Ďalším Slovákom, ktorý sa presadil v ďalekom svete bol Richard „Dick“ Marcinko (* 21. november 1940, Lansford, Pensylvánia, USA – † 25. december 2021). Najviac ho preslávilo založenie a velenie špeciálnej jednotke SEAL amerického vojenského námorníctva. Marcinko mal slovenských predkov a sám sa hlásil k slovenskému pôvodu. Mal niekoľko prezývok, ako „Rogue Warrior“, „Demo Dick“, „Shark Man of the Delta“ a „The Geek“. V roku 1980, po neúspešnom pokuse o záchranu amerických rukojemníkov v Iráne, zostavil a vycvičil špeciálnu protiteroristickú jednotku SEAL 6.
Jeho starý otec baník Jozef Pavlík sa narodil v obci Horná Krupá. Pavlík do Ameriky emigroval v roku 1912, kde sa 22. septembra 1914 oženil s devätnásťročnou Justinou Pinkas… Starý otec baník Pavol Marcinko pochádzal z Kudloviec (dnes časť mesta Humenné), aj stará mama Maria, rod. Oracko, pochádzala zo Zemplína, z obce Jasenov…
Po odchode zo strednej školy sa Marcinko pokúsil narukovať do americkej námornej pechoty, ale bol odmietnutý, pretože nemal stredoškolský diplom. Až potom ako absolvoval Admiral Farragut Academy v New Jersey, v roku 1958 vstúpil do amerického vojenského námorníctva. Pôvodne slúžil ako telegrafista na americkej základni v talianskom Neapole. Neskôr sa ako dobrovoľník prihlásil do jednotiek vojenských potápačov Underwater Demolition Team. Začiatkom 60. rokov sa stal členom novoformovaných jednotiek SEAL.
Vietnam
Dňa 18. mája 1967, Marcinko velil svojim mužom pri útoku na ostrov Ilo-Ilo, kde zabili veľký počet vietnamského mužstva a zničili šesť člnov. Po niekoľkých mesiacoch pobytu v USA sa do Vietnamu vrátil s tímom SEAL Team 2, ako veliteľ ôsmej roty. Počas ofenzívy Tet vydal príkaz svojej rote, aby asistovala špeciálnym jednotkám US Army v meste Chau Doc. Tým sa začala bitka v uliciach mesta s cieľom záchrany amerických zdravotných sestier zajatých v mestskom kostole a nemocnici.
Po dokončení svojej druhej služby vo Vietname študoval zahraničné vzťahy na Námornej postgraduálnej škole, kde dosiahol titul bakalára a neskôr absolvoval leteckú štábnu školu v Montgomery v Alabame a magisterské štúdium politických vied na Auburnskej univerzite. Po dvoch rokoch štábnej, bol povýšený na korvetného kapitána a následne menovaný za námorného atašé v Kambodži v roku 1973. Po osemnásťmesačnej službe v Kambodži sa stal veliacim dôstojníkom jednotky „SEAL Team Two“.
SEAL Team Six
Počas iránskej krízy v roku 1979 bol jedným z dvoch styčných d§stojníkov reprezentantov námorníctva USA pri „TAT“ (Terrorist Action Team). Úlohou „TAT“ bolo oslobodenie 53 amerických rukojemníkov zajatých na veľvyslanectve v Iráne v operácii Eagle Claw. Keď operácia po ceste iránskou púšťou skrachovala, námorníctvo vytvorilo vlastný protiteroristický tím. Marcinko bol prvý veliaci dôstojník tejto novej jednotky pomenovanej „SEAL Team Six“. Do tejto doby mala US Navy len dve jednotky SEAL.
