Režisér Ján Roháč ( * 18. 6. 1932, Nitrianske Pravno – † 05. 10. 1980, Praha), väčšiu časť svojho života prežil v Prahe i Bratislave.
Ján Roháč študoval na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe a už počas štúdia sa zameral na zábavné, estrádne a revuálne umenie, pričom spolupracoval s Divadlom estrády a satiry (neskôr Divadlo ABC).
Pôsobil tiež v divadle v Pardubiciach, neskôr na pražských scénach ABC, Laterna magica. S veľmi úspešnou revue „Bukola alebo Vrahom je páchateľ“ sa uviedol na varieté Alhambra a úspešný bol predovšetkým v divadle Semafor, kde svojou réžiou pomáhal vytvárať osobitý javiskový štýl tejto malej scény 60. a 70. rokov.
V divadle Semafor sa rozvinula jeho spolupráca s Jiřím Suchým („Zuzana je zase sama doma“ – 1961, „Dobře placená procházka“), tiež s Miroslavem Horníčkem („Hovory přes rampu“ – 1965, „Recitál Horníček – Hegerová“ – 1966, „Dva muži někde“ s Bobkom – 1972). V spolupráci so skupinami Šimek – Grossmann a Šimek – Sobota režíroval predstavenia „Besídka v rašeliništi“, „Zavěste, prosím, volá Semafor“ a iné.
Jeho zmysel pre hudbu sa prejavil v hudobnom filme „Kdyby tisíc klarinetů“, na ktorom spolupracoval s Vladimírem Svitáčkem v roku 1965. O pesničky sa postarali Jiří Šlitr a Jiří Suchý, herecky sa predstavili viacerí interpreti Semafóru.
Režisérky sa Ján Roháč podieľal aj na viacerých televíznych inscenáciách, programoch a seriáloch – „Písničky na zítra“, programy s umelcami zo Semafóru „Recitál I, II“, „Hovory H“, „Přijela pouť“…
Ján Roháč bol aj za úspechom prvého TV programu dvojice Lasica a Satinský – „Bumerang“ (1968).
Najvýraznejším príspevkom k televíznej a hudobnej poetike 60. a 70. rokov boli Roháčové sfilmované pesničky, ktoré predstavujú minipríbehy: „Jezdím bez nehod“, „Marnivá sestřenice“, „Červená“, „Zdvořilý Woody“, „Zhasněte lampiony“, „Život je pes“. Fakticky tak prvý vytvoril video-klipy.
Režíroval aj koncerty Karla Gotta spojené s televíznymi prenosmi.
Ján Roháč sa stal zakladateľskou osobnosťou v oblasti nových médií, televíznej zábavy, uplatnenia hudby v televízii. Mal mimoriadny zmysel pre nové a zaujímavé hudobné trendy, pre životný detail, ostrú pointu a efekt. Jeho film „Traja chrobáci“ sa dostal do celého sveta…
Od roku 1968 pracoval v Československej televízii a podieľal sa aj na vzniku programu Laterny magiky, spolupracoval na programe „Kinoautomat“ pre svetovú výstavu v Montreale.
Bol priateľom Jana Wericha. V roku 1968 si vzal za manželku herečku Zuzanu Burianovú, s ktorou mal jednu dcéru. Zomrel predčasne na infarkt.
Na počesť tejto osobnosti slovenskej i československej televíznej i divadelnej tvorby a režisérskej jednotky svojej doby založila jeho rodná obec v roku 1984 festival zábavného divadla a v roku 1993 divadelný súbor Janka Roháča.
Zdroje:
www.Osobnosti.sk
https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Roh%C3%A1%C4%8D
https://www.csfd.sk/tvorca/3269-jan-rohac/prehlad/
Spracoval: Gustáv Murín
