Malta je ostrov, ktorý je taký malý, že by sa dva krát utopil v Balatóne. Je to jedna veľká skala rozmenená na drobné. Niektoré časti sú tak vyprahnuté, až sa čudujete, ako tam vôbec ľudia mohli prežiť, nie to ešte prísť na nápad pozvať hostí, nedajbože turistov. A práve preto je Malta zázrak turizmu.
More bez pláží
Traduje sa, že nejaký chytrák „predal“ naivným Americkým boháčom Pražský hrad. Považuje sa to za vrchol mystifikácie turistov. Čo je to ale proti státisícom turistov z celého sveta, ktorí každý rok prichádzajú v lete k moru na ostrov, ktorý prakticky nemá pláže?! Veď je to samá skala, tak ako by aj mohol mať? Pravda, zopár sa ich nájde, ale sú dlhé len pár desiatok metrov a na nich je hlava na hlave. Takže väčšina tých nadšencov mora strávi svoju dovolenku pri hotelových bazénoch s výhľadom na more.
Vrcholom plážovej mystifikácie je potom takzvaná Modrá lagúna na ostrovčeku Comino. V prvom rade, nie je to lagúna a nie je o nič viac modrá, než more kdekoľvek naokolo. A predsa frenetická reklama tohto zázraku Prírody (v skutočnosti zázraku mystifikácie turistov) spôsobuje, že do kamennej zátoky v sezóne desiatky lodí a lodičiek vyloďujú stovky a tisíce turistov. Tí tak uviaznu v pasci, z ktorej nie je niekoľko hodín do návratu tej ich lode úniku. Veľmi to pripomína vylodenie Spojencov na Gallipoli za Prvej svetovej vojny. Na úzkom kamennom pobreží sa už čoskoro po ránu nemáte kam pohnúť. Navyše väčšinu miesta zaberajú lehátka, za ktoré musíte platiť! Obkľúčenie dovršuje hradba stánkov. A nič viac. Ostrovček je tak pustý, vystavený pálčivému slnku, že by tu do dvoch dní musela zahynúť aj myšlienka, nieto ešte našinec. A do tohto premnoženia oklamaných prichádzajú ďalšie a ďalšie vlny turistov, čo sa nechali nachytať. Ešte si aj priplatia za niečo, čo by ďaleko pohodlnejšie a zadarmo zažili pri hotelovom bazéne. Ajhľa, zázrak turistickej propagandy…
Tak aspoň výlet
Aktívnejší turista oželie neexistujúce pláže a rozhliadne sa po prehliadke pamätihodností. Tú skutočne unikátnu, funkčné autobusy-veterány na lokálnych linkách, doslova zničili byrokrati z Bruselu. Desiatky rokov bola Malta známa týmto skanzenom verejnej dopravy, ale všetky tie krásne stroje museli Malťania pri vstupe do EÚ obetovať absurdným bruselským predpisom. Nové autobusy sú síce podľa najnovšej normy, ale chodia nespoľahlivo, aj s hodinovým meškaním na ostrove, kde hodina znamená prejsť ostrov naprieč.
Prirodzeným magnetom výletov je hlavné mesto La Valletta s pamiatkami po stredovekých rytieroch a opevnení z Prvej aj Druhej svetovej vojny. V pohode to hlavné obídete pešo za pol dňa. A čo so zvyšným poldňom? Ponúka sa posedenie v starom prístave, ktorého sklady na nábreží sú premenené na reťaz barov, bistier a reštaurácií. Na dohľad veľkých turistických lodí, ktorých horné paluby dosahujú pomaly až po hradby opevnení nad hlavným prístavom.
Krajina hlavného ostrova je mimo miest tak pustá, že ťažko uveríte správam o miestnej poľnohospodárskej produkcii. Zato susedný ostrov Gozo je sviežo zelený. Ale než sa naň vydáte, pozor na peňaženku. Naše cestovné kancelárie ponúkajú celodenný výlet za 51 eur. Pritom v lodnom termináli dostanete za 15 eur plavbu na ostrov a späť, lístok na celodenný autobus typu „vystúp, kedy chceš a zase nastúp“ a k tomu ako bonus poldňový výlet loďou po vallettskom prístave aj s odvozom autobusom cez celý ostrov! Naschvál píšem „s odvozom“, lebo hoci na lístku sa jasne píše, že vás rovnako dopravia aj domov, vo Vallette vám zľahka naservírujú výhovorku, prečo to nie je možné. Ale aj tak je nepomer cien a služieb do očí bijúci. Veď aj do nezmyselnej Modrej lagúny vás naša cestovka dopraví za 40 eur, miestnou dopravou to stojí 8 eur. A ten sľubovaný studený obed od cestovky ľahko nahradíte za ušetrené peniaze hodmi z miestnej teplej kuchyne…
Maltské ostrovy sa právom chvália hneď niekoľkými megalitickými stavbami typu anglického Stonehange. Najväčšia je na ostrove Gozo a právom sa nazýva Ġgantija. Okrem iných pamätihodností iste oceníte rytiersky hrad dominujúci nielen mestu Victoria, ale celému kraju. Je tam aj niekoľko múzeí, do ktorých je výhodnejšie kúpiť si lístky naraz, než po jednom. Pozoruhodné je aj to, že domy vnútri hradieb ešte stále obýva zopár maltských rodín.
Čo stojí za to
Malťania obývajú ostrovy v strede Stredozemského mora, tak ako my našu neoficiálnu federáciu údolí v strede Európy. Oba národy sa vyznačujú pozoruhodnou nechuťou slúžiť, čo je u Malťanov o to paradoxnejšie, že zo služieb turistov väčšina z nich žije. Ale obsluhu hotelových, či reštauračných hostí aj tak s ľahkým srdcom prenechávajú mládeži celej Európy, a hlavne tej našej časti, čo sem chodí na letné brigády. Tak sa za príplatok dozvedajú, ako sa to nemá robiť – v jednom hoteli sme našli servítky z roku 1974, notorický nedostatok vidličiek pri švédskych stoloch a čudný výklad služby „all inclusive“. Na sťažnosti reagujú zhovievavo, spoliehajúc sa na to, že po treťom dni na slnku zabudnete, čo vás to v prvý deň tak rozčúlilo.
Ak ale chcete vidieť exkluzívne reštauračné služby, tak si zájdite do mestečka Bugibba, kde priam na hrane útesu nájdete obľúbený večerný podnik miestnej smotánky s nenápaditým názvom Cafe del Mar. Tú hranu si vychutnáte tak, že keď sa ponoríte do bazéna pred reštauračnou časťou, jeho voda akoby nadväzovala na tú morskú v diaľke. Blízko je aj celkom nové Akvárium a zábavný park pre deti.
Čerešničkou na torte miestnych atrakcií je „festival ohňostrojov“, ktorý poriadajú obvykle v apríli, ale v mestečku Nadur uvidíte to najlepšie z pyrotechniky aj v polovici augusta. Na oblohe dokážu miestni majstri z rakiet vykúzliť celé nápisy. A k tomu patrí aj u nás nevídaná prehliadka pouličných ohňostrojov, teda rôznych konštrukcií zavesených cez ulicu medzi domami, ktoré po odpálení vytvárajú ohnivé obrazce.
Malta je ako ten ohňostroj – prskavky zážitkov patria skôr histórii a tradíciám. Na Malte nehľadajte pláže, ale zážitky!
Autor: Gustáv Murín
Publikované pôvodne v časopise Trend č.24/2015
