Z nosiča batožiny sa Henry Kallan stal v USA rešpektovaným hoteliérom

Henry Kallan (1947 Šahy, okr. Levice), prezident a majiteľ hotelovej spoločnosti Library Hotel Collection, je považovaný za jedného z najinovatívnejších a najúspešnejších nezávislých hotelierov v New Yorku. Vďaka tvrdej práci a odhodlaniu sa už ako 28-ročný stal generálnym riaditeľom hotela Gotham. Jeho vášeň rozvinúť vlastnú hotelovú značku zameranú na jednotnú filozofiu sa pretavila do otvorenia siete hotelov Library Hotel Collection.

Školu si vybavil: V mladosti to s ním nevyzeralo ružovo. Škola mu nevoňala, ale keď mu hrozilo prepadnutie, vedel si to vraj „zariadiť“. „Ako chlapec som hrával futbal za Červenú hviezdu, s Čapkovičovcami. Tréner tvrdil, že mám talent, ale otec trval na tom, že musím mať poriadnu profesiu, preto som chodil na ,strojárinu‘. Vôbec ma nebavila, pravidelne som prepadal z troch-štyroch predmetov. Ale učiteľov som presvedčil, aby ma nechali prejsť pod podmienkou, že vystúpim zo školy.“ Sľub splnil. Prestúpil na strojnícku školu do Trnavy, ale ani tu sa mu nedarilo lepšie a po roku opäť odišiel – tentoraz na petržalské gymnázium, kde bola jeho spolužiačkou aj herečka Božidara Turzonovová. Kallan sa smeje, že prestup naň si musel – zrejme pre zlú študijnú povesť – vybavovať dokonca u ministerky školstva. „Po maturite som robil prijímačky do Trnavy, odbor telesná výchova a ruština. Zobrali ma, ale už vtedy som bol dohodnutý s priateľom, že ujdeme.“

Rakúska medzistanica: Namierené mali do USA. Dostali rakúske víza, cez Budapešť a Záhreb prišli do Viedne. „Rodičom som nič nepovedal, ozval som sa im z Rakúska. Tam sa začali tvrdé časy, veľa peňazí sme nemali. Dva týždne sme bývali v kamarátovom aute, a keď sme už toho mali dosť, požiadali sme o politický azyl. Prihlásili sme sa vo štvrtok večer, do pondelka nás nechali v base s najväčšími kriminálnikmi.

Dosť nás to vyľakalo. Potom nás poslali do tábora pre emigrantov. Po dvoch týždňoch sme sa vrátili do Viedne,“ opisuje začiatky emigrácie. Prvú prácu si našiel u Maďara, ktorý vyrábal šuštiaky. „S elektrickou mašinou som ich strihal podľa nákresov. Osem hodín denne, strašne ma bolela ruka. Zarábal som málo, a keď som to pred ním spomenul, povedal, že ma pošle k známemu, ktorý tie šuštiaky predáva na Mariahilferstrasse. Tomu som navrhol, že budem robiť dva týždne zadarmo, a až keď spravím veľký kšeft, nech mi dá províziu. Myslel si, že som blázon.“ Šikovný mladík však našiel miesto, kam chodili autobusy s turistami z Poľska, Maďarska a Československa, a vedúcich zájazdov presvedčil, aby ľudí priviedli do obchodu. „Museli sme vždy zatvoriť, aby nám nekradli tovar, toľko ich bolo. Urobil som úžasné kšefty a šéf mi zaplatil, čo som chcel. Bol nadšený, prehováral ma, aby som nešiel do Ameriky.“ Rozhodovanie mu komplikovala aj ďalšia vec. Asi po šiestich mesiacoch vo Viedni ho oslovili s ponukou hrať za Wacker Innsbruck. „Tréner, Slovák, ma prijal, trénoval som asi dva mesiace. Ale rakúski chlapci sa báli, že im preberiem miesto. Mrzelo ma to, no pomohlo mi to rozhodnúť sa. Trénera šokovalo, že zahadzujem možnosť hrať 1. rakúsku ligu. Prehováral ma, ale spomenul som si na spoluhráčov. Tu sa ukázalo, že aj z negatívneho sa môže stať pozitívne, čo vás posunie ďalej.“

Vytúžený džob: „Hneď na druhý deň po príchode do New Yorku som si našiel prácu vo fabrike. Platili mi minimálnu mzdu, 56 dolárov na týždeň. Ostal som tam pár mesiacov. Chcel som ísť do školy učiť sa angličtinu a zarobiť viac peňazí. Hľadal som si prácu ako pomocník čašníka, aby som mal možnosť sa pri práci aj najesť.“ Zamestnal sa vo francúzskej brasserii, robil od polnoci do siedmej ráno. Chodili tam hippies a tí ho o štvrtej ráno učili po anglicky. Zároveň sa učil vo večernej škole. Neskôr si našiel prácu v dnešnom hoteli Peninsula.

V priebehu 90. rokov Kallan rozšíril svoju sieť hotelov otvorením newyorských hotelov Elysee, Casablanca, Giraffe a Library. Vďaka hotelierskym úspechom v Spojených štátoch sa Kallan vrátil k európskym koreňom a otvoril hotely Aria v Prahe a v Budapešti. Práve budapeštiansky hotel je dnes hodnotený za jeden z najlepších hotelov na svete.

Nateraz posledný a najväčší projekt v jeho kolekcii je Hotel X Toronto na brehu jazera Ontario, ktorý bol otvorený v roku 2018. Tento mestský rezort pri jazere v Severnej Amerike bol zaradený publikáciou Condé Nast medzi 25 najlepších hotelov v Kanade. Kallan vybudoval značku Library Hotel Collection na základe svojich hlavných hodnotových princípov, pozitívnej skúsenosti hostí a ideológie pravej láskavosti. Skúsený hotelier, s vysoko vyvinutým citom pre architektúru a dizajn,  vnáša do svojich nehnuteľností dokonalý zmysel pre kvalitu, osobný šarm a jedinečnú úroveň pohostinnosti. Ako pravý vyslanec dobrej vôle šíri dobré meno Slovenska aj viac ako 50 rokov po odchode z rodnej zeme.

V roku 2021 mu bol udelené ocenenie MZV EZ SR Vyslanec dobrej vôle.

 

Zdroje:

https://www.mzv.sk/diplomacia/prezentacia-slovenska-v-zahranici/vyslanec-dobrej-vole

https://www.czsk.net/svet/clanky/osobnosti/kallan.html

Nosič batožiny dnes vlastní hotelové impérium. Ako premýšľa o biznise slovenský rodák Henry Kallan?

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články