Šok z techniky
Španieli sú povestní tým, že čo môžu, odložia na „mañana“. Zvlášť to platí pre techniku a jej zlyhávania.
Prvé, čo mi v Španielsku pripravilo skutočný šok bol šporák na plynovú bombu v dome môjho hostiteľa. Privítal ma naozaj vrelo. Keď som sa pokúšal zapáliť jeden z horákov a zohriať si čaj, nepodarilo sa to ani na tretí pokus. A nepodarilo sa to ani v prípade ďalších troch horákov. Zato sa týmito pokusmi pod krytom šporáku nahromadilo dostatok plynu, aby dotyčný vzplanul skutočne pozoruhodným plameňom. Taká malá vatra na privítanie. Našťastie toto privítanie bolo kratšie, než som bol schopný prekonať prvotné ustrnutie a zavolať miestnych hasičov slovenským zvolaním „horí“. Odvtedy som si na plynový šporák dával pozor. Ale ďalšie dni môjho pobytu ma presvedčili, že to nie je jediný výdobytok techniky, ktorý v španielskej verzii nadobúda celkom nečakané podoby a funkčnosti. So sprchou napojenou na bojler som sa napríklad nedokázal dohodnúť celé prvé dva mesiace môjho pobytu. Buď tiekla voda studená, alebo vriaca. Častejšie tá studená, ale rozhodne zakaždým som ostal pekne „namydlený“.
Technika v Španielsku však cvičí nielen s cudzincami, ale aj s domorodcami. Výťah na fakulte Univerzity napríklad vytrvalo odolával celej sérii pokusov o jeho opravu, takže sme každú chvíľu šliapali do posledného poschodia pešo. Ten stroj fungoval prvý mesiac naozaj len sporadicky. A keď fungoval, väčšinou sa v ňom viezol nejaký španielsky opravár s otráveným výrazom v tvári. Po mesiaci konečne výťah predsa len opravili. Jazdil, len v ňom pre zmenu občas vypadlo svetlo. Mimochodom, za rovnaký čas počas mojej vedeckej stáže v Nemecku miestni stavbári postavili kompletné parkovisko pre zamestnancov vedeckého Ústavu. Od prvého výkopu až po zaparkovanie prvých áut im to trvalo presne mesiac…
Šoky zo španielskej verzie techniky však nečíhajú len v španielskych domácnostiach, či úradoch a univerzitách. Pri pokuse o použitie mestského autobusu sa môže stať, že magnetický cestovný lístok na desať jázd nefunguje. V takom prípade nastupuje klasická tužka a šofér vám jednu jazdu proste „odškrtne“. Pravdou ale je, že keď takáto chybná kartička raz „zblbla“ dokonca celý prístroj, takže ho nemohli používať ani ostatní cestujúci, náprava sa dostavila prekvapujúco pohotovo. Šofér privolal vysielačkou mechanika, ktorý nastúpil na jednej z najbližších zastávok a zakrátko všetko opravil. Podobne šofér prímestského autobusu pred príchodom do konečnej stanice upozornil vysielačkou na náhodné znečistenie vnútrajška vozidla a na konečnej už čakala upratovačka s tou nejbezporuchovejšou technikou – vedrom s vodou a mopom. Keď skončila, šofér siahol do príručnej skrinky a vytiahol odtiaľ rozprašovač s voňavkou, ktorou osviežil celý interiér vozidla. Treba však dodať, že autobusová doprava je špecialitou i národnou hrdosťou Španielov.
Ten druh dopravy, ktorý nie je srdcovou záležitosťou Španielov, je nielen na periférii záujmu, ale aj vybavenia. Bol som o tom nemilo poučený, keď som sa pokúšal rezervovať si let zo Sevilly do Madridu podľa viac ako stostranového, podrobného cestovného poriadku španielskej leteckej spoločnosti Iberia. V cestovnej kancelárii ma hneď upozornili, že let, ktorý si chcem objednať nie je vypravený v označenej hodine. Hneď na to sa zistilo, že niektoré ďalšie lety dokonca vôbec neexistujú, alebo sú navzájom zamenené. Keď som sa sympatickej zamestnankyne cestovnej agentúry opýtal, podľa čoho si teda mám vybrať svoj let, odporučila mi aby som sa riadil tým, čo sa v ten deň objavuje na obrazovke terminálu. Pre úctyhodnú brožúrku s cestovným poriadkom leteckej spoločnosti Iberia mala len jedno odporučenie – hodiť do koša…
Aj Španieli radi ukážu zo svojho technického zázemia to najlepšie. V tom sa od nás naozaj nelíšia. A tak, keď sa na fakulte zjavil americký profesor a prejavil záujem uviesť svoju prednášku, zbehlo sa celé naše oddelenie na čele so šéfom, ktorý hrdo priniesol diaprojektor najnovšej výroby a svetovej značky. Diaprojektor by iste fungoval, ale z neznámych dôvodov elektrická šnúra z neho končila len dvomi holými drôtmi a odokrytá zástrčka v prednáškovej miestnosti takisto nevzbudzovala veľkú dôveru. Celé premietanie nakoniec zachránil práve šéf oddelenia, ktorý s nemalou odvahou zastrčil holé drôty do správnych dierok a zafixoval ich tam svojím plniacim perom.
O Španieloch skúsenejší cudzinci tvrdia, že si s „drobnými nedokonalosťami“ v technike naozaj nerobia starosti. Zato sú pozoruhodní improvizátori a „trouble-shooteri“, čiže muži rozhodujúceho okamihu, kedy vedia zabrať. Mám hneď jeden príklad…
Po troch mesiacoch v Seville som mal konečne spakované kufre, keď sa zistilo, že kolega, ktorý ma ponúkol odviezť na letisko, ochorel. Okamžite sa na to podujal ďalší. Nasadli sme do auta a vyrazili. Po pár desiatkach metrov, španielsky kolega zneistel, začal čosi počúvať, skúšal prudké pohyby volantom a potom zastal. Vyšli sme von a zistili, že pravé zadné koleso je prázdne. Kolega sa tváril pokojne. Vytiahol z kufra potrebné náradie a rozložil ho. V tom zistil, že mu chýba potrebný kľúč na odskrutkovanie kolesa. Španieli sú známi svojím skalopevným presvedčením, že všetko nejako, a nakoniec dobre, dopadne. V tomto prípade ponúkala záchranu neďaleká benzínová pumpa. Španielsky kolega tam zašiel, kúpil novú sadu náradia a pokúsil sa konečne odskrutkovať koleso. Nešlo to. Skúsil som to ja, ale neúspešne. Opäť to skúsil on. Čas bežal a to ma donútilo k odhodlaniu odskrutkovať to nešťastné koleso za každú cenu. Zaprel som sa do kľúča a – zlomil ho. Španielsky kolega odovzdane zbalil náradie a opäť sa bezradne rozhliadol okolo. Vtedy som mal možnosť sa opäť presvedčiť, že v Španielsku, povestnom tým ako tu radi improvizujú na poslednú chvíľu, civilizácia funguje. Asi sto metrov za nami bola reklama na autodielňu. Zatiahli sme tam auto, mechanici ho dali okamžite na hydraulickú rampu a za päť minút bolo koleso vymenené. U nás by to síce trvalo tiež päť minút, ale prehováranie automechanika, aby čosi robil mimo poradia a bez dvojtýždňovej rezervácie vopred, by zabralo aspoň pol dňa. Takto som v Seville v pohode stihol lietadlo do Madridu.
Gustáv Murín
