Ján Brokoff – barokový umelec, ktorého sochy zdobia Karlův most a Hradčany

Ján Brokoff, známy aj ako Johann Brokoff, alebo v dobovej transkripcii tiež ako Johann Brockoff a Jan Brokov (* 23. jún 1652, Spišská Sobota, Slovensko – † 28. december 1718, Praha), zakladateľ slávnej rodiny barokových sochárov, z ktorých dielne pochádza značná časť sochárskej výzdoby kultových pamiatok Prahy – Karlovho mosta a Hradčian – aj kultúrnej urbánnej krajiny západných Čiech. Prisvojujú si ho najmä Česi, ale aj Rakúšania i Nemci. V skutočnosti je však prvým Spišiakom, ktorého dielo je od roku 1992 zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO: Historické centrum Prahy.

Narodil sa ako druhé dieťa v luteránskej rodine spišskosobotského obuvníka Andreja Brokoffa, ktorého rod pochádzal zo Spišského Podhradia. Ako výtvarne nadaného syna ho dali vyučiť remeslu v známej rezbárskej dielni Pavla Grossa st. v Spišskej Sobote. Dobrou inšpiráciou pre mladého Jána bol zaiste aj hlavný oltár od Majstra Pavla z Levoče v tamojšom Kostole sv. Juraja. Ako tovariš opúšťa Ján Brokoff rodnú Spišskú Sobotu v roku 1672 a vydáva sa na tovarišské vandrovky, zamieriac pravdepodobne až do bavorského Regensburgu. V roku 1675 sa objavil v Prahe, odkiaľ o 5 rokov utiekol pred morom. Došiel však len do juhozápadných Čiech, kde pôsobil u svojho prvého mecenáša, pražského advokáta a hajtmana plzeňského kraja, baróna Mateja Gottfrieda Wunschwitza (významný zberateľ a spoluzakladateľ pamiatok uctievajúcich Jána Nepomuckého). Ten ho hostil a zamestnával v rokoch 1680 – 1683 na svojom tamojšom vidieckom sídle. V ňom prispel k barokovej prestavbe jeho hradu Ronšperk (Poběžovice, okr. Domažlice), kde bolo stredisko nepomucenského kultu až do roku 1819.

Barón dal roku 1683 postaviť na gotickom pražskom Kamennom (neskôr Karlovom) moste ako prvú ranobarokovú bronzovú sochu Jána Nepomuckého. Bola odliata v Norimberku podľa prototypovej drevorezby Jána Brokoffa. Táto socha je nielen najstaršou plastikou, ale stala sa aj záväzným ikonografickým vzorom mnohým sochám svätca v Česku, v Nemecku i v Rakúsku, ba aj inde v Európe. Na šírenie jeho legendy sa najmä po bitke na Bielej hore (1620) veľkou mierou podieľali jezuiti aj so zámerom posilniť rekatolizačný proces v českom kráľovstve a potláčať tak protestantské myšlienky.

Ján Brokoff už v roku 1682 pragmaticky konvertoval ku katolíckej viere. Aj to mu umožnilo získavať objednávky na rôznych miestach, najmä severozápadných Čiech. Prechádzal z jedného panstva do druhého a tu sa aj oženil. S manželkou Alžbetou Spinglerovou mal dvoch synov – sochárov Michala Jána Jozefa (*1686, Klášterec nad Ohří †1721) a Ferdinanda Maxmiliána (*1688, Červený Hrádek u Chomutova †1731) a tretieho Antonína Sebastiana, bakalára filozofie, ktorý bol maliarom a básnikom na viedenskom dvore cisára Karola VI. a dcéru Annu Eleonóru. V roku 1692 sa s rodinou natrvalo usadil a získal domovské právo v Starom Meste pražskom. Tu si založil dobre prosperujúcu rodinnú dielňu, kde zamestnával aj svojich umelecko-rezbársky talentovaných synov Michala a Ferdinanda.

bol barokový sochár a rezbár karpatsko–nemeckého pôvodu, narodený v regióne Spiš, na dnešnom severovýchodnom Slovensku. Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha sv. Jána Nepomuckého na Karolovom moste a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie Pieta, ktoré bolo v roku 1859 presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy Sv. Jozef a Krst Krista, obe boli zničené počas revolúcie roku 1848 a dnes sú súčasťou zbierok Lapidária v Národním muzeu v Prahe.

Na 300. výročie jeho úmrtia vyšla v Čechách strieborná minca s nominálnou hodnotou 200 Kč.

 

Zdroj:

http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Brokoff

https://zlataky.sk/stribrna-mince-200-kc-jan-brokoff-300-vyroci-umrti-2018-proof

https://sdsle.sk/wp-content/uploads/J%C3%A1n-BROKOFF-fin2.pdf

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

SLÁVNOSŤ pamätí seniorov

Už po štvrtýkrát sme sa v Obecnej záhrade v Rači zišli pri prezentácii tentoraz desiatej a jedenástej publikácie projektu OZ „Pamäti a spomienky“. Oslávencov, ich