Muži v jednotke boli osobne vyberaní Marcinkom zo všetkých oddielov námorníctva pre špeciálne operácie, vrátane zvláštneho protiteroristického oddielu jednotky SEAL 2. Marcinko velil Seal Team Six tri roky od 1980 do 1983, na rozdiel od typickej dvojročnej služby v námornej pechote. Jeho priamy a drsný štýl vedenia priniesol veľký úspech, ale často spôsoboval konflikty s nadriadenými. Niektorí ho obvinili, že podporuje bezohľadnú kultúru „zlého chlapca“ v tíme Seal Team Six. Spoločné pitie – a občas aj bitka v bare – bolo podľa neho dôležité pre súdržnosť tímu. Ale kultúru „zlého chlapca“ v tíme neprivítali všetci v armáde, vrátane Williama McRavena (teraz admirála), ktorý sa pripojil k tímu Seal Team Six ako nižší dôstojník. McRaven sa sťažoval na ťažkosti s udržaním disciplíny svojich podriadených a bol dočasne z tímu vytlačený. Po odchode Marcinka sa do tímu vrátil a viedol útok proti Bin Ládinovi v roku 2011. Ten útok tiež skoro skrachoval, keď jeden z dvoch vrtuľníkov havaroval priamo nad cieľovým domom…
Červená bunka
Po opustení velenia SEAL Team Six, Marcinko na príkaz viceadmirála Jamesa Lyonsa, zástupcu veliteľa námorných operácií, vytvoril testovaciu jednotku zraniteľnosti US Navy voči terorizmu. Jednotka Naval Security Coordination Team OP-06D dostala neoficiálnu prezývku Červená bunka („Red Cell“). V roku 1984 Marcinko vybral osobne dvanásť mužov zo SEAL Team Six a jedného z Marine Force Recon. Oddiel testoval bezpečnosť námorných základní, atómových ponoriek, lodí, civilných letísk a amerických veľvyslanectiev. Boli schopní infiltrovať do zdanlivo nepreniknuteľných, vysoko bezpečných základní a iných údajne bezpečných objektov (vrátane prezidentského lietadla Air Force One!) a odkrývať ich chyby. Prišli na to isté, či dodnes trpí slovenská armáda – zraniteľnosť armády vyplýva z nahrádzania jej príslušníkov civilnými zamestnancami súkromných agentúr a často i personálom tvoreným vojakmi v dôchodkovom veku.
Podľa Marcinkový tvrdení Červená bunka úspešne ukoristila kódy pre použitie jadrových zbraní zo zariadení námorníctva a vyskúšala možnosti:
- prieniku na atómovú ponorku
- zničenia ponorky improvizovanou „špinavou bombou“
- získania prístupových kódov k jadrovým zbraniam na palube ponorky s použitím mučenia a nátlaku na personál majúci v úschove prístupové kódy
Väzenie
Po odchode do civilu v roku 1989 bol Marcinko zo sprenevery pri nákupe ručných granátov. Bol odsúdený na 21 mesiacov, ale za mrežami strávil 15. Vo svojej autobiografii tvrdil, že sa stal obeťou honby na čarodejnice za svoju prácu v Červenej bunke, a že sprenevera objavila slabosť bezpečnosti armády.
Marcinko vydal videokazetu a DVD film o jeho operáciách v rámci Červenej bunky. Obvinil v nej viacerých vysokých dôstojníkov z toho, že ho zaplietli do obvinení zo sprenevery fondov a zdrojov armády počas jeho velenia. Admirál, ktorý ho velením tejto jednotky poveril, neskôr poprel, že by išlo o nejakú pomstu.
Ďalšie aktivity
Po napísaní dobre predávanej autobiografie, „Rogue Warrior“ napísal aj niekoľko pokračovaní vo forme fikcie, z ktorých väčšina bola napísaná v spolupráci s ghostwriterom Johnom Weismanom.
Bol riaditeľom medzinárodnej súkromnej bezpečnostnej firmy „Red Cell“ a šéfom „SOS Temps, Inc.“, založenej vo Washingtone. Bol hovorcom Zodiac Maritime Training Academy a pracoval ako konzultant televízneho seriálu „24“ v TV FOX.
Počas svojej kariéry v americkom námorníctve získal viac ako 30 medailí a citácií. Jeho smrť si pripomenuli svetové médiá vrátane BBC.
Zdroj: Wikipédia a BBC, literama.sk a Twitter.com/SOF PAC
