Frank Jalšovský (* 1. 12. 1959, Komárno) dokázal vo svete preplnenom výtvarnou tvorbou nájsť techniku, témy a ich výraz ako nikto iný.
V roku 1979 absolvoval Strednú umelecko-priemyslovú školu u profesora Gabriela Štrbu v odbore voľná grafika. V roku 1987 ukončil štúdium voľnej grafiky na VŠVU u profesorov Oresta Dubaya, Igora Rumanského a Albína Brunovského.
V Kanade sa presadil práve vďaka tej univerzálnosti (plus7dni.pluska.sk): „Grafické štúdio vo Vancouvri, kde som pracoval, bolo medzinárodne známe pre rôznorodosť výtvarných diel. Každý zberateľ si našiel svoj obľúbený námet. Nebolo zriedkavé, že štúdio navštevovali aj profesionálni agenti solventných klientov, ktorí pre nich vyberali umelecké diela. Týmto spôsobom sa dostala séria mojich štrnástich krajiniek kanadskej prírody k bývalému prezidentovi Spojených štátov.“
Mgr. Mária Kovalčíková nám približuje tohto umelca svetového dosahu hlavne na vesmírne témy slovami:
Umeleckú dráhu umelca Franka Jalšovského môžeme prirovnať k vytrvalému maratónskemu behu na dlhé trate. Jeho jedinečné umelecké dielo je dôkazom osobného ľudského tvorivého úsilia neustále posúvať umelecké méty, možnosti a schopnosti do nových obsahových a významovo pôsobivých vizuálnych podôb a duchovných sfér.
Svojou neutíchajúcou zvedavosťou, prameniacou z jeho dynamickej a energickej povahy, precestoval takmer celý svet. Od Aljašky cez Severný pól, od Ameriky cez Európu a Áziu k exotickým diaľavám až k „protinožcom“ v Austrálii. Na týchto nekonvenčných cestách húževnato kreslil a skicoval, ale hlavne obdivoval a načúval histórii, zvykom, kultúre, životu a ľuďom v týchto špecifických krajinách .
Po ukončení štúdií na VŠVU v Bratislave v oddelení voľnej grafiky u profesorov Oresta Dubaya, Igora Rumanského a Albína Brunovského vytvoril zaujímavé umelecké kompozície, vyjadrujúce jeho vnútorný tvorivý nepokoj a túžbu po poznávaní vzdialených horizontov. Môžeme to vidieť v dielach Nepokoj, Apoteóza, Začiatok, Kam kráčaš? aj vo voľne komponovaných mezzotintách cválajúcich koní – Kone, Zrodenie. Dôležitým výrazovým prostriedkom je dynamická línia, do ktorej sa vplietavajú extatické telá rozšantených koní vybiehajúcich do číro bielej plochy obrazu. Napriek svojmu grafickému pôvodu, vychádzajúcemu z podkladu rozzrnených kovových platní, nezaprie v týchto dielach maliarsky potenciál. V tvorbe Franka Jalšovského sa neubránime pocitu, že jeho „hrdinovia“ bežia, alebo vchádzajú do vákua bielych, často však aj tmavých oceľovomodrých priestorov a súčasne sa z nich vynárajú, podľa toho aké privilégiá im ich tvorca prisúdi. Tento vizuálny vnem je len prvoplánovou reakciou vyvolávajúcou u pozorovateľa vnútorné chvenie, nepopísateľné napätie, či akési vzrušenie z priblíženia sa k pravde o človeku, o sebe, o príčine vlastnej existencie a o vzácnom tvorivom dare ľudstva obohacovať krásu celého univerza.
Ateliér, Franka Jalšovského dnes zdobí množstvo svetových ocenení, skvostných pozlátených kalichov, glóbusov, víťazných žeziel a podobných artefaktov. Najvzácnejším ocenením je však jeho zaradenie do Medzinárodnej encyklopédie žijúcich umelcov sveta ako jedného z troch najlepších umelcov – grafikov (Encyklopedia of living artists) a tiež Medzinárodná cena kultúry, ktorú mu udelila Kanadská obchodná komora.
Po 22-ročnom pobyte v Kanade prišiel aj so svojou manželkou Renkou späť domov na Slovensko, aby tu odovzdal všetko čo mu svet poskytol. Od roku 2011 uskutočnil na domácej pôde viacero výstav, umeleckých prezentácií a prednášok vo všetkých najvýznamnejších galerijných a kultúrnych rezidenciách, v ktorých priblížil svoj jedinečný ľudský svet a umelecký program nielen blízkym priateľom, ale aj širokej verejnosti.
Jeho obrazy sa nachádzajú v galériách a súkromných zbierkach po celom svete. Jednou je aj galéria Albertina vo Viedni s najväčšou zbierkou grafík na svete. Jalšovského obrazy vlastní aj bývalý prezident Spojených štátov Amerických Bill Clinton, brunejský sultán Haji Hassanal Bolkiah Mu´izzaddin, bývalý slovenský prezident Ivan Gašparovič a ďalšie prominentné osobnosti.
