Z knihy „Mafia na Slovensku – Stručné dejiny zla“ (ako e-kniha dostupná TU) vyberáme:
Podľa Prešovského korzára (SME.sk) Černák hovoril po rokoch pred súdom aj o tom, ako sa z vodiča autobusu stal zločincom: „Moja kriminálna kariéra sa začala v roku 1991. Vtedy som nastúpil do vlaku, ktorý smeroval k organizovanému zločinu. Vybrali sme si túto cestu dobrovoľne, lebo nám to tak vyhovovalo.“
Bojkun bol manžel Házyho sesternice a býval rovnako ako Házyovci v Liptovskej Tepličke. Házy ho teda vytiahol z domu a priviedol k sebe. Kým podporné komando čakalo v kuchyni veľkého domu, kde bývali tri rodiny, u Házyovcov na poschodí sa odohrávala búrlivá konfrontácia. Po nej sa objavil Házy a strčil svojho nepodareného príbuzného do auta k ostatným. Zámienkou malo byť, že pôjdu za Bojkunovou ženou, Házyho sesternicou. Keď sa však pohli iným smerom, Bojkun pochopil, že mu ide o život, a pokúsil sa z auta vyskočiť. Černák ho však zadržal a Házy udrel do tváre zo slovami, že keď to skúsi ešte raz, vie, čo ho bude čakať. Keď došli autom do lesov neďaleko Hrabušíc, Házy vystrčil Bojkuna z auta a vliekol ho preč. Černákov brat Vladimír tam už dopredu vykopal improvizovaný hrob. O chvíľu sa ozval výstrel. Černák po 24 rokoch ukázal na miesto, kde boli zakopané ostatky Bojkuna. Ten takto skončil ako 22 ročný.
Černákova skupina sa dala aj na nájomné vraždy. Ako prvý takto skončil začiatkom novembra 1993 Jaroslav Ivanovič Oros. Ukrajinec, žijúci v Banskej Bystrici zomrel, keď si miestny podnikateľ u černákovcov objednal jeho zastrašenie, lebo ho s ďalšími Ukrajincami vydierali. Honorár černákovcom bol kamión vodky, ktorú ďalej predali.
Prvou obeťou vraždiacej beštie mafiána Černáka bol krčmár Miroslav Vlček – majiteľ telgártskej reštaurácie Femina, kde v auguste 1993 v krčmovej bitke dobili a dokopali na smrť Milana Schwarzbachera. Za to stáli pred banskobystrickým súdom o štyri roky mladší brat Mikuláša Černáka, Vladimír, a jeho komplic Ján Handula. Vlček svedčil o priebehu udalosti s tým, že mu policajti sľúbili ochranu, ktorú nikdy nedostal. Černákovci sa ho pokúšali zastrašovať, ale ich vyhrážkam, že ho „dajú dolu“, neveril. Tak ho vylákali z krčmy, po mučení donútili napísať odvolanie svedectva, a nakoniec ho Házy zastrelil a zakopal. Ilegálny hrob prekryl plechom, aby ho nebolo možné nájsť termovíziou. Typické pre tú dobu bolo, že súd po zmiznutom svedkovi nepátral a vrahov Schwarzbachera pre nedostatok dôkazov oslobodil.
Dňa 16. apríla1994 na objednávku Rudolfa Bielika zinscenoval Černák mafiánsku popravu Bielikovho konkurenta v biznise, Igora Mihálika. Zmocnili sa ho Černákovi kumpáni a odviezli do Brezna, do garáže domu Kaštanových rodičov. Tam ho omámili a odviezli do lesa pri Čiernom Balogu. Andrej Ambróz svietil baterkou, keď Černák dvomi výstrelmi do hlavy Mihálika zavraždil.
V septembri 1994 Černák zinscenoval vraždu Jozefa Filipa, ktorého podozrieval, že je policajný konfident. Filip býval v popradskom hoteli Gerlach, a hoci po ňom bolo vyhlásené pátranie, policajti po neho neprišli, ani keď dostali tip. V deň narodenín Milana Reichela, ktorý hotel viedol, prišiel Černák so svojimi komplicmi, Filipa opili a vyviezli do lesa, kde ho Černák pred vopred pripravenou jamou zastrelil.
