Atény IV. – Raj taxíkov

V rámci komunistického experimentu v Moskve kedysi presadzovali taxíky ako lacnú a pohotovú dopravu. Ten experiment skončil a dnes (aj vďaka napríklad povestným pražským taxikárskym vydriduchom) sa v Európe taxík považuje za luxus. Atény sú iné, tu sa ten experiment podaril! Mestom prechádzajú stovky žltých taxíkov, ale nie každý prázdny vám zastaví. Naopak sa ale môže stať, že obsadený taxík ešte priberie aj vás a tí, čo už sedia, ani neprotestujú. Je tiež pravda, že pri tak veľkom meste taxikári neradi chodia do okrajových, či rezidenčných štvrtí, lebo sa tam nevyznajú. Ale keď už vás vezú, tak za veľmi priateľskú cenu. Viacero taxíkov sú typu Škoda Octavia, ale u šoférov nemajú najlepšiu povesť kvôli veľkej spotrebe oleja. Pokojne sa teda zvezte mercedesom, cena je rovnaká pri minimálnej taxe 2,60 eura. Samozrejme, že taxametre ukazovali pri rovnakej trase iné sumy, ale išlo o korunové rozdiely. A prvému, čo ma správne doviezol som dal dvojnásobok, lebo neváhal použiť mobil, aby sa od kolegu dozvedel kadiaľ ísť. Niektorí majú GPS, ale veľmi ho nevyužívajú. Všetci hovoria po anglicky aspoň trochu, radi sa porozprávajú a ak je konverzácia zložitejšia bez váhania vytočia mobil, aby kolega pomohol prekladať. Tak som si dva dni dopredu objednal k odletu taxík na siedmu hodinu ráno, taxikár Nikoz prišiel presne, odviezol ma vo VIP limuzíne bez reptania k najbližšej stanici metra a zobral za to s vďakou necelú stovku našich korún. V Aténach používajte taxík!

Z letiska som sa pri príchode pokúsil dostať do centra autobusom, ale bol to náročný zážitok. Už aj kvôli prehustenej doprave a tiež zvláštnosti, že ten autobus z neznámeho dôvodu nemal konečnú (na ktorej som mal vystúpiť), ale plynulo sa vracal späť na letisko. Chcelo to teda veľa pozornosti a rozhľadu dostať sa včas von. Späť som už šiel metrom a bol som spokojný. Aténske metro je prehľadné, čisté a v staniciach znie klasická hudba. Z letiska idú súpravy podľa presného harmonogramu, takže za 6 euro a 25 minút ste pohodlne v centre. Zaujímavé je, že na opačný koniec trate do prístavu Pireus sa z centra dostanete za 70 centov, hoci v centre za jazdu len cez dve stanice platíte štandardne 80 centov.

Nenoste sovy do Atén

Toto antické porekadlo dnes zjavne neplatí, ostala z neho už len jediná sova v erbe mesta. Zato sú Atény plné túlavých psov. Dnes je to podstatne lepšie aj vďaka Olympijským hrám v roku 2004, kedy väčšinu z nich pochytali a odviezli z mesta. Pozoruhodné na nich je to, že niektoré majú obojky a na nich aj identifikačné známky. Ale zjavne o ne nikto veľmi nestojí. Nie je to veľký problém, ak si ich nevšímate, nevšímajú si ani oni vás. Problémom sa stávajú, keď sú v hladovej svorke. Každá spoločnosť sa po svojom vyrovnáva so základnými technickými riešeniami bežných potrieb, ale to čo som videl v Aténach som ešte nikde na svete nevidel. Splachovač u susedov! Presne tak to vyzeralo na jednej domácej toalete, kde zo stropu visela len retiazka. Celé to pôsobilo skôr ako signalizačné zariadenie, aby susedia nad vami spláchli. Neskôr som objavil medzistrop, do ktorého viedli malé dvierka z chodby v byte. Ale prečo sa niekto rozhodol takto si skomplikovať život a na čo je ten vynález dobrý som sa od miestnych nedozvedel. Ďalšou zvláštnosťou je, že najmä v starom centre nie je teplá voda samozrejmosťou, ale treba vždy znova zapáliť ohrev, aby ste sa napríklad mohli osprchovať. A pritom bojler opäť nie je vidieť. Zdá sa, že Aténami blúdia inštalatéri-vynálezcovia a šíria tu svoje netradičné nápady. Hlavné mesto Grécka bolo koncom minulého storočia známe svojím smogom. Kvôli tomu boli v lete aj obmedzenia automobilovej dopravy, kedy do ulíc mohli ísť len autá určitých čísiel (párnych alebo nepárnych) na poznávacích značkách. Dnes už to vyzerá podstatne lepšie, hoci premávka v mestských uliciach je pomerne hustá. Nikdy som však nevidel skutočný „traffic jam“ s kolónami stojacich áut a priechodnosť v okrajových štvrtiach riešia jednosmerkami. Pre našinca je zážitok vidieť plagáty zvolávajúce v mene odborov na manifestáciu ku 1. máju. Grécku spoločnosť ešte stále veľmi silne ovplyvňujú ľavicové politické prúdy vrátane extrémnych, a inde dávno zabudnutých, ako sú trockisti. O prvomájových akciách však hovorilo celé mesto. To bude tým, že nezažili povinnosť jej masovej účasti. Vždy je krajšie o niečom snívať, než to naozaj aj zažiť. To platí aj pre Atény.

Autor: Gustáv Murín

Viac informácií o Grécku nájdete na http://www.walkers.sk/grecko.php.

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články

Kréta v čase korona-paniky

V čase chaosu a zmätkov vyhlásení rôznych vlád, ktoré najskôr otvárajú dvere letným turistom, aby im ich vzápätí zabuchli pred nosom, je ostrov Kréta príkladom racionálneho prístupu.

Poklady gréckej kuchyne

Dňa 26.3. 2015 sa na SOŠ Gastronómie a hotelových služieb, Farského č 9, v bratislavskej Petržalke uskutočnil Deň gréckej kuchyne v gescii Veľvyslanca Helénskej republiky J.E. Nicolasa

Ota Ulč: STŘEDOZEMÍM PO SEZONĚ

STŘEDOMOŘÍM PO SEZONĚ PLOUTI: ROTTERDAM Na aténském letišti snáze zvládnutelných dimenzí se lze i snadněji anglicky  domluvit. Ovšem nadále se ti Řekové vzpouzejí přijmout latinskou