Tak sme sa včera dozvedeli z rozsiahleho rozhovoru v Rádiožurnáli Slovenského rozhlasu, že istý pán Diko ide „zachraňovať“ novinárov, lebo vraj čelia útokom, hoci oni predsa konajú „vo verejnom záujme“?! No tak si to ujasnime, pán Diko…
Aj Vy, pán Diko, pri Vašej pestrej profesnej histórii v médiách (kde všade Vás nechceli?), by ste mal vedieť, že po roku 1989 (sľubujúcom ľudské práva a občianske slobody) už žiadny novinár neplní poslanie „verejného záujmu“! Všetci konajú výhradne v záujme majiteľa daného média a prípadne finančných skupín, ktoré to financujú. Veľmi kruto vďaka tomu vytriezveli mnohí, ktorí tú istú demokraciu za cenu ohrozenia vlastnej profesnej existencie presadzovali. Tak sa stalo, že SME, ktoré do omrzenia písalo o kauze Gorila v réžii finančnej skupiny Penta si tá istá Penta kúpila! A odvtedy už o kauze Gorila nepadlo v SME ani slovíčko! Jediné, čo im z toho zostalo, boli útoky typu „leboFico“, kedy pestovali fantazmagorickú lož, ževraj mal niečo s kauzou Gorila, hoci on bol v tom čase v opozícii a na žiadne gorilie kšefty dosah nemal. Ale raz sa stretol s režisérom Gorily, Haščákom, a dal si kolu. No a tú kolu mu otĺkali o hlavu celé mesiace, kým o samotnej megakauze Gorila cudne mlčali?!!
Tak sa asi už nebudeme čudovať, že tento údajný „etalón morálky“ sa odmietol riadiť sa medzinárodne uznávanými štandardami etiky novinárov, takže rezignoval Pavol Múdry na post predsedu slovenskej pobočky Medzinárodného tlačového inštitútu – International Press institute a túto organizáciu na hanbu sveta 31. decembru 2016 rozpustil. Pavol Múdry to zdôvodnil tým, že slovenská pobočka stavovskej organizácie novinárov nemá podporu samotných médií. Rovnako vedenie SME a ďalších žltých médií odignorovali Etickú komisiu Slovenského syndikátu novinárov, ich vlastnej stavovskej organizácie! Tak zanikla aj Aliancia za etiku novinárov, ktorá chcela presadzovať etické normy Európskej únie medzi slovenskými novinármi. Márne, žltá tlač žiadnu etiku, čo by ich usvedčovala z jej každodenných porušovaní, predsa nepotrebujú!
A veľa by sme mohli rozprávať o tom ako si noví oligarchovia splnili úlohu ich náhleho zbohatnutia zákazkou spoza oceánu a vyfinancovali denník N-ádor. A práve v duchu tej zahraničnej zákazky, hoci printová verzia kompletne prepadla, v elektronickej porušili všetky princípy etiky, aby manipulovali z informáciami z vyšetrovania s jasným politickým zámerom zadávateľov tej zákazky. No a tie sa potom ako metastázy šírili cez ich komplicov v bežnej tlači. Tak aký verejný záujem, pán Diko?! Výnimkou (vzhľadom k demokracii a verejnoprávnosti) je RTVS. A tam je to ešte hrošie!
Príkladom je úbohá „prenasledovaná“ redaktorka Jančkárová. A bude nám stačiť jeden príklad jej „verejnoprávnosti“. V priamom televíznom prenose k výročiu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa nepýtala, ale konfrontovala Klausa s Mečiarom s jej vlastnými bizarnými nápadmi, napríklad, že by sa ČSFR nemusela rozpadnúť, keby sa uplatnilo severo-írske riešenie s britskou krvavu okupáciou?!! Čo samozrejme obaja ex-politci odmietli a na dôkaz jej neprofesionality, po viacerých upozorneniach, Klaus s Mečiarom počas priameho televízneho prenosu odišli! Treba ešte tiež dodať, že rovnako neprofesionálne nepustila vtedy vlastného českého kolegu takmer ku slovu. Písal som nielen o tom tu podrobne. Tak aký „verejný záujem“ predstavuje pani Jančkárová, pán Diko?
