Voda nad zlato
Takému slávnemu prístavu ako je Sevilla paradoxne chýba voda, samozrejme tá pitná. Keď tu hostili Expo dostalo vo svetovej tlači aj prívlastok najväčšieho klimatického experimentu na svete. Pri vchode vítala návštevníkov takmer tridsaťmetrová guľová konštrukcia, ktorej stovkami trysiek prúdiaca voda vytvárala pozoruhodný efekt vodného glóbu ako predzvesť toho, čo čaká návštevníkov ďalej. Osvieženie chodcom poskytovali kvetinové arkády, z ktorých neustále padal jemný vodný poprašok. V pálivom letnom slnku tu voda vytvárala zázračný svet vzdorujúci miestnemu podnebiu. Na každom kroku návštevníci nachádzali osviežujúce fontány, jazierka, dokonca stromy, z ktorých pulzovali vodné spŕšky. Niektoré pavilóny boli postavené práve na vodných efektoch ako takmer dvadsaťmetrová sklenená stena anglického pavilónu s vodnými kaskádami. Vrcholom bol umelý vodný kanál privádzajúci vody rieky Guadalaquivir do obrovskej vodnej nádrže, kde sa každý večer desaťtisíce návštevníkov prizeralo atraktívnej vodnej show s vodotryskami a pôsobivo nasvietenými vodnými obrazcami.
Po skončení Expa však voda zmizla nielen z výstavného areálu, ale nedostávalo sa jej ani samotnému mestu. Obzvlášť kritická situácia nastala v januári, kedy televízne spravodajstvo denne informovalo o mimoriadne nízkej hladine rieky i vodných zdrojov. Podľa informácií dennej tlače, spotreba vody bola dramaticky znížená o tretinu. K úsporným opatreniam patrilo napríklad vypínanie vody medzi 19:00 a 7:00 hodinou, ale aj zákaz podávania nápojov v reštauráciách v sklenených pohároch, pretože ich umývanie by viedlo k veľkej spotrebe. Denne sa k problému vyjadrovali ministri, vodohospodári, ale najmä majitelia rozsiahlych polí, veď úroda bola ohrozená predovšetkým. Volanie po daždi, po životodarnej vlahe došlo tak ďaleko, že do centra Sevilly vyšla mohutná procesia na čele s významnými cirkevnými hodnostármi. Ulicami bola za účasti desaťtisícov obyvateľov nesená socha patrónky mesta „La Virgen de los Reyes“. Sevilla bola teda najskôr pol roka výstavnou skriňou modernej civilizácie, exhibíciou zdôrazňujúcou objavy a výboje nášho storočia. O pár mesiacov sa tá istá Sevilla obracala k nebesám v prosbe o vodu…
Celá táto procesia, pozorne sledovaná všetkými významnými španielskymi T.V. spoločnosťami, bola zasvätená jedinému – prosbe o vodu. Prosba bola o to naliehavejšia, že obvyklé obdobie dažďov má v Seville krátke trvanie a sústreďuje sa na zimné mesiace. Z tejto vlahy potom mesto i kraj prežíva povestne sparné letá.
Ak sa tak civilizovaný a kultúrny národ (ktorý má každý večer k dispozícii najnovšie správy z meteorologických družíc) vracia k modlitbám za „zoslanie dažďa“, je to hodné zamyslenia. Počul som vtip, že by vraj cirkevné autority nepodnikli taký zúfalý pokus, keby nemali zaručené správy z ešte výkonnejších satelitov monitorujúcich počasie.
Vytúžený dážď nakoniec predsa len prišiel a v živote som nevidel tak šťastím žiariaceho meteorológa, ako bol ten, ktorý po týždňoch čakania mohol na televíznych obrazovkách ukázať, že nad Sevillou bude konečne zamračené. Zdá sa, že aj moderná civilizácia má svoje zjavné limity. Jedným z nich je voda. Nemali by sme na to zabúdať ani u nás…
Gustáv Murín
(pokračovanie)
Viac informácií o Španielsku nájdete na http://www.walkers.sk/spanielsko.php.
