Ako dieťa ma stará mama naučila malú modlitbičku pred spaním k môjmu „Anjeličkovi strážničkovi“. Hodilo sa to. Bol som malé decko, ani anjel nebol príliš veľký a dával na mňa pozor, ako keby to bol môj kamarát. Ale keď som vyrástol a začal som objavovať svet, už som nemal čas na modlitby k malému chlapcovi. Študoval som ponuku niekoľkých bohov, vrátane Ježiša Krista a všetci sa ma svojím spôsobom dotkli. Ježiš zvlášť potom, čo som si prečítal už ako stredoškolák od Pappiniho „Život Krista“. Ale nikto z nich mi ako môj anjel strážny nedokázal ponúknuť takú mieru priateľskej ochrany. Išiel som teda vlastnou cestou, ale postupom času som sa stretol s javmi, pre ktoré som nemal žiadne vysvetlenie.
Ako vysokoškoláka ma bez varovania, odrazu, postretla séria svetelných úkazov. Keď som v tie roky kráčal po zotmení ulicami rodného mesta, každá pouličná lampa, pod ktorou so prechádzal, zhasla a zase zažala, keď som ju minul. Vtedy ma volali Uragán Uragánovič a bol som tak nabitý energiou, že ešte aj pouličné lampy tá živelná energia zhasínala. Raz sme mali príjemný večer s priateľmi v ateliéri fotografa Tibora Huszára. Než sme odišli, predpovedal som, že keď vyjdeme z paneláku, v suteréne ktorého ten ateliér bol, pouličná lampa pred bránou ma pozdraví takýmto zhasnutím. Všetci sa na tom smiali. Ale ona naozaj zhasla.
To sa zopakovalo v inom meste, v Prahe, dokonca ešte dramatickejšie. Od zastávky električky k internátu na Petřinách bolo dvanásť lámp. Keď som tou ulicou vykročil, svetlá pouličných lámp zhasínali, ale tentoraz u každej druhej?! Vyvrcholilo to, keď som sa presťahoval do kamarátovho voľného bytu na Karlovke. To je tá ulička, do ktorej vojdete z Karlovho mosta do pražského Starého Města. Keď som sa mal stretnúť s priateľmi v obľúbenej vinárni Blatnička, musel som prejsť krátkou spojovacou uličkou, kde bola len jedna pouličná lampa. O to efektnejšie bolo, že keď som vstúpil, zhasla celá ulička. Raz som o tom hovoril priateľom pri víne. Ale neverili, tak sme sa vydali tou uličkou na pražskú Malou Stranu. Vstúpili sme do uličky a lampa vzorne zhasla. To ale ešte nebolo nič. Vstúpili sme na Karlov most a zhasli celé Hradčany!!!
Tieto elektrické javy pokračovali dokonca aj na mojej prvej spisovateľskej ceste v Spojených štátoch, kde som tri mesiace strávil na najväčšom spisovateľskom programe na svete, International Writing Program, na univerzite v Iowa City. Len čo som prišiel, skolabovalo všetko, čo mohlo skolabovať – klimatizácia, zámok od dverí do mojej izby a aj univerzitný mikrobus, kde som sedel. To boli jednorázovky, ale lampa so značkou o predpísanej rýchlosti jazdy pred internátom, kde sme bývali, zhasínala poctivo kedykoľvek som sa vracal nocou z veselej spoločnosti kolegov spisovateľov v niektorej miestnej krčme. Aj keď som na ňu zabudol, pripomenula sa. Raz ma viezla miestna rozhlasová redaktorka takto večer domov a tak som jej ten príbeh vyrozprával s dôvetkom, že v aute ma tá lampa nepozná a nezhasne. Poznala a zhasla. Tá redaktorka skoro havarovala…
Nemal som na to žiadne vysvetlenie, rovnako ako na približne rovnaké obdobie, kedy som stretával čierne mačky. Na výlete vo vtedy východnom Nemecku dokonca po dvojiciach v jedinom dni! Tušil som niečo temné, ale nič sa nestalo…
Tak som pochopil, že potrebujem rovnocennú náhradu za „anjelička strážnička“ z ranného detstva. Na mojej vedeckej ceste do Španielska došlo k sledu menších zvláštnych udalostí, ktoré sa opakovali aj cestou domov. Vtedy mi prvýkrát napadla myšlienka, že nemusíme to byť my, kto si vyberá svojho Boha. Čo ak sú to bohovia, ktorí si nás vyberú? Andalúzia v Španielsku so svojou zmesou kresťanských, židovských a moslimských náboženstiev je ideálnou krajinou na hľadanie toho, kto si vás vybral. To, čo som nakoniec objavil, bolo úplne prekvapujúce – mojim patrónom rozhodne nie je Boh, ale určite Bohyňa. K ženám som mal vždy ten najlepší vzťah. Vždy to boli ženy, ktoré ma nenápadne priviedli na správnu cestu. Moja Bohyňa však nie je ľahkomyseľná, je duchovná. Preto musí byť panna. Španieli nazývajú Pannu Máriu „Virgen“. To je moja Bohyňa…
Nikdy som sa nemodlil k svojej bohyni, ale v Iowa City mi môj literárny kolega Jerzy Szperkowicz pripomenul, že táto možnosť existuje. Nuž, tu sú moje modlitbičky pre takmer každú príležitosť:
* Hádky: Bohyňa moja, vieš, ako vášnivo mám rád hádky. Prosím, dovoľ mi mať partnerov, ktorých by som si vážil aj po tých najbúrlivejších hádkach.