Len si pripomeňme, že tento Lukáš Diko je šéfredaktorom Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK). Toho Kuciaka, o ktorom čitatelia, ale aj väčšina novinárov, vrátane pána Dika, ani nevedela, že existuje. Bol to totiž analytik a teda v princípe anonymný robotník na textoch iných. Veď aj údajný jeho článok, ktorý ho mal pripraviť o živote „leboFico“ napísal dva roky predtým investigatívny novinár Ivan Mego! A za túto lož o údajnej talianskej mafiánskej stope, ktorá mala viesť k vláde Roberta Fica, sa žltá tlač, a ani pán Diko, dodnes neospravedlnili!!! Ale zato pod zámienkou pamiatky teraz už „ich Janka“ pokračujú v špinavej práci jednostranne zameranej na vopred vyhliadnuté politické obete. Iných (ako Lišpica, „čurillovskú mafiu“, Hamrana, Ďurka, Klimenta, Zálsekú, Mazáka a ďalších zo zoznamu v knihe „Slovensko – raj kajúcnikov“) si okázalo nevšímajú…
A, čuduj sa svete, priamym nadriadeným pána Dika v ICJK v úlohe predsedu správnej rady je istý nechvalne známy Arpád Soltesz, ktorý verejne vyhlásil, že „Slováci, to je taká čvarga z východnej Európy.“ Použil pre tento národ aj výraz „biela spodina“, čo sa zdalo aj takému žltému ultras, ako je Bárdy, priveľa a verejne sa ho opýtal, či to neprehnal. Soltesz však na tomto trestnom čine „Hanobenia národa, rasy a presvedčenia“ trval a dodnes ho neodvolal, ani sa neospravedlnil. Vďaka vtedajším selfie-vládcom Slovenska beztrestne. Tak kde sa vo Vás, pán Diko, berie tá drzosť rozdávať morálne lekcie, keď máte takto zvrátene sa vyjadrujúceho šéfa? To je aká „verejná služba“, pán Diko?!
Samotný Bárdy priznal na vrchole pandémie, že v redakcii manipulovali s informáciami o infekcii Covid-19 (čím priznal, že vyberali tie, čo pandémiu zveličovali, aby presadili obludné vakcinačné experimenty na ľuďoch, a zatajovali názory odborníkov, čo tomu odporovali), ale ospravedlňoval to tým, ževraj to „dobre mysleli“?! Tak aká „verejná služba“, pán Diko?!
Manželka Šimečku II., ktorý ju v rámci rodinkárstva zamestnával ako šéfredaktor v SME konala hrubo neeticky, keď v rozhovore s medzinárodným prezidentom PEN Grušom vložila do otázky zámerne lživú informáciu o slovenskej pobočke tejto jedinej celosvetovej spisovateľskej organizácie. On sám proti tomu po neautorizovanom uverejnení protestoval, Šimečka II. sa však odmietol ospravedlniť a tak to za neho urobil vydavateľ pod hrozbou žaloby. Tak aká „verejná služba“, pán Diko?!
Kamošku jeho manželky, istú Pukovú, musel Šimečka II. prepustiť, pretože kradla články z nemeckej tlače a vydávala ich v „etalóne morálky“ SME pod vlastným menom. Tak aká „verejná služba“, pán Diko?!