V októbri 1994 Černák zastrelil pôvodného člena bandy Jozefa Štefana. Štefan šoféroval vlastné auto Volkswagen Corado, spolu s ním sa viezli z Bratislavy Černák a Láboš. Neďaleko obce Hronský Beňadik Láboš vystrelil zo zadného sedadla, a Štefan sa v šoku zrútil. Ale auto pokračovalo neriadené ďalej, na čo zo sedadla spolujazdca vystrelil aj Černák a guľka zasiahla pľúcny lalok, pečeň a slezinu obete. Ani to nestačilo a auto skončilo v potoku. Černák spolu s Lábošom ešte dokonávajúceho Štefana v aute poliali benzínom a zapálili. Upálenie zaživa potvrdili stopy karbonylhemoglobínu v krvi obete. Kaštan, idúci s ďalšími v druhom aute, kúpil kanister benzínu údajne už dopredu v Bratislave.
Dňa 18. novembra 1994 Černák zosnoval vraždu staršieho z prievidzských bratov Bielikovcov, Rudolfa († 37). Tí sa zaoberali obchodom s pohonnými hmotami. Výborne im to vynášalo, a tak sa ako „dobré husi na šklbanie“ dostali do zorného poľa černákovcov. Obete svojich vrahov poznali, lebo všetci sa pohybovali na okraji zákona. Kšefty Bielikovcov, ako väčšiny tých, čo sa vtedy vrhli na obchody s pohonnými hmotami, neboli čisté. Je to paradox, ale pôvodne si oni objednali vraždu konkurenta Igora Mihálika. Rudolf mal však neobvyklú požiadavku, že chce určenú obeť vidieť, než vyplatí peniaze. Černák mal „lepší“ nápad. Pošepkali mu to Lenhart a Štefan (Černák neskôr oboch zabil) – z dvoch bratov bol starší ten rozvážnejší, mladší Robert veľa pil a fetoval. Napadlo im, že ak by odstránili Rudolfa, dostali by sa ľahšie k jeho kšeftom. Róberta si mal zobrať na starosť Miloš Kaštan a peniaze by sa len hrnuli. Keď prišiel Bielik do Banskej Bystrice, Černák práve sedel v hoteli Lux. Okrem neho sa k Bielikovi pridali aj Kaštan, Lenhart a Štefan. Spolu vyrazili Bielikovým autom na Čierny Balog. Keď dorazili na miesto, ukázali Bielikovi smerom do hustého lesa. Tam pri vykopanej jame vraj čaká muž, ktorého chcel dať zavraždiť. Vymyslená historka vychádzala dokonale. Bielik černákovcom skočil na lep. Neskôr, už ako väzeň na doživotie, si Černák vymyslel „priznanie“, ako podozrievavý Bielik začal vyťahovať zbraň a ako s ním o ňu zápasil. Tento najväčší rozprávkar medzi slovenskými mafiánmi už zabudol, že sa už po vykonanom čine šiel začerstva pochváliť Reichelovi do Popradu. Reichel si teda pamätá, že Černák hovoril ako sám zrazu vytiahol zbraň, priložil ju Bielikovi k spánku a chcel ho zabiť, ale zbraň sa zasekla. Strachom paralyzovaný Bielik sa pýta: „Miki, ty ma chceš zabiť?“. Černák ho ubezpečoval, že nie a priložil mu zbraň k hlave druhýkrát, ale zase zlyhala, až keď ňou tresol o strom, bola schopná streľby. Černák takto svoju obeť sám v lese odrovnal na tretí pokus, a o likvidáciu mŕtvoly sa už nestaral. Jeho kumpáni potom Bielika vyzliekli, hodili do jamy a zahrabali. Černák sa neštítil vziať si auto obete, Mercedes. Keď sa s novým „úlovkom“ prišiel Reichelovi pochváliť, na sedadle spolujazdca boli ešte chlpy od Bielikovho psa.
