Tento príbeh som počul od očitých svedkov a zaujal ma priam rozprávkovým rozuzlením. V jednej štátnej agentúre mali zamestnanca, ktorý sa chválil tým, že je Žid. Obvykle je to totiž opačne, ibaže tento to vyžíval na to, aby akosi bez mimoriadnych zásluh zvyšoval svoju dôležitosť, ale hlavne kvalifikáciu na obchod. Lebo veď vraj najlepšími obchodníkmi sú Židia a toto bola obchodná agentúra orientovaná na zahraničie. A tak ho aj brali na obchodné a kontraktačné veľtrhy do sveta, keď už každého vo firme ubezpečil, že s ním všetko pôjde hladko. Celkom prirodzene preto nemohol chýbať ani na medzinárodnom veľtrhu v biblickom Jeruzaleme. Firma hradila cestu, ubytovanie, stravné, aj vreckové, takže celá delegácia obchodníkov sa cítila spokojne. Len ten náš vyznávač Jahveho nie. V ňom sa totiž tá príslušnosť k super-obchodníkom prejavila naozaj nečakane a pre ostatných nepríjemne šokujúco.
Ich kolega, pán Michter, totiž zistil, že sú ubytovaní v slušnom štvorhviezdičkovom hoteli. Ako sa na obchodníkov patrí. Ale za rohom bol malý, nevábny hotelík, kde bolo ubytovanie, pochopiteľne, lacnejšie. A tak sa v hlave pán Michtera zrodil „diabolský“ plán. Prvým krokom bolo dostať sa z pôvodného hotela, ale hlavne dostať sa k peniazom, ktoré boli za ich ubytovanie už vopred vyplatené. A tak nastala tortúra, počas ktorej sa kolegovia a kolegyne pána Michtera pokúšali od hanby prepadnúť pod zem. Pán Michter totiž robil všemožné, ale hlavne nemožné, aby urobil v hoteli škandál. Nahlas sa sťažoval na čokoľvek, čo mu padlo do oka. Vehementne na recepcii reklamoval toľko závad a s takým krikom, až zavolali majiteľa hotela, rodeného Žida, ktorý pochopil, že najmenšia škoda sa mu stane, keď sa takéhoto hosťa zbaví. A tak s veľkými úklonami pristúpil na to, že tento hotel skrátka nie je dosť dobrý pre takého pána, ako je pán Michter, a vyplatil mu celú sumu, ktorú firma za ubytovanie pána Michtera už vyplatila. To spôsobilo zázračnú premenu pána Michtera. Začal sa usmievať, stal sa z neho bleskovým obratom milý pán, majiteľa hotela pochválil (takmer omylom pochválil aj ten hotel, ale včas sa spätil), bleskovo sa zbavil a bez rozlúčky s kolegami a kolegyňami hotel zrýchleným krokom opustil.
Prechodom zo solídneho hotela do menšieho a pochybného, kde už mu naozaj nič nevadilo, pán Michter prišiel k čistému zárobku sto dolárov. Veľmi bol so sebou spokojný. A v dobrej nálade sa rozhodol, že pozdraví pamätné miesta svojich predkov a zájde, samozrejme, aj k Múru nárekov, aby sa Jahvemu pochválil ako zase raz s tými gójmi vybabral. Tu sa stala malá, ale podstatná chyba. Vybabral predsa aj so svojimi?! Jahve, v podobe na nepoznanie zmenenej, ho zrejme už čakal. A nespustil z pána Michtera svoje Božie oko. Výsledok? Michter sa z tej prechádzky po pamätihodných miestach svojich predkov vrátil o tých sto vytrucovaných dolárov chudší. Ukradli mu ich v tlačenici turistov. Jahve je spravodlivý…
