Antónia Lišková (* 25. marca 1977, Bojnice) je slovensko-talianska herečka, ktorá stvárnila rolu lekárok v seriáloch „Očarenia“ a „Milenky“.
Na Slovensku žila do sedemnástich rokov. Po štúdiu strednej farmaceutickej a chemickej školy odcestovala do Talianska, kde sa trvalo usadila a podstúpila proces naturalizácie.
Spočiatku bola zamestnaná ako čašníčka v rímskom bare a opatrovateľka. Následne začala modelingovú kariéru v Miláne. K tomu povedala pre miaumagazin.sk: „Je pravdou, že som robila modelku, na tom však nebolo nič, čo by ma bavilo, robila som to čisto kvôli peniazom. Do reštaurácie, kde som pracovala ako čašníčka, chodievala istá módna agentka, ktorá ma dlho presviedčala, aby som to skúsila. Nakoniec poslala moje fotky do Milána a tam som pracovala hlavne ako fotomodelka pre rôzne kampane, na prehliadkové móla som totiž nemala tú správnu výšku. Modelkou som bola dva roky, ale za seba musím povedať, že svet módy je strašný…“
Hereckú dráhu začala, keď odprevadila kamarátku na casting role ruskej špiónky a filmári neplánovane obsadili ju. Začala tak hrať v televíznych seriáloch a filmoch.
O svojich začiatkoch povedala (miaumagazin.sk): „Z dnešného pohľadu viem, že to bolo takmer bláznovstvo. Maturovala som v Taliansku a aby som dostala potrebné papiere, prihlásila som sa tam aj na vysokú školu a popri tom ešte pracovala. Práce som však nakoniec mala toľko, že som školu nedokončila, našťastie som sa veľmi rýchlo naučila jazyk, čo mi otvorilo cestu. Bola som samouk a popri práci čašníčky som sa doma ešte drvila taliančinu. Za päť mesiacov som ňou už plynule rozprávala, no nemyslím, že moja taliančina bola dôvod, prečo sa na mňa nikdy nedívali ako na cudzinku. Taliani otvoria náruč každému, prijmú k sebe všetkých, nikoho nedokážu poslať domov. Cudzinec sa v Taliansku vďaka tomu veľmi dobre integruje, musí sa však naučiť jazyk, rešpektovať miestne pravidlá a žiť podľa tamojších zákonov. Ja to tak robím a oni dnes o mne v Taliansku nepíšu ako o slovenskej herečke. Pre nich som jednoducho Talianka.“
Hrala vo viacerých talianskych televíznych filmoch a seriáloch. Za svoj film „Riparo“ získaka rad ocenení: Zlatý glóbus 2008 ako Vychádzajúca herečka, titul Najlepšia herečka z festivalov Annecy Italian Cinema Festival, Lecce Festival of European Cinema.
O svojom herectve povedala (miaumagazin.sk): „…nerozprávala som perfektne po taliansky, ani výzorom som veľmi Talianku nepripomínala. Dnes už je všetko inak a Talianom nezáleží na tom, ako vyzerám. Mám šťastie, že sa dokážem prispôsobiť, že som „versatile“, teda univerzálna herečka, ktorá dokáže byť vždy niekým iným. Mnohí herci v Taliansku, na Slovensku, ale aj v Amerike žijú v škatuľke a boja sa vziať úlohy, ktoré sú niečím iné, lenže vystúpiť zo svojej komfortnej zóny je pre herca nesmierne dôležité. Je to výzva. Jasné, môže to herca posunúť, lebo to v ňom čosi o kúsok zmení, ale môže to aj pokašľať, tak ako každý iný človek v akejkoľvek práci. A hrať vo filme niekoho zlého? Nemám z toho strach, občas treba zariskovať, veď ktoré iné povolanie dovoľuje človeku byť stále niekým iným? V tomto je herectvo prenádherné.“
Nominovaná bola na taliansku filmovú cenu Donatelov David. Prvú postavu v slovenčine stvárnila v seriáli „Milenky“ z roku 2018, na ktorú nadviazala romantickým filmom „Šťastný nový rok“ (2019).
V januári 2010 sa vydala za plastického chirurga Lucu Ferrareseho. Paru sa už v roku 2005 narodila dcéra Liliana. V roku 2012 došlo k odlúčeniu manželov.
Žije v Ríme so svojím talianskym priateľom.
Zdroje:
https://www.csfd.sk/tvorca/57213-antonia-liskova/biografia/
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ant%C3%B3nia_Li%C5%A1kov%C3%A1
Spracoval: Gustáv Murín
