NÁVRATY ZO SVETLA, zbierka SCI-FI poviedok

NÁVRATY ZO SVETLA, obálka

Táto sci-fi poviedka mala už pri prvom publikovaní v 80-tych rokoch nečakaný „ohlas“. Ako píše autor: „Ani vo sne mi pri tom nenapadlo, že na nevinnú sci-fi poviedku „Telegram“, založenej na vtipe, bude reagovať Národný výbor obce Lakšárska Nová Ves. Tamojší najvyšší funkcionári adresovali šéfredaktorovi mládežníckeho mesačníku, kde poviedka vyšla, rozhorčený list. Vraj si autor uťahuje zo Záhorákov?! Ten šéfredaktor to nejako ututlal, ale už som tam nikdy nemohol publikovať. Poviedku teda zachránilo toto knižné vydanie…“

Poviedka vychádza teda opäť po takmer 30-tich rokoch v e-knihe „Návraty zo svetla“ dostupnej v distribúcii kníhkupectva Martinus:

 

TELEGRAM

 

Dňa 26. X. 2030 bol na miestnej pošte v Lakšároch prijatý telepatickou cestou dávno zrušený telegram s nasledujúcim textom:

Ilustrácia Wewe
Ilustrácia Wewe

   (Z Agarthy do Lakšár, na účet volaného) – Vzdialení priatelia! Ničomu sa nečudujte, civilizovaný človek sa už ničomu nečuduje! Ak sa vám zdá, že vy, Lakšáre, a my, obyvatelia Himalájí, máme málo spoločné, pripomeňte si z blízkej aj vzdialenej histórie, koľko národov našlo spoločné príbuzenstvá, keď sa to ich brahmanom a vedúcim fakírom hodilo. Naše priateľstvo, naše duchovné príbuzenstvo je však skutočne dlhotrvajúce a pevné, pretože je zištné. Už dlhšiu dobu sledujeme tu, spod zvyškov Himalájí, vašu nenápadnú obec a veríme vo vás. Lakšáre – tvoje pravé meno je NÁDEJ! Veď aj naše Lake-šar znamená „možno príde“. Vy Lakšárčania máte veľa spoločného s tibetskými kmeňmi Bandžhunkriov a Kušundov. Vaše mastné lokše sa veľmi podobajú rituálnym plackám týchto posvätných kmeňov. Najmä tvarom. Vážte si to, zachovajte pokoj a dôveru v budúce dni! Lebo tie budú patriť Lakšárom! Nech by postihla túto planétu akákoľvek katastrofa, zostaňte tam, presne na tom mieste, kam vás vaša karma postavila. Neutekajte nikam! Neorganizujte kvôli tomu cezpoľné, ani iné masové behy! Buďte pokojní. Ručička na hodinách sveta sa blíži k hodine dvanástej a vo vzduchu sa črtá katastrofa.

Ako už toľko ráz, k prorokovanému zániku sveta nedôjde. Je však možné, že zanikne ohavný zvyk zaspávania pri televízore. Vy sa však neznepokojujte! V predpovedanej ére slovanstva pripadne Lakšárom nepochybne významná úloha. Nie je ani nám tu, pod odkvapom strechy sveta, jasné, čím sa Lakšáre o túto éru zaslúžia, ale ich úlohu rozhodne nesmieme podceňovať. Možno nám pomôže história a zemepis vašej obce.

Nemáte more! Vďaka tomu nebudete zaliati veľkou morskou vlnou, ako hriešna Florida a úbohé Holandsko. Ani to nie je pravdepodobné, že by sa pri brehoch Lakšárov potopila nejaká cisternová loď a spôsobila ekologickú katastrofu. To oceňujeme!

Nemáte mrakodrapy! Vďaka tomu nemáte nielen najvyššie budovy na svete, ale ani najvyššie nájomné. Aj to oceňujeme.

Nemáte metro a nepokúsili ste sa ešte vybudovať mesto pod zemou. Lakšárske pivnice, aspoň dovtedy, kým nebudú prepojené, za také rozhodne nepovažujeme. Vďaka tomu, že nemáte metro, netlačíte sa jeden druhému na chrbát a nepoužívate výrazy, ktoré sú známe vo všetkých metropolách, poznajúcich morovú ranu hromadnej dopravy.

Nie ste emancipovaní! Ani muži, ani ženy. Tým ušetríte veľa času, ináč strateného vypisovaním zoznamovacích počítačových programov, štúdiom jednoduchých príručiek typu „Ako na to“ a „Sex do vrecka“, vysedávaním v čakárňach rôznych poradní a tiež bezsenné noci v diskusiách s emancipovaným partnerom. V Lakšároch má facka ešte stále väčšiu váhu než posudok psychoanalytika. Našťastie vás obišla aj mánia kondiciogramov, a tak sa nezaujatému návštevníkovi zdá, že ste v kondičke stále. To by vám emancipovaná partnerka rýchlo vyhovorila.

Nevydávate noviny, nemáte filmové ateliéry, televíznu ani rozhlasovú stanicu. Vysielanie rozhlasu v obci je len sporadické a stručné. Ústredné noviny odoberajú len tí, čo musia, a inštitúcie, ktoré nemôžu nechcieť. Netrpíte informačnou lavínou. Netrápi vás dyzentéria slov, záplava všeobecných a opakujúcich sa naliehavých výziev, vyhlásení a prejavov. Vaše klebety sú adresné a v detailoch konkrétne.

