Igor Luther (* 5. august 1942, Banská Bystrica-Jakub – † 7. júna 2020, Rijeka, Chorvátsko).
Po maturite pôsobil rok v Československej televízii Bratislava ako prvý asistent kameramana. V roku 1967 ukončil štúdium na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe. Počas štúdia sa zoznámil s režisérmi Jurajom Jakubiskom a Elom Havettom a tiež s českým scenáristom Luborom Dohnalom, s ktorými neskôr spolupracoval.
Jeho celovečerným debutom bol film Juraja Jakubiska „Kristove roky“ (1967), s ktorým sa podieľal aj na ďalšej legendárnej snímke „Vtáčkovia, siroty a blázni“ (1969). Ešte pred týmto dielom spolupracoval s Jurajom Jakubiskom na krátkom filme „Dážď“, ktorý bol ocenený Hlavnou cenou na nemeckom festivale v Oberhausene. Nasledovali filmy „Muž, ktorý luže“ a „Eden a potom“, po ktorých sa Igor Luther na slovenskej kameramanskej scéne odmlčal
Po okupácii sovietskymi vojskami v roku 1968 emigroval a pôsobil v Mníchove.
Vo svojej kariére pokračoval s úspechom aj v zahraničí a stal sa dvorným kameramanom Volkera Schlöndorffa. V roku 1979 stál za kamerou pri filme „Plechový bubienok“, ktorý bol ocenený Oscarom za najlepší zahraničný film. Na svojom konte má množstvo nemeckých filmov.
Medzinárodne uznávaný kameraman spolupracoval s radom významných zahraničných režisérov, ako Michael Verhoeven, Ulrich Schamoni, Andrzej Wajda či Michael Haneke, ako aj so slovenskými exulantmi Stanislavom Barabášom, Vojtěchom Jasným a Janom Němcom.
Jeho bohatú kameramanskú filmografiu tvoria okrem iných napríklad snímky „MitGift“ (režisér Michael Verhoeven, Vražedné dedičstvo, 1976), „Liebe in Deutschland“ (režisér Andrzej Wajda, Láska v Nemecku, 1983), „Danton“ (režisér Andrzej Wajda, 1983) alebo „Das Bett“ (režisér Oskar Reif, Posteľ, 1998) či televízny film „Inferno“ (1973), ktorý režíroval Stanislav Barabáš.
S bratom, režisérom Miloslavom Lutherom, nakrútil filmy „Tango s komármi“ (2009) a „Krok do tmy“ (2014). Podieľal sa tiež na českom koprodukčnom poviedkovom filme „Praha očima…“ (1999).
Bol držiteľom Výročnej ceny SFZ, ÚSTT a Literárneho fondu SR 1967, získal aj Cena za kameru v kategórii tzv. trezorových filmov za film „Vtáčkovia, siroty a blázni“.
Igor Luther dostal nemecké filmové ocenenie Goldene Kamera (Zlatá kamera). Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos do slovenskej kinematografie, ktorú udeľuje Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), si prevzal v apríli 2016.
Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová mu 1. januára 2020 udelila Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Zdroje:
https://www.teraz.sk/kaleidoskop/zomrel-filmovy-kameraman-igor-luther/472462-clanok.html
https://www.teraz.sk/magazin/igor-luther-kameraman-oscaroveho-filmu/651786-clanok.html
Zomrel kameraman Igor Luther. Stál za oscarovým filmom, ocenila ho aj prezidentka
Spracoval: Gustáv Murín