Aj u nás už poznáme pojem technická pamiatka. Zväčša ide o starú budovu, ktorá je obnovená ale už za iným, zväčša kultúrnym, účelom. Preto je takpovediac životný projekt kaligrafa, rezbára písmen, dizajnéra a pedagóga Marko Drpiča unikátny v oživení technickej pamiatky v pôvodnom účele, ktorý sa práve v tejto dobe ukazuje ako nadčasový.
Sám o tom hovorí:
Ako grafický dizajnér som občas musel navštíviť tlačiareň podpísať nátlačok, aby sa mohla začať výroba. Pri jednej z týchto príležitostí som mal chvíľu voľného času a tak som sa začal túlať po obchode. Vošiel som do miestnosti s nápisom „Composing Room“ na dverách a vnútri bola väčšina vybavenia, ktoré sa očividne nepoužívalo celé desaťročia a miestnosť sa stala skôr úložným priestorom. Fascinovalo ma všetko, čo tam bolo, a požiadal som ich, aby mi zavolali, ak by sa toho niekedy plánovali zbaviť. O rok neskôr mi zavolali. Odvtedy na 10 rokov v mojom dome čakali dve listové skrine na budúce využitie.
V roku 2010 bola Ľubľana vyhlásená za Svetové hlavné mesto knihy (titul udelený UNESCO na jeden rok). Oslovil som magistrát mesta, že mám nejaké vybavenie súvisiace s výrobou kníh a spýtal som sa, či by nemali záujem vystaviť ho. Boli nadšení, že môžu pomôcť, a ja som dostal veľký priestor v srdci Ľubľany. Deň po otvorení sa mi obrátil život hore nohami. Médiá boli všade – televízne štáby, rozhovory, návštevy školákov… desať hodín denne intenzívnej interakcie.
A potom sa stalo niečo zvláštne. Dôchodcovia z polygrafického priemyslu ma začali navštevovať, zdieľať príbehy a podrobnosti zo svojej kariéry – ruční sadzači, strojní sadzači, litografi, tlačiari, korektori, kníhviazači a ďalší. Strávili so mnou čas, vysvetľovali mi mnohé detaily ich pracovných procesov. Počas toho trojmesačného obdobia som dokonca zorganizoval festival s názvom „Festival listov“. Jeho súčasťou boli workshopy, premietania a prednášky o dizajne, kníhtlači, vyrezávaní písmen do kameňa a typografii. Hlavnou akciou bola tlač plagátov parným valcom. Po skončení festivalu a so všetkými pozitívnymi ohlasmi a referenciami, ktoré som dostal, som oslovil magistrát s otázkou, či je nejaká šanca zabezpečiť trvalý priestor. Opäť radi pomohli a my sme dostali krásny klenutý priestor vedľa štúdia, v ktorom vítam návštevníkov.
Založili sme štúdio kníhtlače a začali sme sa spájať so školami a univerzitami. V roku 2015 sa priestor, ktorý teraz vyžívame, uvoľnil aj na prenájom. Nájomné však bolo nad naše sily, o čom som sa zmienil pred profesorom na Akadémii. Jeho okamžitá odpoveď bola: „V žiadnom prípade za to nebudete platiť nájom!“ Čoskoro nato dekan Akadémie napísal odporúčací list Ministerstvu kultúry, ako aj riaditelia všetkých národných múzeí v Ľubľane!
Vďaka týmto listom a poslaniu mojej spoločnosti sme získali štatút „Spoločnosti verejného záujmu“, čo znamenalo, že štúdio bolo možné prenajať bezplatne. Odvtedy sme sa stali súčasťou výmenného programu Erasmus na všetkých troch úrovniach. Pravidelne hostíme miestnych aj zahraničných študentov na stáže a sme členmi medzinárodných spoločností, kde si vymieňame všetky druhy informácií. Oživili sme remeslo výroby drevených písmen na tlač bez použitia moderných technológií a teraz patríme medzi hŕstku ľudí na celom svete, ktorí túto zručnosť stále praktizujú.
V priemere dostávame každý mesiac niekoľko listov od ľudí, ktorí chcú darovať niečo súvisiace s kníhtlačou – či už je to fotografia, 2,5-tonový tlačiarenský stroj alebo 10 zásuviek oloveného typu.
Naša zbierka sa rozrástla na približne 25 ton zariadení, pričom 6 ton je len oloveného typu. Teraz je väčšia ako zbierka v Národnom technickom múzeu.
Spolupracujeme aj s grafickými dizajnérmi a agentúrami, pričom vyrábame inovatívne komerčné práce. Časť ateliéru je zriadená ako malá predajňa a dielňa pre návštevníkov.
Už druhýkrát po sebe bolo naše štúdio ocenené „Najlepší zážitok v Ľubľane“ za naše krátkodobé workshopy. Často sa ma pýtajú: „Pracuješ tu sám?“ Odpoveď znie: „Áno.“ Za posledných 15 volebných období však dobrovoľníci venovali približne 3000 hodín svojho času pomoci našej dielni. Bez ich pomoci by sme neboli tam, kde sme dnes.
A o tom všetkom hovorí Marko Drpič aj naživo TU.
Treba dodať, že pánovi Drpičovi posielajú z tlačiarní aj unikátny papier, ktorý im ostal bez úžitku, takže môže vyrábať aj materiálovo unikátne tlače. A to najzaujímavejšie pre návštevníkov je to, že si takú mini-tlač, tzv. merkantil, môžete s pomocou majstra stvoriť aj sami, napríklad unikátne vlastnoručne vyrobené vizitky!
Takže až Vás čas zaveje do Ljubljani, neobíďte tento unikátny skanzen ľudského umu a tvorivosti na:
Zavod tipoRenesansa
Breg 22
SI-1000 Ljubljana
Foto:
tipoRenesansa a autor
Gustáv Murín