Netrpíte pocitom, že len vy musíte mať pravdu! Mali ste ju predsa vždy. Hoci múdro nevyslovenú. Uvážene ste sa vyhli módnym vlnám a skráteným návodom na vyriešenie všetkých problémov sveta.

Nepijete japonské kvasinky, nežujete obilné klíčky a nesužujete sa žiadnou zo známych diét. Extrémom biotechnológie ste dali jasné medze, keď ste vyhnali laického inseminátora Števa klasickou mechanickou metódou – vidlami. To, čo k vám občas príde, je už dávno spoľahlivo overené. Napríklad slintačka.

Lakšáre! Je pozoruhodné, ako ste odolali aj najnovšej módnej vlne rozmrazovania tých nešťastníkov, ktorí pred takmer sto rokmi uverili, že sa do novej epochy prepašujú najlepšie cez dobu ľadovú! Pokiaľ vieme, nemáte ani jedného rozmrazeného rodáka, ktorý by vám kazil náladu večným drkotaním a čudovaním sa, ako ešte stále riešite tie isté problémy s rovnakým presvedčením, že je to v dejinách tentoraz po prvý raz poriadne a konečne naposledy.

Drahí Lakšárčania, ak svetová ekonomika dávno pochovala živú prácu ako prvočiniteľ nadhodnoty, vy ešte stále kopete jamu jeden druhému ručne. Aké chvályhodné! Asi jediní ste pochopili, že nie je možná totálna náhrada všetkých ľudských orgánov. Vaše vedúce orgány požiarneho zboru sú ešte stále nenahraditeľné! Ich voľba pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa tak ukazuje ako jediná trvalá hodnota v tomto rozbúrenom a nepokojnom svete. Vďaka tomu máte tiež najlepšiu štatistiku miestnych požiarov v celom okrese a kraji.

Lakšárčania, neposielajte už svoje deti do múzeí na hromadné exkurzie za pravým slovenským oštiepkom! Posledný zjedli vedeckí pracovníci v rámci experimentov so žalúdkom prežúvavého typu. Aj vodka je v súčasnosti už len raritou určenou na export, rovnako ako čabajka a povestné konvertibilné slovenské devy. Možno len McDonald prekonal vo svojich univerzálnych bufetoch všetky vlnobitia civilizácie a ničí dnes sériovou výrobou nového hamburgeru typu vepřo-knedlo-zelo.

Karma je večná a vie, čo robí!

Lakšáre, nikdy ste nič poriadne nemali, a preto ste o nič poriadne neprišli. To je nám osobitne sympatické. Po tom, čo velebným tichom našich veľhôr otriasli výbuchy riadené jadrovým inžinierstvom profitujúcich veľmocí, na troskách dnes už invalidných, zakrpatených Himalájí, ktoré „tak konečne“ neprekážajú vlhkým monzúnovým dažďom, zavlažujúcim teraz ázijské púšte, sme sa definitívne poučili. Najskôr k nám sem cudzinci lozili a teraz nás z vďačnosti vyhadzujú do vzduchu. Máme zistené a potvrdené radou bohov, že na Lakšáre nikto loziť nebude! Lakšáre, ste naši duchovní príbuzní a ako takí určite oplývate pohostinnosťou. Čakajte nás! Prídeme prvým rýchlikom…

Tajomné posolstvo vzrušilo len poštového pracovníka Emila K., ktorý telegram s týmto textom prijal. Do mesiaca podal výpoveď, odišiel zo služieb pošty a niektorí tvrdili, že sa dokonca zbláznil. Dôvodom nebol fakt, že ani pokrok tretieho tisícročia nášho letopočtu nepriniesol do Lakšárov blaho železnice.

Horšie je, že vedenie pôšt neuznalo mimoriadnosť telepatického spojenia a keďže sa ako adresát nikto neprihlásil, celý telegram vyúčtovalo na konto nešťastného Emila K.

Menovaného naposledy videli na konci Lakšárov s veľkým batohom na chrbte, čakanom v ľavej a nespravodlivým účtom v pravej ruke.

Smeroval k Himalájam.

Ilustrácia Wewe
Ilustrácia Wewe

Viac o e-knihe:

Knižka jedenástich sci-fi poviedok, v ktorej autor demonštruje nielen svoj zmysel pre humor, ale aj pre erotiku. V týchto sci-fi poviedkach vychádza z originálnych nápadov a prináša aj originálne riešenia často dramatických situácií. Nie sú zaťažené balastom technických rekvizít, ale stoja na ľudských pozíciách. Murín si je vedomý, že fantastické v biológii už je pripravené stať sa skutočnosťou. O tom, či rozvoj vedy dovedie človeka k sebazdokonaleniu alebo sebazničeniu sa rozhoduje už dnes.

Podobné články

1666188586819

Jeseň vo Vysokých Tatrách

Každý, kto príde do Vysokých Tatier si praje krásne, bezoblačné počasie. Ako v lete. Ibaže mňa zaujal práve ten jesenný pohľad, kedy scenériu dotvárajú stále

1665689627358

Popradský literárny okruh

Každoročný tvorivý pobyt v Domove slovenských spisovateľov Timrava, kde sa naozaj vďaka tunajšiemu personálu Literárneho fondu  cítim ako doma, mi písanie spestrili štyri besedy (tri pre