Dr. Dionýz Štúr sa ako geológ svetového mena stal riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu

Dr. Dionýz Štúr (* 2. apríl 1827, Beckov – † 9. október 1893, Viedeň) bol slovenský geológ a paleontológ, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.

Narodil sa v Beckove v učiteľskej rodine Jozefa Štúra a Jany (Johanky) rodenej Riznerovej. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus. Jeho otec Jozef pochádzal z trenčianskej rodiny Štúrovcov, bol synom Jána Štúra. Dionýzov otec Jozef Štúr bol bratranec Samuela Štúra, Dionýz a Ľudovít Štúr boli teda bratranci v druhom stupni príbuzenstva.

V roku 1844 sa zapísal na viedenskú polytechniku, kde navštevoval prednášky z matematiky, fyziky a chémie. Pod vplyvom nových poznatkov sa v rodičovskom dome pokúsil vzlietnuť na „lietajúcom aparáte“ vlastnoručne zostrojenom z doštičiek a iného materiálu. Skončil s krvácajúcim nosom a vraj aj s vytknutou rukou. Zaujali ho však prednášky botanika prof. Štefana Endlichera a prof. Wilhelma Haidingera, významného mineralóga tej doby. Ich vplyv na orientovanie životnej dráhy nadaného študenta na prírodné vedy bol rozhodujúci.

Na strednú školu chodil v Modre, kam sa v 12 rokoch presťahoval s rodičmi a sestrou. Študoval aj na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1844 začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Neskôr, ovplyvnený prof. Viliamom Haidingerom sa začal zaujímať o prírodné vedy.

V roku 1846 nastúpil do múzea Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo. V roku 1847 získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na Banskej akadémii v Štiavnici. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a Modry. Po absolvovaní akadémie sa vrátil naspäť do Viedne.

V roku 1849 bol založený Ríšsky geologický ústav, kde nastúpil v roku 1850. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na fytopaleontológiu, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu. Po ôsmich rokoch, v 1885 sa stal i jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku 1892. Publikoval okolo 300 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, i pred vydaním Darwinovho diela. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby, ako bol Murchison, Lyell, Darwin, či Purkyňe alebo Palacký. Zaujímal sa o problémy Slovákov, bol signatárom Memoranda slovenského národa, podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií. Publikoval na Slovensku, odborné práce najmä vo Viedni. Písal aj pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpion.

Dionýz Štúr ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov. Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako karpatský keuper, lunzské či grestenské vrstvy. V bradlovom pásme identifikoval a pomenoval púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, súľovské zlepence a iné. Zaviedol tiež terminológiu pre pomenovanie krasových javov odvodenú z pomenovaní v Dalmácii, Chorvátsku a Slovinsku, mnohé tieto názvy sa používajú dodnes i vo svete. Bol tiež autorom pomenovania pohoria Nízke Tatry.

V roku 1855 sa oženil s rakúskou Nemkou Cecíliou Artlovou, s ktorou však nemal deti.

Zomrel vo Viedni 9. októbra 1893 po dlhšej srdcovej chorobe. Časť jeho veľkého herbára, ktorý daroval Matici slovenskej, je v SNM v Bratislave. Pre chudobných slovenských študentov zanechal študijnú základinu 15 tisíc zlatých. Svoju písomnú pozostalosť poručil Národnému múzeu v Martine. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne vo Viedni. Jeho manželka zomrela v roku 1895 v Modre, je pochovaná po boku manžela vo Viedni.

 

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Dion%C3%BDz_%C5%A0t%C3%BAr

Dionýz Štúr

Dionýz Štúr

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

Literatúra na cestách 2024

V tomto roku sme si pripomenuli 80-te výročie SNP a práve k tejto príležitosti bol zavŕšený môj projekt trilógie povstaleckých príbehov. Vďaka ústretovosti vydavateľstva MAGNET-Press