Generálmajor v. v. Ivan Otto Schwarz (11. decembra 1923, Bratislava – 4. januára 2018, Londýn) bol príslušníkom československej zahraničnej armády, ktorý v II. svetovej vojne slúžil v britskej RAF ako strelec a rádiotelegrafista v 311. československej bombardovacej peruti; od marca 1945 do konca vojny bol zaradený u 167. transportné perute RAF.
Vyrastal v Bytči, kde sa venoval plávaniu a vodnému pólu a kde tiež vychodil meštiansku školu. Potom nastúpil do gymnázia v Spišskej Novej Vsi a následne prestúpil do reálneho gymnázia v Žiline. Vo februári 1939 odišiel vďaka stykom otca s Lordom Newborough do Anglicka, kde mal pracovať na farme a získavať znalosti ohľadom výroby ovčieho syra. Mal sa potom postaviť na vlastné nohy, ale jeho podnikateľské zámery mu prekazila vojna.
Vo februári 1939 začal študovať gymnázium vo Walese, ktoré ale čoskoro opustil, pretože si jeho rodina nemohla dovoliť platiť školné. V 16 rokoch musel klamať o svojom veku, keď narukoval do britskej armády. V tej sa neskôr dostal k československým jednotkám. V rámci 311. čs. bombardovacej perute RAF odlietal 1 200 bojových operačných hodín. Dňa 27. decembra 1943 sa ako horný strelec v osádke bombardéra Liberator pod velením P/O Oldřicha Doležala podieľal na najväčšom úspechu uvedenej perute − potopení nemeckej lode Alsterufer, ktorá dovážala z Japonska pre nacistické Nemecko strategický náklad wolfrámu. Išlo o cca 344 ton, čo bolo množstvo ktoré približne zodpovedalo potrebe tejto suroviny nemeckým vojnovým priemyslom na jeden rok). Za podiel na tejto akcii bol Schwarz vyznamenaný Československým vojnovým krížom. Úspechu si v článku z 30. decembra 1943 všimol aj britský denník The Times.
Potom pôsobil aj v 168. peruti av 147. peruti, oi. sprevádzal transportné lode do prístavu Murmansk.
Jeho rodičia boli kvôli židovskému pôvodu za vojny umiestnení do pracovného tábora a potom sa schovávali v slovenských horách.
V marci 1945 sa stal podporučíkom. Po vojne sa v auguste 1945 vrátil do Československa. V októbri 1945 bol povýšený na nadporučíka letectva v zálohe.
Pred februárovým prevratom roku 1948 odišiel späť do Británie, kde sa usadil v Londýne. Následne za ním prišli z pôvodnej domoviny aj snúbenica a neskôr aj matka so sestrou. Plynne hovoril slovensky, česky a anglicky. Po novembri 1989 bol povýšený do hodnosti plukovníka vo výslužbe. V roku 1995 bol menovaný generálmajorom Ozbrojených síl Slovenskej republiky vo výslužbe.
Bol posledným vo Veľkej Británii žijúcim Slovákom, ktorý počas II. svetovej vojny slúžil v čs. jednotkách britského kráľovského letectva (RAF). Generálmajor v. v. Ivan Schwarz bol tiež v rokoch 2006 až 2009 prezidentom Zväzu letcov slobodného Československa so sídlom v Londýne.
Pravidelne cestoval na Slovensko, viackrát bol hosťom aj na Ministerstve obrany SR.
Okrem ďalších domácich a zahraničných vyznamenaní bol nositeľom štátneho vyznamenania Rad Bieleho dvojkríža III. triedy.
Mesto Bytča pri príležitosti 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny a oslobodenia mesta Bytča udelilo generálmajorovi v.v. Ivanovi Ottovi Schwarzovi čestné občianstvo.
Pri jeho pohrebe zaznela slovenská, česká a britská štátna hymna a bola prítomná čestná stráž slovenskej a čakej armády.
Zdroje:
https://www.mod.gov.sk/41127-sk/zomrel-generalmajor-v-v-ivan-otto-schwarz
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ivan_Otto_Schwarz
https://www.memoryofnations.sk/sk/node/2278
https://old2.bytca.sk/titulka/c-90460/zomrel-generalmajor-ivan-otto-schwarz/
Spracoval: Gustáv Murín