Dňa 10. marca 1995 Černák zorganizoval vraždu druhého z bratov Bielikovcov, Róberta († 26). Tomu nahovorili, že jeho brata Rudolfa zabil ich konkurent a nasadili mu černákovca Štefana, akože ochranku jeho ženy. Bielik po smrti staršieho brata hodne pil a užíval drogy, takže sa stal bábkou v rukách mafiánskych pijavíc. Ako vrchol cynizmu Štefan jeho ženu znásilnil. Bielikova rodina im bola úplne napospas. Róberta zlákali do Bratislavy na služobnú cestu. Vtedy Černák úzko spolupracoval so Sýkorom, a tak sa rozhodol o tučnú korisť podeliť. Priebeh vraždy po rokoch opísal sám Černák (aktuality.sk): „Na Roba (Bielika) skočil Miro (Sýkora), Duran a brat Vlado (Černák). Začali ho škrtiť káblom. Ako ho škrtili, chrčal… Zdalo sa mi, že to veľmi dlho trvá, nemohol som sa na to pozerať, zobral som pištoľ a strelil ho do hlavy. Potom ho potiahli do sadu, kde bola jama, a tam ho zahrabali“. Jeho mŕtvolu zakopali v záhrade, ktorú vlastnil v Rači Peter Križanovič, prezývaný Duran.
Dňa 30. mája 1995 došlo k mafiánskej poprave Branislava Škublu. Jeho mŕtvolu našla polícia na diaľnici medzi Trnavou a Piešťanmi. Podľa štúdie Generálnej prokuratúry: „…nájdené telo (bolo) zavraždeného Branislava Škublu, ktorý bol súčasťou skupiny okolo Mikuláša Černáka. Vraždu, ktorej motívom podľa zistení polície bola odveta Mikuláša Černáka za to, že určenej osobe neodovzdal za protislužbu finančné prostriedky v takom rozsahu, ako ich prevzal…“ Škubla si objednal vraždu Žaluďa, ktorú černákovci zbabrali. Na druhej strane od Černáka prevzal mastný úplatok pre sudcu, aby Černákovho brata Vladimíra prepustil z väzby. To sa stalo, ale bez úplatku, ktorý si Škubla zrejme ponechal. V auguste 2020 sa Černák k vražde Škublu priznal.
Dňa 10. marca 1995 Černák zorganizoval vraždu druhého z bratov Bielikovcov, Róberta († 26). Tomu nahovorili, že jeho brata Rudolfa zabil ich konkurent a nasadili mu černákovca Štefana, akože ochranku jeho ženy. Bielik po smrti staršieho brata hodne pil a užíval drogy, takže sa stal bábkou v rukách mafiánskych pijavíc. Ako vrchol cynizmu Štefan jeho ženu znásilnil. Bielikova rodina im bola úplne napospas. Róberta zlákali do Bratislavy na služobnú cestu. Vtedy Černák úzko spolupracoval so Sýkorom, a tak sa rozhodol o tučnú korisť podeliť. Priebeh vraždy po rokoch opísal sám Černák (aktuality.sk): „Na Roba (Bielika) skočil Miro (Sýkora), Duran a brat Vlado (Černák). Začali ho škrtiť káblom. Ako ho škrtili, chrčal… Zdalo sa mi, že to veľmi dlho trvá, nemohol som sa na to pozerať, zobral som pištoľ a strelil ho do hlavy. Potom ho potiahli do sadu, kde bola jama, a tam ho zahrabali“. Jeho mŕtvolu zakopali v záhrade, ktorú vlastnil v Rači Peter Križanovič, prezývaný Duran.
Dňa 30. mája 1995 došlo k mafiánskej poprave Branislava Škublu. Jeho mŕtvolu našla polícia na diaľnici medzi Trnavou a Piešťanmi. Podľa štúdie Generálnej prokuratúry: „…nájdené telo (bolo) zavraždeného Branislava Škublu, ktorý bol súčasťou skupiny okolo Mikuláša Černáka. Vraždu, ktorej motívom podľa zistení polície bola odveta Mikuláša Černáka za to, že určenej osobe neodovzdal za protislužbu finančné prostriedky v takom rozsahu, ako ich prevzal…“ Škubla si objednal vraždu Žaluďa, ktorú černákovci zbabrali. Na druhej strane od Černáka prevzal mastný úplatok pre sudcu, aby Černákovho brata Vladimíra prepustil z väzby. To sa stalo, ale bez úplatku, ktorý si Škubla zrejme ponechal. V auguste 2020 sa Černák k vražde Škublu priznal.
