Zámkov a hradov má Slovensko, chvalabohu, požehnane.
Ale zatiaľ len v tom Hlohoveckom sa súčasnosť optimálne snúbi s virtuálnou budúcnosťou.
V prvom rade vás však privíta veľký spodný park, kde miestni obyvatelia s malými deťmi nájdu dostatok priestoru na zábavu i oddych.
Od vstupnej brány prejdete aj k malému amfiteátru s občerstvením. Odtiaľ vedie cesta hore k zámku. Našťastie to zvládnu aj menej zdatní turisti.
Z Wikipédie sa douvedáme, že: „Pôvodný stredoveký hrad bol postavený v 11. storočí a prvýkrát sa spomína v tzv. zoborskej listine z roku 1113. V roku 1275 kráľ Ladislav IV. daroval hrad prvému feudálnemu vlastníkovi z rodu Abovcov. Odvtedy, s malými prestávkami, patril aj s okolitými pozemkami až do roku 1945 mocným feudálnym rodom. Na hlohovskom hrade sídlili rody Ujlakiovcov, Turzovcov, Forgáčovcov a Erdődyovcov. Práve Erdődyovci hrad prestavali na pohodlné panské sídlo a obývali ho až do roku 1945, kedy sa do mesta dostali sovietske vojská. Vtedy bola na zámku zriadená nemocnica pre sovietskych vojakov. Po ich odchode sídlila v priestoroch zámku určitý čas posádka česko-slovenskej armády. Od roku 1951 boli na hlohovskom zámku obývacie priestory a učebne Výchovného ústavu pre mládež.“ Mimochodom, tá „polepšovňa“ sa len presťahovala do pôvodných hospodárskych budov vedľa zámku.
Zámok od 90-tych rokov chátral, až sa iniciatívy ujali dobrovoľníci a s účasťou mesta sa podarilo zrekonštruovať jeho podstatnú časť.
Keby ste na to neboli upozornení, ani nepostrehnete, že väčšina nábytku a vybavenia nepochádza zo zámku, pretože ten pôvodný je roztratený po iných múzeách a aj v domácnostiach Hlohovčanv, odkiaľ sa pomaly jednotlivé kusy aj vracajú.
Absolvujete teda klasickú prehliadku od zámockej kaplnky, cez hlavnú sálu až po súkromné komnaty. A potom to príde!
Celé jedno krídlo na I. poschodí je pusté, ALE vítajú vás na stolíku tablety. A po krátkej inštruktáži sa tá vecička spustí a vovedie vás do plne zariadených komnát. Kam sa tabletom pozriete, tam je niečo zaujímavé. A tak verné, že sa bojíte vykročiť od dverí, aby ste nezakopli o dobový nábytok.
A tablet vám aj porozpráva, kde sa nachádzate.
Je to skutočne neskutočný zážitok.
Cestou zo zámku sa nezabudnite prejsť po terasách plných záhonov ruží.
Hlohovecký zámok žije nielen klasickými prehliadkami, ale sa tu aj sobáši a je miestom kultúrnych podujatí. My sme náhodou zastihli predajnú výstavu bonsaiov. Tak príďte, je čo obdivovať!
