V Galérii Slovenského rozhlasu: Péefka nielen ako pozdrav

Pomaly už zabudnutý fenomén PF-iek predstavuje výstava s drobnou tvorbou takmer 110 autorov!

V katalógu o tom autori Ivan Jančár, Marian Meško a Juraj Mojžiš píšu:

Prezentácia novoročných pozdravov zo zbierky Mariána Mudrocha (1945 – 2019) predstavuje veľkú tému a fenomén umenia. Poskytuje nám možnosť prezentovať tvorbu viac ako stovky slovenských, českých aj zahraničných autorov z rokov 1974−2019. „Pour féliciter“ znamená vo francúžštine „blahoželanie“ alebo „pre šťastie“.

Nevie sa presne, kedy vzniklo toto označenie, no písomné pozdravy ako prvý v Rakúsko-Uhorsku začal používať český gróf Karel Chotek z Vojnína a Chotkova. Mal veľa známych a musel ich navštevovať, aby im osobne zaželal všetko najlepšie do nového roku. Trvalo to dlho a počasie mu často znemožňovalo cestovať, takže sa k niektorým ani nedostal.

Aby dodržal bontón, rozhodol sa pre písomnú formu blahoželania, tzv. gratulačné lístky. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia český maliar a grafik Viktor Stretti napísal na novoročenku dve francúzske slová „pour féliciter“, z ktorých zostalo iba dodnes používané P.F.

PF-ky ostávajú v pamäti aj ako príbehy. V časoch normalizácie tvorili jednu z najdôležitejších možností komunikácie a výmeny diel medzi autormi. Dať o sebe vedieť, pripomenúť sa. Niektorí si dali tú námahu, že ich roznášali a sami vhadzovali do poštových schránok, alebo odovzdávali osobne – odovzdávanie PF-iek sa niekedy natiahlo aj do neskorého februára.

A predpokladám, že už v marci začali vznikať niektoré nové originálne PF-ky na ďalší rok. Ďalším krásnym príkladom spolupatričnosti umelcov v dobe normalizácie boli albumy, ktoré si medzi sebou dávali pri príležitosti jubileí umelci, ktorých priatelia výtvarníci do nich prispievali. Ale to je už iná kapitola, i keď z tej istej knihy.

Aj prostredníctvom PF-iek bolo možné sledovať, ako sa tvorba jednotlivých autorov vyvíja. Niektoré boli vtipné, ďalšie zachytávali tep doby a reagovali na aktuálne udalosti, iné boli vyzývavé, ďalšie melancholické, niektoré optimistické, iné mali apokalyptický charakter. PF-ky sa objavujú aj na trhu s výtvarným umením.

Pre niektorých zberateľov sú predmetom výmeny, podobne ako známky. – „Vymením Janu Želibskú z roku 2002 za Jozefa Jankoviča z roku 1995. Vymením Milana Adamčiaka z roku 1976 a Dalibora Chatrného z roku 1984 za Václava Boštíka z roku 1988.“

Autori však nemajú radi, ak sa ich PF-ky dostávajú na trh. Sú predsalen ich osobným a intímnym pozdravením, želaním a venovaním. V tomto môžeme dať Mariána Mudrocha za žiarivý príklad umelca i zberateľa, ktorý ich s veľkou starostlivosťou odkladal. A vďačnosť patrí aj jeho manželke pani Magdaléne Mudrochovej, ktorá sa o kolekciu stará, zabezpečila jej profesionálnu adjustáciu a katalóg k výstave. Rovnako aj Mariánovi Meškovi za odborný výber diel a Tatiane Mažárovej za odbornú spoluprácu. Vďaka nim, a samozrejme samotným autorom, si môžeme túto výstavu s radosťou pozrieť, spolu s reprezentatívnou kolekciu vybraných diel Mariána Mudrocha.

Podobné články