Lucia Poppová svojím spevom očarila svet

 

Lucia Poppová (* 12. november 1939, Záhorská Ves – † 16. november 1993, Mníchov), v zahraničí známa ako Lucia Popp, bola slovenská operná speváčka (sopranistka) svetového významu.

Pôvodne začala študovať medicínu, ale po druhom semestri odišla na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Bola žiačkou významnej slovenskej opernej speváčky a pedagogičky Anny Hrušovskej. Už počas štúdia spolupracovala s Operou Slovenského národného divadla (SND), napríklad pohostinsky spievala Kráľovnú noci v „Čarovnej flaute“. Pohostinsky vystupujúca študentka VŠMU Lucia Poppová, o ktorej sa hovorilo ako o veľkom hudobno-dramatickom talente, mala v tej chvíli za sebou dve filmové skúsenosti (niekoľko sekvencií vo filme Paľa Bielika „Štyridsaťštyri“ a Aničku v jeho výpravnom „Jánošíkovi“), pár školských predstavení s vrcholom v opéra comique Ambroisa Thomasa „Mignon“ i drobnú postavičku v „Odsúdení Luculla“ od súdobého nemeckého skladateľa Paula Dessaua na javisku SND. Tesne pred ukončením štúdia ho malo korunovať absolventské predstavenie Verdiho opery „La traviata“ v SND.

Keďže v obmedzenom komunistickom režime zadubených aparátčikovnemala šancu na svetovú kariéru, v roku 1963 emigrovala do Rakúska, kde sa preslávila interpretáciou „Kráľovnej noci“ (Čarovná flauta) a v Nemecku (Kolín nad Rýnom, Mníchov), ako členka Štátnej opery vo Viedni účinkovala tiež v New Yorku a iných operných mestách. V roku 1966 debutovala v Covent Garden a v roku 1967 v Metropolitan Opera.

Vynikala najmä ako interpretka postáv v dielach W. A. Mozarta a Richarda Straussa. Bola tiež vyhľadávaná ako koncertná a komorná speváčka. Hrala vo filme „Jánošík“ I-II. Mala titul „Kammersängerin“ viedenskej a mníchovskej Štátnej opery. Počas svojej kariéry nahrala nespočetné množstvo opier a piesní, medzi inými „Nápoj lásky“ (L’elisir d’amore), „Figarova svadba“ (Le nozze di Figaro), „Příhody Lišky Bystroušky“, „Rigoletto“ a iné. Výber z Mozartových árií v jej interpretácií vydalo vydavateľstvo EMI v prestížnej edícií „Great Recordings of the Century“.

Jej celosvetový úspech otvoril dvere dokorán aj ďalším slovenským operným interpretkám, napríklad Edite Gruberovej, Eve Blahovej či z novšej generácie Adriane Kučerovej.

Každoročne sa na jej počesť usporadúvajú koncerty v Slovenskej Filharmónii v Bratislave – Hommage a Lucia Popp.

Zomrela v Mníchove na rakovinu mozgu vo veku 54 rokov. Je pochovaná na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.

Jej život zdokumentovala aj Slovenská televízia, TU.

 

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Lucia_Poppov%C3%A1

https://operaslovakia.sk/lucia-poppova-strieborny-hlas-a-zlate-srdce/

https://www.topky.sk/cl/1001053/2629675/Smrt-hned-po-narodeninach–Slovenska-spevacka-tajila-vaznu-chorobu-

https://hnonline.sk/history/profily/2039894-hviezda-operneho-neba-ktora-nikdy-nezhasla-o-tazkej-chorobe-lucie-poppovej-takmer-nik-nevedel

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

SLOVINSKO: Jeruzalem v rezorte zasľúbenom

Už v komunistickej Juhoslávii sa Slovinci mali zo všetkých tamojších nácií najlepšie. Sú totiž podnikaví. A po páde komunizmu dokázali ako prví predať aj kravské… Pardon, hovoríme

SLOVINSKO: Maribor alebo Marburg?

Rovnako by sme sa mohli opýtať: Bratislava alebo Pressburg? Málokto na Slovensku si dnes už uvedomuje, že v Bratislave sa do I. svetovej vojny hovorilo hlavne