Dňa 5. septembra 1995 Černák zinscenoval a previedol so svojimi kumpáni vraždu Milana Piliara. Bola to pomsta za neplánovanú smrť Láboša pri konflikte s ochrankou diskotéky, ktorú mal na starosti práve Piliar. Na jeho vraždu si Černák prizval gang sýkoriek. Černák sa k tomu priznal až o štvrťstoročie, paradoxne preto, že si od toho sľubuje predčasné prepustenie z doživotného trestu.
Konca roku 1995 sa nedožil Peter Lepieš. Z účastníctva na príprave jeho vraždy boli po rokoch obvinení bossovia bandy sýkoriek. Udal ich najnovší mega-kajúcnik Černák, keď vypovedal, že sýkorovec Lališ mu pomohol s likvidáciou dvoch mužov, ktorým sa chcel pomstiť za smrť spoluzakladateľa černákovskej skupiny, Martina Láboša. Toho dobodali na diskotéke v hoteli na Krpáčove v roku 1995. Za jeho predčasný koniec zaplatil svojim životom šéf diskotéky Peter Lepieš, aj šéf ochranky hotela Milan Piliar.
Dňa 30. apríla 1996 Černák so svojimi kumpáni zavraždili Tibora Kohuláka. Mikuláš Černák a Miloš Kaštan donútili vyhrážkami podnikateľa Kohuláka, konateľa rožňavskej firmy Alkyon, objednať plech z Ferrostavu VSŽ Košice a prostredníctvom Vladimíra Rybárika ho odpredať. Peniaze však musel odovzdať obžalovaným, čím vznikla škoda takmer 17,5 milióna korún (cca 580 240 eur). Černák sa k tomu priznal až o štvrťstoročie, paradoxne preto, lebo si od toho sľubuje predčasné prepustenie z doživotného trestu.
Dňa 22. mája 1996 po desiatej večer v posilňovni v Sásovej (Banská Bystrica) skončili svoju životnú púť známi kulturisti, bratia Grolmusovci, a ich kamarát, keď sa so spolumajiteľom posilňovne chceli dohodnúť, čo so spoločným dlhom. Ten si privolal na pomoc černákovcov a Černák po krátkej potýčke všetkých troch zastrelil. Vtedy sa ešte jeho komplic Kaštan pokúšal upozorniť policajtov na tento krvavý čin, ale márne – boli hluchí a slepí. Naopak, Černák sa potom chválil Reichelovi, že zavraždení „ležia ako žabičky horeznak v sprchách“. Zvrátený zmysel pre humor Černáka neopúšťal ani pri vraždení.
Ladislav Šuhajda kšeftoval s kradnutými autami s mafiánskym bossom Holubom, ale najbližší mu boli bratia Mellovci. Zmizol 22. júla 1996, keď išiel na Černákov príkaz s bratmi Mellovcami do Banskej Bystrice. Pár dní predtým doviezol totiž Černákovi tigra z východu Slovenska za 120 000 korún (cca 3 900 eur). Černák mu vtedy povedal, že je práve na ceste a tie peniaze pri sebe nemá. Tigra nech nechá u neho v Brezne, a po peniaze sa má zastaviť inokedy. Šuhajda sa však z tej cesty už nevrátil. Mal len 25 rokov… V decembri 2019 sa Černák k vražde Šuhajdu priznal „v balíku“ 16 mafiánskych vrážd, ktoré boli súčasťou jeho dohody o vine a treste schválenej v auguste 2020 Okresným súdom v Banskej Bystrici.
Dňa 23. decembra 1996 Černák zinscenoval a previedol so svojimi kumpáni vraždu bratov albánskeho pôvodu – mladšieho Nedata Junuziho a staršieho Talata Demira Veliu. Pod prezývkami Róberto a António boli považovaní za bossov albánskeho drogového kartelu, ktorý v tom čase rozbiehal svoje aktivity na Slovensku. Černák sa k vraždám (na ktorých mali mať podiel aj medzičasom zlikvidovaní Peter Šipula a Michal Csémi, ale čiastočne aj odsúdení Ján Kán a Miloš Kaštan) priznal až o štvrťstoročie neskôr.
