Lipari – exotika za rohom

Kto miluje cestovanie a exotiku, musí si to priznať – dnes už susedov neohúrite cestou do exotických diaľav. Kde-kto už vyskúšal pláže Kanárskych ostrovov, bazáre Tunisu a Maroka, nakúpil kožený tovar v Turecku, obzrel egyptské pyramídy alebo si odskočil „len tak“ do Thajska, či na Bali. Všetko ostatné je pre bežného turistu buď málo dostupné, alebo málo lákavé. A práve preto nájsť skutočnú exotiku takmer „za rohom“ je úloha pre znalca. Pritom sa stačí pustiť na juh Rakúskom a celou talianskou čižmou až na samú špičku. Po ceste sa môžete zastaviť v Ríme, či Neapoli. Z talianskej pevniny vás loď prevezie do sicílskej Messiny a kúsok odtiaľ zasa z prístavu Milazzo trajekt miestnej spoločnosti Siremar pol hodinku plavby na sever a – ste tam! Vstupujete na Liparské, alebo Eolské ostrovy a tiež Sedem dcér matky Sicílie. Ťažko sa rozhodnúť pre jedno meno, veď hlavný ostrov (miesto krátkeho pobytu slávneho talianskeho spisovateľa Malaparteho) sa síce volá Lipari, ale ostatných šesť vyznáva pre súostrovie radšej meno Isole di Eolie. Oslavujú tým boha morského vetra. A práve vďaka nemu si užijete príjemné svieže počasie, kým viac ako tisíc päťsto kilometrov na sever sa vaši príbuzní možno škvaria v typických bratislavských horúčavách. Ale tepla si užijete aj tu a to vďaka nikde inde nevídanému unikátu – „perličkovej kúpeli“ v blízkom mori. Tie spôsobujú výrony teplých vulkanických plynov priamo do morskej vody. Vysvetlenie je prosté, nachádzame sa na ostrove Vulcano, ktorému tróni skutočný (našťastie dohasínajúci) vulkán. Je tak mierumilovný, že môžete vystúpiť na vrchol a aj zostúpiť do krátera. Tu si istý účastník slovenskej televíznej súťaže „Snívajte s nami“ priamo na lávovej „piecke“ dokonca usmažil chutnú praženicu. Tento vulkán teda nie je len na okrasu, ale zato tá jeho krása nie je naozaj nebezpečná.

Ostrovy boha vetra

Výstup na vrchol tejto sopky zvanej Fossa di Vulcano a zostup do krátera je výlet na celé doobedie. Zato vám ponúkne nezabudnuteľný pohľad na ostrov a blízke more. Zážitok z „pekelnej kuchyne“ pol kilometra širokého a 180 metrov hlbokého krátera patrí k výnimočným zážitkom, ktoré ponúka len málo miest na Zemeguli. Najmä preto, že vstupujete to vulkanickej kuchyne kde sa ešte „varí“. Výsledok sa veľmi podobá na tú vysnívanú praženicu z televíznej súťaže. Sú to vyvreliny síry najpozoruhodnejších tvarov všade, kam sa pozriete. Tieto sírové výtvory sú suvenírom, ktorým sa už naozaj dá pochváliť i zaujať. Tých, čo neradi šliapu príliš vysoko (dá sa totiž z 391 metrového Fossa di Vulcano vyšplhať aj o sto metrov vyššie na Mount Aria, kam ale málokto zablúdi), môžu na tom istom ostrove navštíviť zmenšeninu prírodnej sopky, ktorú s ostrovom spája úzka šija. Prechádzka na Vulcanello, 123 metrov vysokého trpasličieho príbuzného dohasínajúcej sopky, vám síce nemôže ponúknuť fascinujúci pohľad do krátera, zato je tu ďaleko pestrejšia flóra. Pestré trsy kvetov a kríky vás štedro odmenia za krátku prechádzku. Patrí k nej aj pohľad na Valle dei Mostri, alebo tiež Údolie monštier. V skutočnosti sú to vetrom a morom bizarne vytvarované vyvreliny lávy, v ktorých s nasadením fantázie môžete uvidieť aj mytologické zvery a monštrá.