Pri pátraní po odvekých pravdách, starobylých kultúrach, ich rituáloch a duchovných hodnotách, objavuje existenciu božskej prítomnosti (Discovery – Objav), charizmu celého ľudského pokolenia, zrod a vznik človeka. Vypovedá o tom vo veľkorozmernom diele Genesis – Prvopočiatok. Prostredníctvom hĺbkotlačových techník akvatinty, mezzotinty, suchej ihly a leptu vyjadruje rozpínanie ranného vesmíru, prvopočiatočný chaos, ale aj stretnutie uprostred vesmíru, zhluk planét, hviezd a hmlovín, v ktorých nechýba ani stopa človeka. Letiaca kométa osvetľuje hlboký tmavý priestor. Planéty, galaxie, špirálovité útvary krúžia popri sebe a vyjavujú svoje tajomstvá. Niektoré svety iba vznikajú, niektoré sú priveľmi vzdialené, alebo mimoriadne civilizované a mnohé z nich tiež postupne zanikajú. Aj napriek tomu, že ide o bádateľské predpoklady, existujú ľudia – umelci, ako Frank Jalšovský, ktorý tieto svety zobrazuje svojim vnútorným zrakom, ľudskou senzitivitou a racionálnym rozumovým pochopením. Trpezlivo vyrýva a minuciózne vyťukáva miniatúrne body, linky a šrafúry do nazrneného povrchu kovových dosiek, fantazíruje, premýšľa, teší sa z ich celistvého zrodu, v procese ktorého vzniká množstvo nových myšlienkových spojení a ich nekonečných variácií.
Jedna kompozícia podporuje novú, ďalšiu, kde myšlienka pokračuje a vznikajú zasa iné, tak ako planéty vo vesmíre (Hymn to the Universe – Hymna vesmíru). Veľký tresk zrodených úvah a filozofických projekcií vzniká v absolútnom tichu, pri harmonickej hudbe v intimite ateliéru a v sústredenej mysli umelca, aby sa objavil prostredníctvom hotového diela a odovzdal posolstvá ľudstvu a celému viditeľnému a vidiacemu svetu.
Frank vníma energie vtlačené do hmoty, dotyky tých, ktorí tu boli pred ním. Vidí ich úsilie a chápe ich zmysluplnosť. Citlivo pokračuje v ich ceste a nadväzuje nové silné pradená duchovnej večnosti intenzívnou senzibilitou spojenou s expanzívnou, emocionálne nabitou dravosťou, neutíchajúcim smädom po živote. Vyjadril to už v pomerne rannom období svojej tvorby v diele Thirst for Life (Smäd po živote). Toto dielo vychádza z jeho veľkoformátovej kompozície s názvom Tribute to Leonardo (Pocta Leonardovi). Jalšovský aj cez veľký časový oblúk pochopil zámer geniálneho renesančného umelca Leonarda da Vinciho. Tak ako pôvodná nástenná freska „Bitka pri Anghiari“ (toto dielo vzniklo v roku 1505), aj umelecká interpretácia Franka Jalšovského vystihuje určitý emocionálny moment, zrážku koní a ľudí, ktorí sa zmietajú v bolestnej celistvej mase ako chumáč strachu, nenávisti a kŕčovitej bolesti, vzájomne sa prepletajú a strácajú sa v neprehľadnej mase telesných kriviek a vypätých svalov.
Aj v tomto ranom diele Jalšovského vidíme kontrast medzi zemou a vesmírnym univerzom. Nad zmietajúcim prestrašeným človekom vzlieta k nebu anjel, fiktívna myšlienka, ktorá statočného bojovníka môže oslobodiť. Akosi podvedome cítime nielen prítomnosť Leonarda, ale aj jeho duchovný odkaz v anjelských krídlach. Skok koňa do neznámeho priestoru v dolnej časti kompozície evokuje skok z minulosti do súčasnosti a túžobnú vieru v lepšiu budúcnosť.
V diele Age of Wisdom (Vek múdrosti) lúč dohárajúcej kométy preráža hustú ultramarínovú tmu. Ohnivé slnečné oko umiestnené v centrálnej časti kompozície magicky priťahuje úlomky vesmírnych telies. V hlbokých útesoch podvedomia spí dedičstvo ľudských dejín. Ústredná postava krásnej ženy symbolizuje lásku a zmierenie.
„Najsilnejšia vibrácia – láska je v skutočnosti najväčšia sila, ktorá drží celý vesmír v jednote, má inteligentné vedomie. Je to tá najväčšia sila, prichádzajúca čistá a nepoškvrnená do našej mysle a vychádzajúca z nej v podobe citu, inštinktu a myšlienky“ (cit. F. Jalšovský, katalóg výstavy Harmónia sfér, Pálffyho palác, Bratislava, 2011).
Silent Sentinels (Tichí strážcovia) ukrytí v obrovských ľadovcových útvaroch v okolí New Foundlandu poskytli umelcovi nejedno tvarové či farebné potešenie – magickú metamorfickú premenu vo svetle polárnej žiary. Tieto majestátne scenérie vyjadril vo viacerých smaragdovomodrých akvatintových dielach ako strážcov pokoja nepoškvrnenej prírody a vesmírnych priestorov „posiatych“ ligotajúcimi sa hviezdami. Vystupujú z morských vĺn ako prízračné ľudské postavy zahalené v bielom plátne, večné monolity našich súčasných a možno aj budúcich životov. Jedinou umelcovou odpoveďou je trefné a krásne vyjadrenie o nekonečnosti vesmíru a transformácii ľudskej existencie do lepšej zmysluplnejšej podoby: „… Nekonečno, po ktorom tak ľudstvo prahne, aby ho pochopilo, sa dá pochopiť len schopnosťou vyššou než rozum. A síce tým, že vstúpime do stavu, z ktorého konečno musí ustúpiť…“(cit. F.Jalšovský, katalóg k výstave Harmónia sfér, Pálffyho palác, Bratislava, 2011).
Zdroje:
CV, in lettris
https://www.citylife.sk/vystava/frank-jalsovsky-poznanie-harmonia-zivota
https://instacks.sk/frank-jalsovsky-tvorba-diela-ma-pohlti-natolko-ze-nevnimam-cas-a-ani-okolity-svet
https://plus7dni.pluska.sk/ludia/doma-ho-nikto-nepozna-dielo-tohto-slovaka-visi-u-brunejskeho-sultana-billa-clintona-aha
Spracoval: Gustáv Murín