Vo februári 1997 na návštevu Černákovej kancelárie v CBS Security 3 doplatil Pavol Lenhart. Na mieste ho Černákovi komplici zvalili na zem a pridržali mu ruky aj nohy. Dve strely do hlavy vraj vyplnili „objednávku“ bossa Ivana Mella z Prievidze. Kaštan ešte predtým mal upozorniť ekonómku vo vedľajšej kancelárii, aby sa nezľakla, keď bude počuť krik. Černákovo priznanie znie: vraj sa s Lenhartom rozprával v kancelárii, do ktorej znenazdajky vtrhli bratia Mellovci a zabili ho. Tí mali s Lenhartom spor pre peniaze za objednanú vraždu Petra Steinhübela, nazývaného Žaluď. Pavol Lenhart bol teda, podľa všetkého, sám nájomným vrahom. Možno aj preto sa zachoval výnimočne chladnokrvne a Černákovi tesne pred výstrelmi povedal, aby jeho telo nezakopávali, nech rodina vie, ako skončil. Tak aj urobili a Lenhartovo telo bolo neskôr nájdené v jeho aute na Budiši. Ešte po rokoch to Černák mal dávať za príklad, že Lenhart bol jedným z mála, čo ani v takejto situácii nežobronil o život.
Dňa 6. marca 1997 o 23:00 hodine medzi štátnou cestou číslo 60 a Domom kultúry v Banskej Bystrici vtedy neznámi páchatelia zaútočili za použitia strelných zbraní na dve osobné motorové vozidlá, v ktorých bolo spolu osem osôb. Išlo o autá značiek Mercedes 300 sivočiernej farby so ŠPZ okresu Topoľčany a Daewoo Nexia sivozelenej metalízy so ŠPZ okresu Trnava. Podľa nábojníc zaistených na mieste činu páchatelia použili samopal a pištoľ ráže deväť milimetrov. Zastrelili údajného bossa podsvetia Petra Novotného a dvoch ochrankárov postrelili. Černákovci sa pri tomto útoku rozmiestnili tak zle, že sa skoro sami postrieľali. Následne ušli do Černákovho bordelu, kde to oslávili.
Dňa 15. marca 1997 Černák s bandou v kancelárii jeho firmy zavraždili Šipoša s Potáčom. Prvý bol pôvodným bossom bandy zápasníkov z Dunajskej Stredy, ktorým sa vymkol spod kontroly ich pôvodne podriadený na krvavé práce – Pápay zvaný Papa Joe. Ten prevzal teritórium a zvyšky šipošovcov museli ustúpiť do Maďarska. Šipoš sa mylne domnieval, že sa s pomocou Černákových zabijakov Pápaya zbaví. Viezol kvôli tomu aj zálohu na mafiánsku popravu. Ibaže Černák si už Pápaya podriadil a na jeho likvidácii nemal záujem. Na slovenské porekadlo „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne“ tak doplatil boss Šipoš aj s ochrankárom.
Dňa 25. marca 1997, desať dní po predošlej dvojnásobnej vražde, Černák s bandou v hoteli Gerlach doslova zamordovali 32-ročného Gustáva Slivenského. Ten sa pôvodne z policajta, čo chytal autíčkárov, sám stal autíčkárom a v rámci svojich vlastných mafiánskych aktivít sa dostal do konfliktu s Černákom. Ten sa rozhodol na exemplárnu výstrahu Slivenského nielen zabiť, ale jeho hlavu dal odrezať a vystaviť ju na druhý deň pred obytný dom, kde Slivenský býval. Hlave nasadili Mellovci policajnú čiapku…