Lodnou „električkou“ po ostrovoch

Celé súostrovie je vulkanického pôvodu s tromi čiastočne činnými sopkami. Dva najvzdialenejšie ostrovy, Filicudi a Alicudi, ešte takmer nezasiahla civilizácia. Sú tak malé a strmé, že tu nie sú žiadne cesty a namiesto áut ešte stále slúžia somáre. Najmenší z ostrovov, Panarea, je pozoruhodný archeologickými pamiatkami datovanými až 1500 rokov pred naším letopočtom a letnými sídlami súčasných najbohatších a najvýznamnejších rodín Sicílie i celého Talianska. Na ostrove Salina sú rybárske dedinky, kde môžete okoštovať slávnu „malváziu“, nápoj olympských bohov. Najznámejším ostrovom je samozrejme Stromboli s 912 metrov vysokou činnou sopkou, ktorej svahy pokračujú ešte dva kilometre pod vodou až po dno Tyrhénskeho mora. Ohňostroj, ktorý sopka opakovane produkuje, vstúpil už do histórie. Dodnes sa neopatrným turistom môže stať, že ho ucítia na vlastnej koži, keď prídu príliš blízko pod vrchol krátera. Odmenou je na druhej strane pohľad na vriacu lávu vytekajúcu do mora na mieste zvanom „Sciare del fuoco“. Akoby ten večný súboj lávových a morských vĺn inšpiroval aj inak pokojné more. A tak na jachte, ktorá vás privezie z hlavných turistických stredísk na ostrovoch Vulcano a Lipari, môžete zažiť nečakané dobrodružstvo búrky na otvorenom mori. Je to tiež veľké poučenie pre všetkých závistlivcov, ktorí obdivujú jachty v miestnych prístavoch. Ich majitelia musia mať pri morských výletoch silné žalúdky. Omnoho pokojnejší je poldenný výlet výletnou loďkou okolo celého ostrova aj s kúpaním a koštovkou miestnej pálenky grapa. Na krátky morský výlet po blízkych ostrovoch sa môžete pustiť aj sami, bez sprievodcu. Miestny trajekt funguje ako električka s tou kuriozitou, že ak si kúpite lístok len po prvú zastávku na hlavný ostrov, nikto vám nevyčíta ak sa „zabudnete“ a povozíte aj po tých zvyšných. Pravda ale je, že najviac je toho k videniu práve na hlavnom ostrove s názvom Lipari, ktoré si za miesto krátkeho pobytu vybral svojho času aj slávny taliansky spisovateľ Curzio Malaparte. Je tu rozsiahly stredoveký hrad s veľmi dobrým, názorným výkladom vďaka počítačovým sprievodcom zadarmo. Za tichú zastávku v zamyslení stojí aj niekoľko miestnych kostolov a múzeá. Samozrejme, že k tomu patrí aj rušná obchodná ulička a posedenie v kaviarničke hlavého prístavu, alebo v blízkej dedinke Catanea, pri čakaní na návrat „električkového trajektu“.

Ostrov prírodných zvláštností

Tí, čo radšej leňošia a ostanú na ostrove Vulcano, neprídu skrátka. Pre nich je tu ďalšia exotika – opaľovanie na čiernej pláži z vulkanického piesku. Takúto pláž naozaj inde v Stredozemnom mori nenájdete. A navrch ako bonus zadarmo – kúpanie v prírodných sírnych kúpeľoch pod otvoreným nebom. Veľmi dobré na pokožku a stopercentne účinné na plavky. Tie si už totiž inam, než do sírneho kúpeľa, neoblečiete. Takže Vulcano je aj pohrebiskom starých plaviek a šancou pre nové, ktoré si môžete kúpiť v celom rade malých, prítulných obchodíkov. A keď už sme pri nich, samozrejme, že tu nájdete aj malé, domácke reštaurácie, kde si užijete „ovocia mora“ do sýtosti. Podvečer vás neďaleko prístavu čakajú malé, domácke reštaurácie, kde si užijete „ovocia mora“ do sýtosti. Je tu aj Múzeum netradičných energií neďaleko prístavu. Príjemný je tiež poldenný výlet výletnou loďkou okolo celého ostrova spojený s kúpaním, vyhliadkou na koňskú jaskyňu „Grotta del cavallo“ a koštovkou miestnej pálenky grapa. Vulcano má len päťsto obyvateľov, takže sa tu cítite ako v ospalej stredomorskej dedinke vytvorenej z bielych viliek a turistických bungalovov. Toto všetko so široko-ďaleko nevídanou výhodou. Liparské ostrovy sú totiž v akomsi „závetrí“ hlavných turistických trás a tak sa tu nemusíte obávať dovolenky typu „hlava na hlave“. Veľké a luxusné hotely tu nie sú (preto tiež je ubytovanie podstatne skromnejšie, zato so zaručeným súkromím). Pre tých náročnejších je len jediný dobre ukrytý hotelový komplex s bazénmi, ktorý bežný návštevník ani nenájde. Tieto ostrovy majú svoje čaro pokojnej exotiky. Na cestu domov si okrem suvenírov iste pribalíte aj niečo, s čím sa naozaj môže pochváliť málokto. Unikátny prírodný úkaz, kedy výrony sopečných plynov prenikajú do vôd blízkeho zálivu, je totiž domovom svetovej rarity. Práve tu pred niekoľkými desaťročiami vedci objavili prírodnú zvláštnosť. Sú ňou takzvané hypertermofilné baktérie, ktoré sú schopné prežiť v horúcich výronoch plynov do morskej vody až po teplotu 120 °C, hoci normálne bielkoviny začínajú kolabovať už pri polovičnej. Nikde inde na svete takúto vzácnu mikroflóru nenájdete. A tak vás návšteva Liparských ostrovov môže obohatiť nielen o neobvyklé turistické zážitky, ale aj poznanie unikátneho kúta Zeme. A to len tu neďaleko – za rohom!

Autor: Gustáv Murín

Viac informácií o Taliansku nájdete na http://www.walkers.sk/taliansko.php.

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články