PhDr. Štefan Moyzes (* 24. októbra 1797, Veselé – † 5. júl 1869, Ústí nad Labem) bol rímskokatolícky biskup, v rokoch 1850-1869 banskobystrický diecézny biskup, pedagóg, verejný činiteľ, kultúrny pracovník, vlastenec, zakladateľ a prvý predseda Matice slovenská.
Po ukončení gymnázia v Trnave v roku 1813 študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave, v rokoch 1815-1819 teológiu na ústrednom seminári v Pešti, pokračoval v Ostrihome (1820-1821). Vysvätený na kňaza bol v roku 1821. V roku 1829 získal titul doktora filozofie na filozofickej fakulte univerzity v Pešti. Od roku 1821 bol kaplánom postupne v Szentendre, Bzovík, Tesárske Mlyňany, Tölgyesi a v rokoch 1828 – 1829 slovenským kazateľom v Pešti.
V rokoch 1829 – 1847 pôsobil ako profesor filozofie a gréčtiny na kráľovskej akadémii v Záhrebe, v Chorvátsku. V roku 1847 ho na návrh záhrebského biskupa Jána Haulík panovník menoval kanonikom záhrebskej kapituly. Týmto vymenovaním sa predišlo hroziacemu odvolaniu z profesorského miesta maďarskou vládou. V rovnakom roku bol zvolený za poslanca za chorvátsku národnú stranu na Uhorský snem v Bratislave. Bol podporovateľom návrhov Ľudovíta Štúra, ktoré predložil na Uhorskom sneme roku 1848, na znovuzavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. Ako dôverník bána Josipa Jelačiča sa zúčastnil na rokovaní vo Viedni, kde sa riešilo štátoprávne postavenie Chorvátska a výraznou mierou sa zaslúžil o povýšenie záhrebského biskupstva na metropolitné sídlo.
Po vynútenej rezignácii banskobystrického biskupa Jozefa Rudňanského cisár František Jozef I. 5. septembra 1850 vymenoval za nového diecézneho biskupa Štefana Moyzesa. Po potvrdení pápežom Piom IX. 18. februára 1851 ho arcibiskup Ján Scitovský 25. mája 1851 vysvätil za biskupa. Pred Moyzesom stála namáhavá úloha konsolidovať diecéze po revolučných rokoch, zjednotiť duchovenstvo, ktorého časť bola vo väzení, doplniť neobsadené farnosti. V roku 1852 vymohol na cisárskom dvore zlepšenie finančného zabezpečenia kňazov prostredníctvom kongruovaného doplatku.
Významnou mierou podporoval organizačne a materiálne gymnázium v Banskej Bystrici, zaslúžil o jeho celkový rozvoj a k rozšíreniu štúdia zo 4-ročného na 8-ročné. Snažil sa aj o založenie vychovávateľského ústavu pre dievčatá. Malo ísť o ústav, ktorý by spájal náboženskú výchovu s výchovou v národnom duchu, čím by sa líšil od klasických kláštorných škôl. Napriek zbierkam a autorite biskupa sa školu nepodarilo otvoriť. V tom čase ešte mestá neboli viazané zákonom zriaďovať školy pre dievčatá a po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zase prekážala slovenčina ako vyučovací jazyk. V Banskej Bystrici sa nakoniec podarilo otvoriť iba kláštorné dievčenské ľudovú školu, ktorá na začiatku 70. rokov splynula s mestskou školou pre dievčatá.
V roku 1852 obnovil vydávanie časopisu Cyrill a Method. Pod vplyvom Jána Kollára sa stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej vzájomnosti. Postupne prešiel na platformu etnicky i jazykovo samostatného slovenského národa. Na čele slovenských delegácie predstúpil 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa. Dňa 3. augusta 1863 sa stal prvým predsedom Matice slovenskej. Na jeho žiadosť Svätá stolica súhlasila v roku 1864 s presunom sviatku sv. Cyrila a Metoda na 5. júl.
Tlačou vyšli jeho kázania a prejavy, ako aj kniha „Myšlienky o záhradníctve vôbec a štepárstve zvlášť“ (Skalica, 1865).
Zomrel náhle 5. júla 1869.
Spracoval: Gustáv Murín
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Moyzes