Dňa 22. mája 1997 zmizol Ing. Vladimír Bachleda, prednosta Okresného úradu v Poprade, ktorý sa z obchodného stretnutia vrátil pred firmu Tatramat a. s. Poprad, kde mal zaparkované osobné motorové vozidlo zn. BMW M5, a na ňom po 22:00 hod. odišiel. Auto zaparkoval v garáži v blízkosti svojho bydliska, domov však neprišiel. Ing. Vladimír Bachleda bol zavraždený v súvislosti s jeho majetkovým podielom v Tatravagónke Poprad. O tento mal záujem Peter Steinhübel, ktorý požiadal Mikuláša Černáka o sprostredkovanie získania príslušného podielu od Ing. Vladimíra Bachledu. Černákovci ho navštívili viackrát v jeho úrade, ako posilu si privolali aj sýkorovcov a Mellovcov. Keď naposledy odmietol odpredaj svojho podielu, tak mu pohrozili, že ho „dajú dole“, na čo im v domnienke, že ho chcú dať dole z funkcie, ktorú zastával ako prednosta Mestského úradu, povedal, že mu to nevadí. Neskôr sa zabávali na tom, že nepochopil, že „dať dole“ v ich reči znamená zavraždiť. Ing. Vladimír Bachleda bol unesený, páchateľmi držaný na viacerých miestach a prinútený k prepisu svojho obchodného podielu… Podľa nepotvrdených správ ho dovliekli aj do Černákovho penziónu Shark, kde sa mu vyhrážali, že naňho „Miki“ pustí svoje obľúbené tigre. Mikulášovi Černákovi vyplatil Peter Steinhübel (ktorému bezpečné parkovanie v Tatrách vybavoval istý Boris Kollár) za vykonanú objednávku sumu 10 miliónov Sk (cca 332 tisíc eur). O osemnásť rokov neskôr sa Mikuláš Černák k činu plne priznal a na dôkaz, že ho s komplicmi naozaj spáchal, ukázal vyšetrovateľom ilegálny hrob Ing. Bachledu, kde sa skutočne našli jeho kosti.
Dňa 11. júla 1997 medzi 14.00 až 14.30 našli pri ceste vedúcej z Liptovského Hrádku do Podbrezovej mŕtvolu 30-ročného Petra Muszku. Telo ležalo v priekope, približne desať metrov od cesty číslo I/72 na ľavej strane vozovky v katastri obce Vyšná Boca v okrese Liptovský Mikuláš. Miesto nálezu sa nachádza na polceste medzi Banskou Bystricou a Popradom, na horskom priechode Čertovica. Muszka totiž nezaplatil Černákovi za popravu konkurenta Tótha sľúbený milión korún (cca 30 tisíc eur). Navyše sa podľa Černáka neprimerane zaštiťoval menom super-bossa, a tak si ho nechal predviesť a zastrelil. Černák vraždil okázalo pred vlastnými aj na ich výstrahu.
O niekoľko dní neskôr Černák zinscenoval a previedol so svojimi kumpáni vraždu R. Hodosiho z Dunajskej Stredy. Mala to byť pomsta za to, že Hodosi pomohol zlikvidovať Černákovho „besného psa“ Csémiho, ktorého ten používal na najšpinavejšie mafiánske praktiky a zastrašovanie. Išlo o zvlášť brutálnu mafiánsku popravu, lebo telo obete našli pri Dunaji bez hlavy. Tú objavili za bieleho dňa v kvetináči na námestí v Dunajskej Strede. Pomáhať pri Hodosiho únose a mafiánskej poprave malo sýkorovské komando vedené Havašim, ďalším „besným psom“ mafie. Černák sa k úkladnej mafiánskej vražde priznal až o štvrťstoročie neskôr, keďže si od toho sľubuje predčasné prepustenie z doživotného trestu.
Dňa 25. augusta okolo 16:30 podnikateľa Františka Mojžiša navštívil v jeho vtedy už známej firme Drukos 45-ročný ekonóm Ing. Július Gašpar. Ako emisár Černáka mu oznámil, že je na čase, aby platil výpalné. Z jeho náznakov sa dalo vyrozumieť, že toto výpalníctvo je posvätené vládnou stranou HZDS, ktorá tiež dostane svoj podiel. František Mojžiš bol prvý z veľkopodnikateľov, ktorý našiel cestu, ako sa takémuto vydieraniu vzoprieť. Riskoval pritom život svoj, aj životy mnohopočetnej rodiny.