Len si to pripomeňme z knihy „Slovensko – raj kajúcnikov“ správu zo 16. 3. 2018 (tasr): „Bývalý novinár Lukáš Milan bol trestným rozkazom sudcu odsúdený na 18 mesiacov väzenia s trojročnou podmienkou a rovnako dlhý zákaz novinárskej činnosti. Obžaloba ho viní z trestného činu ohovárania, ktorého sa mal dopustiť v článku „Košická chobotnica“ s podtitulom „Výpalník Paška?“, ktorý vyšiel pred viac ako dvoma rokmi v týždenníku Plus 7 dní.“ Nasleduje správa z 21. 5. 2018 (tasr): „V prípade novinára Lukáša Milana, ktorý bol obžalovaný z ohovárania, prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry SR vydal 16. mája písomný pokyn krajskému prokurátorovi v Košiciach na späťvzatie obžaloby.“ To nebola nelogická záchrana zabudnuteľného pisálka, to bola demonštratívna správa vtedajšieho generálneho prokurátora Čižnára, že útoky na vtedy vládnu stranu Smer budú nepostihnuteľné. Takto sa tento pán zaliečal budúcej moci opakovane. Tak aká „verejná služba“, pán Diko?!
Podobne sa „vyznamenal“ zúrivý, až nenávistný publicista Havran, ktorý dodnes straší vo verejnoprávnej RTVS so svojimi ideologickými kamošmi. Čelil súdu, z ktorého ho zachránil len paragraf 363, ktorý vďačne zneužil, ale zároveň upieral jeho použitie v iných prípadoch?! Tak aká „verejná služba“, pán Diko?
Dnes už vieme, že vďaka lesbickému vzťahu so sudkyňou Záleskou novinárka Tódová dlhodobo vykrádala živé vyšetrovacie spisy, čím sa dopúšťala opakovane trestných činov. Očierňovala tak politicky vybrané obete a naopak zatajovala z tých spisov to, čo sa momentálnej selfie-vláde plagiátorov napríklad o Lipšicovi nehodilo. Zo zodpovednosti pred súdom aj ju spolu s Čikovským zachránil len paragraf 363, ktorý vďačne zneužila, ale zároveň upierala jeho použitie v iných prípadoch?! Tak aká „verejná služba“, pán Diko?!
Súdy opakovane potvrdili, že dodnes aktívny šéfredaktor periodika týždeň, Hríb, nehanebne opakovane a vytrvalo klamal, že brutálni znásilňovači a vrahovia študentky Cervanovej boli „obeťami“ komunistického režimu. Preto v Slovenskej televízii musel skončiť s jeho jednostranne vedenou reláciou „Pod lampou“. Tak aká „verejná služba“, pán Diko?!
Šimečka II., otec súčasného „progresívca“, po rokoch priznal, že ako novinár aktívne napomáhal šíreniu najväčšieho globálneho hoaxu americkej vlády o údajných zbraniach hromadného ničenia v Iraku, ktoré tam nikdy neboli! Takže aj on podporil inváziu, ktorá stála desaťtisíce civilných obetí a vyprovokovala vznik Islamského štátu, ktorý rozšíril dovtedy nevídaný teror v regióne. Je to aj jeho vina! Tak aká „verejná služba“, pán Diko?!
A to nie je všetko. Takých prípadov je ďaleko viac. Ani sme nespomenuli mediálne lynče, na ktoré je malá skupinka novinárov žltej tlače zvlášť školená, že? Ale zhrniem to, pán Diko. Až 96% novinárov si robí svoju prácu poctivo a teda nemá žiadne problémy s občanmi tejto krajiny. Oni Vás nepotrebujú!!! Tie povestné zvyšné 4% nie sú novinári, ale pod novinárskym preukazom maskovaní politickí aktivisti koncentrovaní v žltej tlači, z ktorej ste aj Vy vyšiel. Tí konajú bez morálky, bez etiky, za „judášsky groš“. Preto sa im tiež hovorí „presstitútky“, čo je výraz ktorý ja bežne nepoužívam. Ale tu sedí, hoci ja uprednostňujem výraz „posvätné kravy“, čo som aj v inom článku zdôvodnil. A ako som konštatoval hneď po krutej smrti dvoch obetovaných mladých ľudí, ktorá dostala (ako to sám priznal) psychopata Matoviča k moci, aby za necelé tri roky dokonale rozvrátil právny štát u nás a zbankrotoval túto krajinu, tie presstitútky“ si „nezaslúžia žiadnu extra ochranu. Ale veď, prečo Vám to všetko hovorím, pán Diko, Vy to predsa už dávno viete, či?