* Vianoce: Bohyňa moja, Vianoce sú nudné. Sú rodinnou rutinou. Je pozoruhodné, ako málo iného sa v skutočnosti stane v porovnaní so všetkými tými obrovskými očakávaniami a propagačnou kampaňou. Problém je v tom, že Vianoce nie sú tie pravé, keď nemôžeme prejsť tým každoročným rituálnym stereotypom štedrovečernej večere, vianočných darčekov a jasne vysvieteného vianočného stromčeka… Bohyňa moja, daj mi vždy normálne a primerane nudné Vianoce. A uchráň ma, prosím, pred prejedením!
* Nepriatelia: Bohyňa moja, dovoľ mi mať nepriateľov! Potrebujem ich, aby som ostal bdelý a snažil sa byť stále lepším. Zabránia mi robiť chyby z nepozornosti a prinútia ma hľadať presvedčivú argumentáciu. Ale nech ich nie je priveľa. Vieš, aj ja potrebujem občas chvíľku oddychu.
* Priatelia: Dobre vieš, Bohyňa moja, že priateľstvo neznamená bezhraničnú identifikáciu s niekým iným, nekritický obdiv alebo úplný súhlas s tým, čo ten druhý robí alebo čo si myslí. Iste vieš, že priateľstvo zahŕňa predovšetkým schopnosť odpúšťať. Trebárs sa aj hádať ale zároveň sa môcť pozerať jeden druhému priamo do očí. Vieš ako mi na kamarátoch záleží aj ako veľmi mi chýbajú, keď práve nemáme na seba čas. Dobre ma poznáš. Prosím, dovoľ mojim priateľstvám, aby prežili všetky tie skúšky aj ďalšie roky….
* Zdravie: Bohyňa moja, ako malého ma vždy nudilo, keď dospelí hovorili o zdraví. Aké je to dôležité, dokonca možno najdôležitejšie z toho, čo potrebujeme. Mám preto jednoduchú prosbu – prosím, dovoľ mi, aby som sa nudil vždy, keď ľudia hovoria o zdraví.
* Literatúra: Bohyňa moja, vieš, koľko toho ešte musím povedať, napísať a posielať ostatným zviazané do hrubých obalov kníh. Daj mi čas, aby som urobil všetko, čo musím… Ach áno, vidím Ťa neveriacky prikyvovať hlavou a čuduješ sa, rovnako ako moja žena, ako sa opovažujem pokúšať sa Ťa dostať takým lacným trikom. Vieš, rovnako ako moja žena, že nikdy neskončím úplne. Vždy budú nové nápady a myšlienky, ktoré treba naliehavo vyjadriť a poslať inam… Ale ty, tak ako moja žena, môžeš urobiť výnimku. Verte klamárovi a dajte mu čas….
* Peniaze: Bohyňa moja, niekto múdry raz povedal, že muži sú tí, ktorí zarábajú peniaze celý rok, aby ich ženy mali dosť na dovolenkové zájazdy. Nenamietam. Ale prosím, nech zarobím dosť, aby sa aj moja manželka mala pred dovolenkou na čo tešiť.
* Moja žena Janina: Bohyňa moja, keď si mi dovolil nájsť pre mňa to najlepšie na svete, nedovoľ, aby zistila, že pre ňu nie som ten najlepší na svete.
* Naše dcéry: Bohyňa moja, vieš ako veľmi ich milujem. Sleduješ, keď sa pozerám na svoje dcéry, Lucku a Veroniku, a vidíš, ako sa o ne bojím. Prosím, pomôž mi vidieť ich vyrastať v pokoji a šťastne založiť ich rodiny a dovoľ mi, aby som sa v zdraví tešil z našich vnúčat. A ešte jedna prosba – keď otec môjho starého otca umieral, zvolal všetkých svojich synov k smrteľnej posteli, pozrel na nich a každého z nich jednoducho oslovil menom. Potom v pokoji zomrel. Prosím, dovoľ mi, Bohyňa moja, urobiť to isté v čase mojej smrti. Daj mi šancu na ten posledný súčet mojej lásky.
* Veda: Bohyňa moja, mám jednoduchú prosbu. Dovoľte mi, aby som zostal navždy zvedavý.
* Sex: Bohyňa moja, je dobré, že si a navždy zostaneš Pannou. Tak prosím potlač svoju zvedavosť, odvráť sa a nepozeraj na mňa vo chvíľach, keď moje telo vládne nad mojou dušou. Zostaň nevinnou.
* Tenis: Bohyňa moja, vieš, že v tejto hre nie som šampiónom. Napriek tomu si si mohla všimnúť, ako rád vyhrávam. Tak mi prosím z času na čas pomôž vyhrať…. ale len toľko, aby som si to nevšimol!
* Cestovanie: Bohyňa moja, vieš, ako veľmi rád cestujem. Ale tiež vieš, že nerád chodím na miesta, kde som zredukovaný na tichého pozorovateľa, mimozemšťana bez možnosti podeliť sa o zážitky, či smiať sa s miestnymi. Už si mi umožnila stretnúť sa s požehnaným množstvom krásnych ľudí v rôznych kútoch tejto Zeme. Som si istý, že stále máš v rukáve niekoľko nádherných krajín, ktoré by som mohol navštíviť. Moja bohyňa, dovoľ mi, aby som tam tiež spoznal zopár krásnych ľudí!
* Starnutie: Bohyňa moja, ako starneme, upokojujeme seba a ostatných okolo nás, že s vekom budeme múdrejší. Ale Ty vieš, ako to v skutočnosti je. Prosím, zachráň ma pred tým, aby som čím budem starší, nebol aj hlúpejší.
Gustáv Murín
Viac v knihe: https://www.martinus.sk/3607727-taka-normalna-amerika/e-kniha
