Tak predsa potecha…
K vidieckemu štýlu života ešte na mnohých miestach patria tradície. Tie Veľkonočné sú u nás silné. Dodržiavate ich? A vôbec, aký je váš vzťah k tradíciám?
Už dávnejšie som napísal, že rodina stojí na troch R – robota, relax a rituály. Na rituáloch je podstatné, že sú nemenné. Predstavujú aspoň náznak istoty, ktorá nám v mnohom inom chýba. Takže teraz sme ako vždy na Veľkú noc na našej oravskej chalupe. Kedysi k nám na pondelňajšiu šibačku chodili mládežníci z rodiny, lenže tí už vyrástli a rozpŕchli sa za prácou doslova po celom svete. Takže to šibanie ostáva na mne, čo ma opakovane každoročne privádza do rozpakov, pretože som sám na tri dospelé ženy. A priznajme si to, je to úloha pre malých chalanov, pre ktorých sa oplatí tie maľované vajíčka chystať. Takže to riešime dohodou, že oblievať nie, ale ráno nastúpia všetky tri na šibanie a moja žena vzácne spolupracuje, takže aj dcéry ten rituál znesú. A ja si oddýchnem, že mám zase rok pokoj. Šibák mám univerzálny už desaťročia. Je to celé vlastne len zámienka, aby sme otvorili chalupársku „sezónu“ prvou jarnou návštevou. Aj s tými šokmi, čo som už opísal. To je vlastne tiež každoročný rituál. A čo sa za zimu pokazilo, obetaví miestni remeselníci prídu opraviť. A potom ich naháňam, aby som vôbec mohol zaplatiť, lebo nikdy nevedia, ako tú dobrú vôľu vykalkulovať. Chvála Bohu za rituály, aj Vaše otázky 🙂