Černák už stratil všetky zábrany a rozhodol sa zinscenovať mafiánsku popravu v jeho vlastnej okázalej réžii. Ako „obecenstvo“ si na to zvolal jeden septembrový večer roku 1997 do breznianskeho hotela Ďumbier – košického bossa Holuba, jeho pobočníka Fabiána a pološvagra Horvátha. Asistovali im ďalší mafiáni nižšieho kalibru. Všetci už vedeli, že super-boss Černák má kdesi rukojemníka v hodnote miliónov. Uprostred najlepšej zábavy sa hostiteľ Černák zdvihol a vyzval hostí, aby ho nasledovali. V terénnom voze vyšli niekoľko kilometrov za Brezno. Tam presadli do iného džípu, ktorým sa vyviezli do strmého vrchu k jednej z chát v lesoch za Polomkou, v lokalite Petríkovo-Brestovec. V chate našli strážcov a spútaného bradatého Poliaka. Černák sa v scéne, ktorú režíroval len on sám, zjavne vyžíval. Nechal Poliaka priviesť a okázalo sa ho opýtal, či je ochotný zaplatiť výkupné. Odpoveď ho však už nezaujímala. Mal lepší nápad. Vytiahol zbraň a so slovami „Uvidíme sa v pekle!“ Szymanekovi strelil do otvorených úst. Potom jeho muži odtiahli telo do pripraveného provizórneho hrobu. Tam Černák vystrelil druhýkrát, tentoraz mieril na srdce.
Dňa 22. septembra 1997 došlo za bieleho dňa k streľbe na benzínovej pumpe na košickom sídlisku KVP. Keď mafiánsky boss Róbert Holub vystupoval zo svojho Mercedesu, priblížila sa veľkou rýchlosťou motorka a spolujazdec z nej spustil paľbu zo samopalu. Zbraň však zlyhala a naopak Holubov spolujazdec, známy košický klenotník Turek Zekir Akdere, začal paľbu z pištole na útočníkov. Keby trafil, celkom slušný počet mafiánskych životov by neskončilo na improvizovaných popraviskách. Motocykel totiž riadil neskôr už povestný kat podsvetia Lojzo Čistič, občianskym menom Alojz Kromka. Strieľal ďalší osvedčený kat, Roháč. Motocykel zn. Honda našli neskôr odstavený za diskoklubom Iskra. Holub spoznal Čističa a rozhodol sa pre odvetu. Netušil však, že za útokom je Černák, a doplatil na to.
Dňa 25. septembra 1997 asi o 19:30 hod. vošiel maskovaný Roháč do haly hotela Danube v Bratislave a spustil streľbu z pištole na bossa košického podsvetia Róberta Holuba, ktorého ťažko zranil a na jeho pobočníka Štefana Fabiána, ktorého usmrtil. Do Bratislavy vylákal Róberta Holuba Mikuláš Černák, ktorý mu sľúbil vydať Alojza Kromku. Róbert Holub prišiel do Bratislavy spolu s kumpánmi zo svojej skupiny. V hoteli boli viaceré osoby, známe ako členovia skupín okolo Róberta Holuba a Mikuláša Černáka. Nachádzal sa tam z Holubovej skupiny Dušan Borženský, prezývaný Borža, Ladislav Badó a zo skupiny Černáka bol prítomný Ján Kán, Slavomír Surový a ďalší. Prítomní boli aj sýkorovci, spriaznení s Černákom. Poblízku mali byť dokonca aj príslušníci SIS. Strelec, ktorým bol Roháč, hladko unikol.
Dňa 5. októbra o 1:57 ráno bol Róbert Holub, ležiaci na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení, zastrelený cez okno samopalom vybaveným tlmičom. Páchateľ za pomoci prineseného hliníkového vysúvacieho rebríka s celkovou dĺžkou šesť metrov najskôr vyšiel na strechu vchodu do Urgentného príjmu kliniky. Tam využil bezprostrednú blízkosť strechy od okna izby, v ktorej ležal ranený Holub, a zo vzdialenosti asi troch metrov opakovane na neho vystrelil cez zatvorené okno, za ktorým bol zatiahnutý záves. Holub bol v miestnosti sám a svietilo v nej malé svetlo, medzi závesom a parapetom však bola asi 15 cm široká štrbina. Vrah teda zrejme videl na svoj ešte živý terč. Preto viackrát zasiahol vlasovú a tvárovú časť hlavy obete. Holub v tom čase ležal bezvládne na posteli tvárou k oknu a bol napojený na prístroje. Lebku mal takú tvrdú, že ju neprestrelili ani tieto guľky. Zomrel na šok z mnohopočetných zranení a tiež vyradenie život-udržiavajúcich prístrojov. Pred dverami pritom stáli príslušníci Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I., ktorí si nič nevšimli. Páchateľ na streche zanechal zbraň – samopal juhoslovanskej výroby kalibru 9 mm so zásobníkom a tlmičom, 24 prázdnych vystrelených nábojníc, kuklu a rebrík. Bol to Roháč. Vraždiť ho poslal Černák.
Imrich Oláh ako verný kumpán mafiánskeho bossa Holuba, skončil v ten istý večer, ako bol zastrelený Holub, ktorého chcel pomstiť. V tušení, kto za útokmi na jeho bossa stojí, šiel fatalisticky rovno do „jamy levovej“. Oláha si černákovci vyzdvihli v ich obľúbenom banskobystrickom hoteli Lux a zobrali do firmy Security 3. V Černákovej kancelárii Szatmáry s Piliarom zhodili Oláha zo stoličky a spolu s Černákom ho priľahli. „Ty smrad. Ty ma chceš zabiť?!“ zakričal Černák na Oláha. Na hlavu mu nasadili vrecko, ktoré okolo krku utesnili lepiacou páskou, a škrtili ho káblom z počítača. Černák pri tom kričal: „Ťahaj, nech skape tento pes!“ a ešte dodal, že má pozdraviť mŕtveho Róberta Holuba. Mohutní chlapi sa zapierali nohami do útleho Oláha, a každý z nich ťahal za koniec kábla, až „kým sa človek nepomočil a nezomrel“. Slavo Surový Oláhovi na zemi držal nohy, a tak aktívne pomáhal pri jeho škrtení. Medzi prizerajúcimi mali byť Karol Kolárik (už bývalý Holubov pobočník), Miloš Piliar, Andrej Ambróz, aj Karol Mello s kumpánom Jánom Šovčíkom.
Dňa 12. decembra 1997 prepukli honosné oslavy 31. narodenín Černáka, ktoré sa premenili na prísahy vernosti, alebo aspoň kolegiality mafiánov z celého Slovenska, vrátane Ukrajincov. Černák sa predvádzal na vrchole moci. Aj podľa videonahrávky z osláv boli ako hostia (okrem Černákových komplicov – Kána, Kaštana, Červenca, „Čističa“ Kromku a ďalších) prítomní všetci, čo vtedy v slovenskom podsvetí niečo znamenali: Házy, Adamčo, Pápay, tiež bývalí holubovci Karol „Karči“ Kolárik, Alexander „Šani“ Horváth a Ladislav Badó, z Nitry „Muky“ Ferus, za sýkorky Juraj „Čapatý“ Billik, Ladislav „Dlhý Laco“ Bališ a Peter „Havel“ Havaši na čele s Róbertom „Kýblom“ Lališom, ale napríklad aj delegáti od konkurenčných takáčovcov. Za rusky hovoriacich hostí sa tam zjavil aj Ukrajinec z Užhorodu menom Viktor. Spektakulárny ohňostroj nad Urpínom mal ukázať, kto je na Slovensku pánom. V Banskej Bystrici musel každý vidieť, že boss všetkých bossov oslavuje. Zábery z oslavy odvysielala v hlavnom spravodajskom vysielaní televízia Markíza, ktorej vtedajší majiteľ Pavol Rusko mal k podsvetiu podivuhodný vzťah. Rusko potvrdil, že šot sa odvysielal na jeho zásah, pretože vedúci vydania ho do vysielania odmietol zaradiť. „Pripadalo mi to ako dobrý komerčný ťah,“ konštatoval Rusko. Ním vedená televízia odvysielala dokonca aj pozitívne ladený príspevok o Mikulášovi Černákovi, ako sympatickom chovateľovi tigrov. Tiež odvysielali kompromitujúcu reportáž na prvého statočného svedka proti Černákovi, Karcela, ktorý nakoniec na toto svedectvo doplatil životom. Dnes sa Rusko k Černákovi nehlási. Naopak, Černák ho udal, že si vraj u neho Rusko objednal vraždu jeho spoločníčky v TV Markíza. O týždeň na to už putoval oslávenec za mreže…
